Ázijské historky, časť siedma: Ak chcete zažiť autentické Thajsko, treba ísť na sever

Táto rozľahlá krajina má v skutočnosti len pár veľkomiest, medzi nimi aj mesto chrámov Chiang Mai.

travelhysteria.comtravelhysteria.com

Ak ale čakáte niečo na spôsob Bangkoku, ste úplne vedľa.

Prečítajte si tiež: Ázijské historky, časť šiesta: Aké je mať exotický ostrov celý pre seba? Čítajte 

V Chiang Mai by ste mrakodrapy hľadali zbytočne.

Nemá takmer nič z moderného a uponáhľaného Bangkoku, tu je urbanizácia akási spomalená. Mnoho cestovateľov tvrdí, že milujú toto mesto najmä kvôli uvoľnenej atmosfére a autentickosti. Je to vyhľadávaná "hipsterská" destinácia s nekonečne veľa centrami jogy a meditácie, kultúrnymi či umeleckými inštitútmi, cool bistrami a kaviarničkami od výmyslu sveta. Iní sem zase prídu prebádať historické jadro, kde doslova na každom rohu nájdete chrám alebo svätyňu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V neposlednom rade sa sem (aspon v našom prípade) oplatí prísť kvôli jedlu. V centre mesta nájdete každý večer stánky nielen s typickými thajskými dobrotami. Priamo na ulici sa napchávame polievkami, grilovaným mäsom alebo japonskými knedličkami gyoza. Potom to zapijeme ovocným smoothie. Výber ovocia je naozaj nekonečný a chuťovo sa nedá ani porovnať s tým, čo predávajú v našich obchodoch. P.S.: Za mango shake by som vraždila.

Majitelia nášho guest house sú ukecaní thajskí manželia, ktorí sa radi smejú a zo života si príliš ťažkú hlavu nerobia.

Trochu zosmutnejú, len keď príde reč na ich jediného syna, ktorý sa vo veľmi mladom veku rozhodol stať budhistickým mníchom. Majiteľ Jimmy je okrem iného vášnivý motorkár a vrelo nám odporúča výlet do okolia na dvoch kolesách. Kedže sa dáme nahovoriť asi na všetko, na druhý deň sa už na prenajatom skútri púšťame do neznámych končín v okolí Chiang Mai.

SkryťVypnúť reklamu

Prejdeme ledva dvesto metrov a už nás zastavia miestni policajti. Vypýtajú si vodičský preukaz. My máme ten medzinárodný, akurát, že nezahŕňa aj motorky a skútre. Dúfame však, že si to nikto nevšimne. Policajt nám však perfektnou angličtinou oznámi, že tento preukaz bohužiaľ nestačí, a že budeme musieť zaplatiť pokutu. Opýta sa priateľa, odkiaľ je. Ked zistí, že je Talian, celý šťastný začne kričať: "Italy!!!! Milano!!!! Roma!!!! Bologna!!!!" Skoro. Vypíše nám pokutu na 400 baht (asi 12 eur) a lístok, ktorým nám povoľuje štyri dni jazdiť bez správneho vodičáku. Na záver nám popraje všetko dobré a potrasie rukou na rozlúčku.

Ešte sa ani poriadne nerozbehneme, a už nás čapne další policajt. Aj ten hneď skonštatuje, že vodičák, čo máme, nie je ok. Keď ale uvidí lístoček od kolegu, zasalutuje a pustí nás ďalej. Vravíme si, že toľko horlivých policajtov na deň by už mohlo aj stačiť. Len čo vyjdeme z mesta, pochopíme, že už žiadne hliadky nebudú. Cesta je kľukatá a vedie cez hustý les. Občas sa otvorí, a vtedy uvidíme sýtozelené ryžové polia a hlboké údolia. Každú chvíľu zastavujeme, lebo vidíme nejaké zaujímavé miesto.

SkryťVypnúť reklamu

V Thajsku zvládajú umenie marketingu na jednotku s hviezdičkou.

Zopárkrát sme sa dali zlákať na fantastické reklamy ako muchy na lep. Najväčším sklamaním boli určite vodopády. Vysoké vstupné a fotka ako z National Geographic nemôžu byť predsa podvod. Potom sa ale po hodine šľapania do kopca ocitneme pred asi dvojmetrovým vodopádikom, ktorý si lenivo padá do akejsi mláčky. To tu už akože nikto nič negarantuje? Najväčšie prekvapenia sú jednoznačne miesta, ktoré nie sú ani na mape: Chrámy skryté pred zrakmi zvedavcov, zelené zákutia či sochy Budhov uprostred ničoho.

Po Chiang Mai mierime do neďalekého mesta Chiang Rai, ktoré mnoho turistov neprávom obíde.

Samotné mesto nie je ani pekné ani výnimočné. Niekto by mohol povedať, že v ňom krásne vidno negatívny dopad turizmu na domácich. Bežne vidíte v uliciach páriky, ktoré by u nás vyvolali nejedno pohoršenie. Mladé pekné Thajky sa ruka v ruke prechádzajú s postaršími, až veľmi starými mužmi zo západných krajín, ktorým až nápadne cinkajú vo vrecku peniažky. Ulice sú plné masážnych centier, pred ktorými vždy sedí tlupa mladých nalíčených žien vo vyzývavom oblečení a zvodným hlasom lákajú okoloidúcich na masáž. Stačí jeden pohľad a je nám jasné, že to nebude len taká obyčajná masáž.

SkryťVypnúť reklamu

My sme ale do Chiang Rai prišli, aby sme si pozreli chrámy, ktoré ťažko nájdeme niekde inde. Prvým je Wat Rong Khun alebo Biely chrám, ktorý pôsobí posvätným dojmom, kým si bližšie nevšimnete detaily. Napríklad most, ktorým sa dostanete do hlavnej budovy, je zo všetkých strán obklopený naťahujúcimi sa rukami, ktoré predstavujú túžbu. Aj Čierny chrám, ktorý vlastne vôbec nie je chrám, fascinuje návštevníkov mesta Chiang Rai. Druhým dôvodom je, že si chceme pozrieť a vyskúšať tradičný život thajského farmára uprostred ryžových polí a džungle.

Naším sprievodcom je mladý farmár Kitt, ktorého všetci poznajú pod prezývkou Tiger.

Jeho pradedko údajne len mačetou zabil tigra, ktorý ohrozoval dedinu. Kittovi tento príbeh evidentne imponoval až tak, že si dal jedného tigra vytetovať na rameno. Ináč je to vtipálek, ktorý sa nebojí roboty a na náš vkus je až trochu príliš akčný. Hneď v prvý deň nás prevedie cez oblasť, kde už evidentne dlho žiadna noha nevkročila. Všetci farmári nás zdravia a vždy nás niečím ponúknu: čajom, čerstvo odtrhnutým ananásom alebo banánmi. Prídeme až k ryžovým poliam kúsok od Kittovej farmy a na vlastné oči sa presvedčíme, aký je sadenie ryže zdĺhavý a namáhavý proces.

SkryťVypnúť reklamu

Kitt má jeden bungalow vyčlenený pre návštevníkov, ale nečaká nás žiadny luxus. Chatka s malou terasou, kde sa navečeriame, má len malú izbietku s matracom a sieťkou na komáre. Po večeri z výlučne domácich ingrediencií nás čaká najťažšia časť dňa. Ryžové polia sa totiž v noci menia na lovisko: Miestni pochytajú všetko, čo sa hýbe, a potom si na tom pochutnajú.

Kitt nám dá pár gumákov a košíček, do ktorého máme vkladať naše úlovky: žaby, kraby a ryby. Asi nikomu netreba vysvetľovať, že sme nechytili ani trt a všetko, čo sa ocitlo v košíku, bola Kittova zásluha. Po dlhom love nám nič nepadne lepšie, ako zaľahnúť v chatke a zaspať za zvukov džungle.

Na druhý deň nás Kitt prekvapí ešte raz, ked pripraví celý obed bez použitia akéhokoľvek riadu. Varenie pomocou mladého bambusu a banánových listov sa v odľahlých oblastiach používa od nepamäti a dokazuje, že ešte stále existujú sebestační ľudia, ktorí vedia prežiť len s tým, čo im dá príroda. My k nim samozrejme nepatríme.

SkryťVypnúť reklamu

Návštevou Chiang Rai sa naše mesačné dobrodružstvo v Thajsku končí. Čakali sme extrémne turistickú krajinu, z ktorej budeme chcieť čo najskôr ujsť. Dostali sme vynikajúce jedlo, vyľudnené rajské pláže, nádherné chrámy a neskazenú prírodu. Mjanmarsko nás však šokovalo ešte viac.

Prečítajte si tiež: Ázijské historky, časť prvá: Prach, lesk a detské bohyne Káthmandu Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu