Rosettská doska odhalila záhady starých Egypťanov. Lúštili ju 20 rokov

Rosettská doska odhalila záhady starých Egypťanov. Lúštili ju 20 rokov

Vydané 7.9.2017 o 16:41

Mali by ste na to trpezlivosť?

Rosettskú dosku objavil 19. júla 1799 francúzsky vojenský dôstojník Pierre François Xavier Bouchard v egyptskej Rosette, prístavnom meste dnes známom ako Rashid. Išlo o nápadný čierny kameň z roku 196 pred Kristom pokrytý tromi totožnými starobylými textami, pričom dva z nich boli staroegyptské (v hieroglyfickom a démotickom písme) a jeden starogrécky.

Po následných peripetiách s vlastníctvom dosky sa stala majetkom Anglicka a v júni roku 1802 obohatila zbierku Britského múzea.

Rosettská doska je zhotovená z tmavosivo-ružového granodioritu s hmotnosťou okolo 760 kilogramov, výškou 114,4 centimetra, šírkou 72,3 centimetra a hrúbkou 27,9 centimetra.

Text dosky obsahuje 14 riadkov v hieroglyfoch, 32 riadkov v démotickom písme a 55 riadkov v starovekej gréčtine. Učenci boli od začiatku presvedčení, že na kameni sú vyryté rovnaké informácie, ale v troch rôznych písmach. Známy bol len grécky text. Dva egyptské bolo treba rozlúštiť.

Samotná doska má takmer nulovú historickú hodnotu.

Faraón Ptolemaios V. v nej reaguje na demonštrácie obyvateľstva a zavádza daňové úľavy. Mnoho vedcov sa venovalo štúdiu dosky, no zlom v rozlúštení hieroglyfov nastal až vtedy, keď sa o ňu začal zaujímať francúzsky učenec Jean-François Champollion, ktorý mal len 9 rokov, keď bola Rosettská doska objavená. V tom čase si egyptológovia mysleli, že každý hieroglyf predstavuje jediné slovo, čo sa ukázalo byť nesprávnym predpokladom.

Champollion začal publikovať články o starobylej egyptskej lingvistike, keď mal len 16 rokov.

Pri skúmaní dosky a iných textov začal tušiť, že hieroglyfy sú zmesou dvoch prvkov: symbolov, ktoré obsahujú slová, a symbolov, ktoré označujú zvuky.

Lúštenie a dekódovanie dosky bol náročný proces, ktorý však priniesol skvelé výsledky. Champollion rozlúštenie dosky zverejnil 27. septembra 1822, čím dopomohol ku skúmaniu a štúdiu mnohých starých egyptských textov.

Nie všetci považovali Champollionove poňatie hieroglyfov a ich výkladu za dôveryhodné.

Presvedčilo ich až skúmanie kameňa, ktorý bol objavený v egyptskom meste Tanis (Džanet) roku 1866, ktorý bol podobne ako Rosettská doska popísaný troma jazykmi (hieroglyfmi a gréčtinou). Študoval ho pruský egyptológ Karl Richard Lepsius a potvrdil Champollionove výsledky.

Tento kameň sa nachádza v egyptskom múzeu v Káhire, pričom egyptské úrady doteraz pravidelne požadujú aj vrátenie Rosettskej dosky Egyptu. Toto ich právo ale napáda dohoda UNESCO z roku 1970, ktorá popiera nárok Egypta na akýkoľvek artefakt odobratý z krajiny pred rokom 1970. Artefakty, ktoré boli z Egypta pašované len v nedávnom období, sú pravidelne vracané do Egypta, ale objekty, ktoré boli odnesené počas koloniálneho obdobia, sa krajine nedarí získavať späť.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Každý muž mal vlastné pero. Britskí špióni si neviditeľný atrament nosili doslova medzi nohami

Zdroje: livescience.com, ancientegypt.co.uk

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?