Jedovatí dvojníci známych húb: Dávajte pozor, aby hubová praženica nebola vaším posledným jedlom

Jedovatí dvojníci známych húb: Dávajte pozor, aby hubová praženica nebola vaším posledným jedlom

Vydané 8.9.2017 o 11:45

Nie sú huby ako huby. Na tieto by ste si rozhodne mali dávať pozor.

Horúce leto hubárom príliš neprialo, no predpovede na jeseň sú o čosi optimistickejšie. Predtým, ako sa chopíte košíka, prečítajte si, na ktoré huby si dávať pozor. Svojím výzorom sa totiž nápadne podobajú obľúbeným jedným, no ak nechcete skončiť na pohotovosti s výplachom žalúdka, oblúkom sa im vyhnite.

1. Hríb satanský

(Boletus satanas)

Ak radi chodíte na dubáky, pravdepodobne ste sa už s hríbom satanským stretli. Z diaľky totiž oklamal nejedného hubára. Rastie v teplých listnatých lesoch, ale stretnúť sa s ním môžete i mimo lesa, na vyhriatych južných svahoch.

Otrava: Hríb satanský je po dôkladnej tepelnej úprave síce neškodný, avšak pri konzumácii za surova či pri krátkej tepelnej úprave spôsobuje žalúdočné a črevné problémy sprevádzané silnou dehydratáciou organizmu.

Loading

...

Možná zámena: Skúsený hubár si pravdepodobne hríb satanský nezmýli s iným typom húb. Tvarom sa podobá na obľúbený hríb dubový, ale má veľmi špecifické sfarbenie. Červeným hlúbikom môže byť považovaný za jedlý hríb siný (Boletus luridus), ten má ale tmavší klobúk sfarbený do oranžova, olivovohneda či hnedočervena. Satan má klobúk biely. Navyše má hlúbik pokrytý červenkastou sieťkou.

Hríb siný

Loading

...

2. Ušiak obyčajný

(Gyromitra esculenta)

Ušiak bol v minulosti považovaný za jedlý, o čom svedčí i preklad jeho latinského názvu esculenta = jedlý, požívateľný. No opak je pravdou. Ušiaky obsahujú nebezpečný jed gyromitrín, ktorý je schopný spôsobiť ťažké poškodenie pečene či dokonca smrť. Aby názov huby nezavádzal neskúsených hubárov, bol i v našich hubárskych atlasoch zmenený názov z ušiaka jedlého na ušiaka obyčajného.

Táto huba dorastá do výšky maximálne 10 cm a vyskytuje sa v ihličnatých, najmä starších borovicových porastoch.

Otrava: Ako už bolo spomenuté, táto huba obsahuje jed gyromitrín, vyvolávajúci závažné a niekedy až smrteľné otravy. Prvé príznaky otravy sa objavujú do 6 – 12 hodín. Najčastejšie sú nimi únava, bolesť hlavy, závrate, nevoľnosť, zvracanie i bolesti v oblasti žalúdka a pečene. V druhej fáze otravy dochádza k poškodeniu funkcie pečene, objavuje sa žltačka a v najťažších prípadoch i zlyhanie pečene. Existujú však prípady konzumácie tejto huby, ktoré neskončili otravou. Vedci to pripisujú konzumácii mladých plodníc. Gyromitrín sa totiž vytvára v starších plodniciach, pravdepodobne činnosťou baktérií. Vedci zistili, že kým v Nemecku a Švajčiarsku bol v týchto hubách vysoký obsah gyromitrínu, takže spôsoboval až smrteľlné otravy, v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu bol jeho obsah nízky, až takmer nulový, takže sa tam ušiak bežne konzumuje ako jedlá huba. Záhadou však ostáva, prečo je to tak. V každom prípade odporúčame ušiaky radšej nezbierať.

Loading

...

Možná zámena: Ušiak obyčajný býva najčastejšie zamieňaný so smrčkami. Smrčkom jedlým (Morchella esculenta), smrčkom hrubohlúbikovým či smrčkom obyčajným. Zásadný rozdiel medzi týmito hubami spočíva v tvare klobúka. Kým ušiak má klobúk mozgovito poprehýbaný, smrčky ho majú rebrovitý.

Smrčok jedlý

Loading

...

3. Muchotrávka tigrovaná

(Amanita pantherina)

S touto jedovatou hubou sa v našich lesoch môžete stretnúť od júna do konca septembra. Rastie tak v listnatých, ako i horských ihličnatých lesoch.

Otrava: Muchotrávka tigrovaná patrí medzi smrteľne jedovaté huby, ale ak sa včas zasiahne, nespôsobuje otrava ňou trvalé následky, narozdiel od otravy muchotrávkou zelenou, ktorá napáda pečeň. Prvé príznaky otravy nastupujú približne o tridsať minút po konzumácii huby. Prejavujú sa horkosťou a suchom v ústach, pálením a mravenčením po tele. Postupne nastáva porucha videnia, halucinácie. Najnebezpečnejším následkom sú poruchy srdcovej činnosti, schopné spôsobiť smrť postihnutého jedinca.

Loading

...

Možná zámena: Najčastejšie je muchotrávka tigrovaná zamieňaná s jedlou muchotrávkou červenkastou. Tá má však dužinu mäsovoružovú, kým muchotrávka tigrovaná čisto bielu. Pri rozrezaní začína muchotrávka červenkastá pomaly ružovieť v mieste rezu, muchotrávka tigrovaná ostáva biela. Okraj klobúka má červenkastá hladký, kým tigovaná ryhovaný.

Muchotrávka červenkastá

Loading

...

4. Kališník hnedooranžový

(Omphalotus olearius)

Huba s priemerom klobúka 6 – 15 cm rastie začiatkom jesene. Nájsť ju môžeme v listnatých lesoch na pňoch stromov, kde vyrastá do bohatých trsov.

Otrava: Otrava kališníkom sa podľa doterajších zistení radí medzi ľahšie otravy. Spôsobuje ťažkosti v tráviacom aparáte. Účinky nastupujú do 1 – 2 hodín po konzumácii a zvyčajne po pár hodinách ustupujú bez vážnejších následkov.

Loading

...

Možná zámena: Kališník je zamieňaný s kuriatkom jedlým (Cantharellus cibarius). Najľahšie možno tieto dve huby odlíšiť miestom ich rastu. Kým kališník rastie na dreve, kuriatko spravidla nájdete rásť na zemi. Odlišujú sa i rozličným sfarbením klobúka. Kuriatko ho má žltý, kališník býva tmavší, oranžovožltý až oranžovohnedý.

Kuriatko jedlé

Loading

...

5. Strapcovka zväzkovitá

(Hypholoma fasciculare)

Táto jedovatá huba je veľmi nenáročná na podmienky, a tak na ňu môžete natrafiť ako v lese, tak i v parku, sade či v záhrade. Vyrastá na dreve do veľkých trsov, najmä na listnatých, menej často na ihličnatých stromoch. V prírode sa vyskytuje pomerne dlho, od mája až do konca októbra.

Otrava: Po požití strapcovky zväzkovitej dochádza k parafaloidnej otrave, nazývanej tiež ušiakov syndróm. Strapcovky, rovnako ako ušiak, obsahujú gyromitrín, ktorého účinky boli popísané vyššie.

Loading

...

Možná zámena: Strapcovku si ľahko môžete zameniť s jedlými podpňovkami. Odlíšiť ju možno na základe olivovožltého klobúka, horkej dužiny a kyslej vône.

Podpňovka obyčajná

Loading

...

Ak nájdete hubu, ktorá nie je jedlá, nechajte ju v lese a nerozkopávajte ju. To, že nebude krášliť váš tanier, neznamená, že nemôže krášliť les. Príjemný lov!

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Dajte si pozor, aby ste z lesa neprišli ľahší o stovky eur. Viete, ktoré huby sú zákonom chránené?

Zdroje: A. Janitor, V. Kabát, J. Magál - Príručka hubára, L. Hagara, V. Antonín, J. Baier - Veľký atlas húb, Braun R, Greeff U, Netter KJ. - Liver injury by the false morel poison gyromitrin, toxicology.cz, veda.cz, houby.naturfoto.cz, botany.cz, jurajlukac.blog.sme.sk

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?