Kto má deti alebo ich aspoň v živote plánuje, ten si pravdepodobne uvedomuje, aká zodpovednosť spočíva na jeho pleciach. Vychovať slušného človeka, ktorý sa v živote nestratí a ešte k tomu bude aspoň trochu šťastný - to je úloha takmer nadľudská. Pozrime sa na niekoľko otrepaných fráz, ktorými rodičia neúmyselne zavádzajú, a aj v minulosti plietli svojim potomstvám hlavy.
1. "Život je tvrdý, tak buď tiež."
Áno, dnes sa svet s nikým veľmi nepára a tí, ktorí majú nabrúsené lakte, majú tendenciu dostať sa ďaleko. Stále by sme však nemali zabúdať na to, že sme ľudské bytosti s našimi emóciami, chybami a nedokonalosťami. Mnoho z očividných tvrďasov navyše pod maskou drsných chlapov skrýva veľmi malú a krehkú dušičku, starostlivo opatrovanú niekde hlboko na dne svojho vnútra v strachu, že by si ju mohol niekto všimnúť.
Niekedy je ale možno lepšie pripustiť svoju slabosť, už preto, že potom môžeme požiadať o pomoc a nájsť riešenie alebo únik z kritickej situácie. Myslieť na seba a svoje pocity nie je hanba, je to súčasť duševnej hygieny. A pravidelne si čistíme aj zuby...
Navyše sú tu okolo nás ďalší ľudia a tí si zaslúžia dobré zaobchádzanie a trochu súcitu. Možno by sme teda mali poradiť našim deťom radšej: „Mysli na seba, ale tiež nezabúdaj na druhých." Schopnosť empatie je totiž deťom vrodená, len s časom a odlupovaním kôry o ňu prichádzame. A to by bola škoda.
(zdroj: pexels.com)2. "Najskôr povinnosti a potom zábava!"
Väčšina detí to počúva takmer od škôlkarskych čias. A väčšina túto vetu nemá vôbec rada. Nie že by sa úlohy nemali plniť, to iba mnohí rodičia v dnešnom súťaživom svete kladú až príliš veľký dôraz na výkon a zabúdajú, že život nie je len o práci. Nemusia byť ani zaprisahaní workholici, len sa sami dosť často strácajú vo všetkých tých povinnostiach, ktoré im berú nielen čas, ale aj energiu do samotného života. A neúmyselne tak podávajú svojim deťom pomyselnú štafetu.
Možno by sme radšej mali našim deťom povedať: „Pracujeme, aby sme žili – nežijeme preto, aby sme len pracovali." Povzbudiť ich v tom, čo robia, a vyžadovať od nich malé povinnosti, ale taktiež im poskytnúť dostatok priestoru na vlastné nápady, hry, sny alebo trebárs len rozjímanie. Kedy inokedy sa to majú naučiť, ak nie práve na samom začiatku života, keď ešte len zbierajú návyky?
3. "Venuj sa len tomu, v čom si dobrý."
Mnoho rodičov deleguje svoje nenaplnené ambície na svojich potomkov. Dievčatká dávajú na balet alebo na dramatické krúžky, chlapcov na futbal alebo hokej. A potom sa hrdo pýšia svojim susedom: "Ten náš chlapec, to je talent - druhý Šatan!" Ale výsadou detstva je to, že nás baví vyskúšať si rôzne veci a neohrozene ísť aj do tých, na ktoré podľa ostatných vôbec nemáme talent. No a čo?!
Štúdie preukazujú, že deti, ktoré boli od malička podporované, že sú v niečom strašne dobré, potom nechceli opustiť svoje komfortné zóny a robiť niečo, čo im možno nešlo na „svetovej úrovni“. A keď už, tak z toho boli zbytočne vystresované a neurotické a neužili si tú radosť z objavovania neznámeho.
To je dôvod, prečo odborníci odporúčajú, aby sa rodičia nepokúšali zapuzdriť potomkov do krabičiek "matematik", "technik", "spevák" alebo "futbalista", ale dať im možnosť neobmedzeného rozletu. Nech si sami zistia, že keramika nie je pre nich to pravé, keď namiesto misky vytvoria z hliny nevzhľadný zemiak. Stále majú tisíce ďalších možností a podnetov a niekde sa určite sami nájdu. Povedzme im teda radšej: "Neboj sa skúsiť niečo nové, ak ti to hneď nevyjde, nevadí. Na chybách sa životu podučíš najlepšie." A podporujme v nich objaviteľov svojich vlastných dosiaľ nerozpoznaných talentov.
(zdroj: pexels.com)4. "Kým to nezješ, nepôjdeš od stola!"
Každé dieťa sa rodí s inou chuťovou výbavou i chuťou do jedla - jedno by zjedlo obed aj s tanierom a lyžičkou, do iného musíte doslova tlačiť aj sušienky a sladkosti. Najmä rodičia týchto "nejediacich" detí sa často uchyľujú k podpásovkám, ako je táto obľúbená hláška. Ale práve tým svojmu potomkovi robia doslova medvediu službu. Nielenže mu odoberú aj posledné zvyšky chuti do jedla, konzumáciu jedál ako takých mu dokonale sprotivia. Ale tiež v malom človeku vypestujú nezdravý návyk.
Je jasné, že plytvať potravinami by sa nemalo a vyhodiť polovicu obsahu taniera je neekonomické, ale zvyk zjesť všetko na posedenie má tiež svoje negatívne dôsledky. Napríklad také, že nejeme toľko, koľko naozaj potrebuje naše telo, ale zbytočne prekračujeme limity a nepočúvame prirodzené signály tela. Aj takto môžu vzniknúť celoživotné problémy od obezity až po poruchy príjmu potravy. Možno by bolo lepšie, aby sme deťom poradili: "Užívaj si dobré jedlo, ale nepreháňaj to."
5. "So skromnosťou najďalej dôjdeš."
Možno niekedy bývali doby, keď to bolo pravdivé, i keď by sme o tom mohli s úspechom pochybovať. Skromnosť je určite ušľachtilou črtou, ale hory neprenáša a človeka ťažko katapultuje k profesným a životným úspechom. Preto, ak je naše dieťa v niečom naozaj šikovné, mali by sme ho naopak viesť k tomu, aby bolo na svoje zručnosti hrdé a aby sa nebálo ich svetu ukázať.
Sedieť v rohu a čakať, že nás zrazu objaví príležitosť, je síce tiež možné, ale sotva to bude fungovať v prípade mladých programátorov alebo vedkýň. Prečo napríklad neposmeliť deti, aby sa zapojili do národnej alebo aj medzinárodnej súťaže? Prečo ich neposlať na stáž do zahraničia? Možno práve to naše objaví novú liečbu rakoviny alebo vymyslí perpetuum mobile. Povedzme im: "Nevyťahujte sa a nepovyšujte nad ostatných, ale keď ste v niečom dobrí, s chuťou to ukážte."
(zdroj: pexels.com)6. "Mladí ležiaci, starí žobráci."
Toto rodičovské posolstvo má samozrejme niečo do seba, lebo lenivcom svet pri nohách neležal, ani nikdy nebude. Primerané úsilie o úspechy, napríklad v štúdiu, je samozrejme u detí žiaduce - niektorí z vás možno doma tiež počúvali "Uč sa, lebo budeš utierať zadky kravám," alebo "Keď sa nebudeš učiť, nebudú ťa chcieť ani za smetiara."
Lenže nemali by sme našim deťom zakrývať ani fakt, že odpočinok nie je hriech a že nie je nič zlého na tom, keď sa človek pohodlne uvelebí a chvíľu nič užitočné nerobí, ani zdanlivo nevytvára hodnoty. Lenže, viete si predstaviť, ako vám vaši rodičia v detstve hovoria: "Len si odpočiň, práca predsa nemá nožičky, nikam ti neutečie."?
7. "Rodičia a pani učiteľka majú vždy pravdu."
Dôvera k autoritám je pekná vec, len v dnešnej dobe hojnosti informácií, Facebooku, hoaxov a manipulácií tiež dosť nestála. Dá sa síce predpokladať, že maminka s tatinkom toho vedia o svete viac než školopovinný potomok, môže sa ale ľahko stať, že sa aj oni zapletú do sietí neprávd a poloprávd, ktoré kmitajú okolo nich prezlečené za skutočne overené informácie. Aj pani učiteľka môže chybovať, na tom ešte nemusí byť nič zlé. No nezriedka sa dnes stáva, že hĺbavejší a zvedavejší žiak vie o niektorých aspektoch súčasného života viac, než študovaná dáma, ktorá stojí pri katedre.
Autority sú tu na to, aby sa rešpektovali a brali vážne, ale na druhú stranu je tiež dobré, keď sa deti odmalička učia nad vecami premýšľať, kriticky myslieť a so svojimi názorovými oponentmi viesť slušnú a vecnú diskusiu. Tej sa bohužiaľ našej súčasnej spoločnosti príliš nedostáva a bolo by fajn, keby sa toho nastupujúca generácia ujala so cťou. Takže nezadupávajme v deťoch ich názory, nenúťme ich do čiernobieleho videnia sveta, ale skôr im povedzme: "Nedôveruj slepo všetkému, čo počuješ. Mysli a nauč sa vecne diskutovať."
Článok bol pripravený v spolupráci so stránkou Patálie.sk, venujúcou sa prevencii zdravotných a psychických komplikácií.
Všetci o nás hovoria, málokto nám rozumie. Aká je generácia mladých, ktorí si už nepamätajú socík? Čítajte
