Ázijské historky, časť šiesta: Aké je mať exotický ostrov celý pre seba?

(Zdroj: www.travelhysteria.com)
Ázijské historky, časť šiesta: Aké je mať exotický ostrov celý pre seba?

Thajsko si každý predstavuje ako exotické pláže so snehobielym pieskom, vysokými palmami a morom, ktoré vás láka farbami.

Áno, ALE. Prv ako sa necháte zlákať na pohľadnicové fotky a úžasné katalógy cestoviek, treba sa na chvíľu vrátiť do reality. V prvom rade si musíte uvedomiť, že Thajsko je jednou z najvyhľadávanejších dovolenkových destinácii na svete. To v praxi znamená, že sa na tie vyľudnené rajské pláže spolu s vami vyberie tak milión ďalších turistov. Pobyt v exotike sa tak môže zmeniť na thajskú verziu Zŕce Beach.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť piata: Bangkok, mekka sexturizmu a street foodu

Pri výbere miesta použite vylučovaciu módu.

Možností je veľa: Phuket, Koh Phi Phi či Krabi sú už dnes turistami preplnené miesta a stratili svoju autentickosť. Phi Phi je ďalšie miesto, ktoré ste mohli vidieť vo filme Pláž.

My do Thajska dofrčíme počas obdobia dažďov, takže vyššie menované destinácie sú okamžite vyškrtnuté zo zoznamu kandidátov. Do úvahy teda prichádzajú tri ostrovy v thajskom zálive: Koh Samui, Koh Phangan a Koh Tao.

Koh Samui je z nich najväčší a najturistickejší, a už len z toho spojenia máme alergickú reakciu. Ideálny by bol Koh Tao, lenže počas googlenia vyjdú na povrch znepokojujúce skutočnosti. Za posledné roky totiž na tomto ostrove záhadne miznú a zomierajú turisti. Dokonca aj počas nášho pobytu nájdu v lesoch Koh Tao jaštermi obžratú mŕtvolu mladej Belgičanky. Snáď netreba nikomu vysvetľovať, ako to tam funguje s vyšetrovaním a potrestaním vinníka. Vylučovacou metódou sa teda dopracujeme k ostrovu Koh Phangan.

Ani s ním to však nie je také ružové. Dvakrát do mesiaca sa sem nahrnú stovky mladých backpackerov na tzv. full moon a half moon párty. Bavia sa, tancujú a pijú šejky z halucinogénnych húb do rána bieleho. Na druhý deň potom pláže vyzerajú ako scéna zo seriálu The Walking Dead. Ak však Koh Phangan navštívite medzi týmito dvoma veselicami, ostrov nájdete ..... prázdny. Sounds like a plan.

Nočným vlakom, kde sa aj normálne vyspíme, dorazíme niekedy nad ránom do mestečka Surat Thani.

Potom nadíde chvíľa, kedy sa z nás stanú ovce, lebo ničomu nerozumieme a len poslušne ideme, kam nás pošlú. Z vlaku putujeme do agentúry, kde máme čakať na autobus do prístavu. Dáme si raňajky, okolo nás medzitým neustále behajú domáci, o niečom sa dohadujú, kričia, prídu sa nás štyrikrát opýtať, kam ideme (zakaždým niekto iný).

O chvíľu nás naložia do autobusu a šup do prístavu. Je nám úplne jasné, že ani ostatní turisti netušia, čo sa deje. V prístave nás zase nahrnú do už pripraveného trajektu. Práve včas, lebo sa spustí obrovský tropický lejak.

Trajekt je takmer plný, no po prvej zastávke na Koh Samui ostaneme sedieť asi štyria. Pozerám na čierne mraky vonku a vravím si, že z dnešnej kúpačky zrejme nič nebude. Keď sa však doplavíme na Koh Phangan, mraky sa začínajú rozchádzať. V prístave nás čaká odvoz do rezortu, v ktorom sa nachádza aj naša chatka s kuchynkou. Keď konečne dorazíme, sú dve hodiny poobede. Celá tá odysea trvala osemnásť hodín. Za taký čas by sme už doleteli aj na Hawaii.

Najideálnejší spôsob presúvania sa na ostrove je na skútri.

Cesty sú široké, prázdne a panoramické. Hneď na druhý deň skoro ráno vysadneme na nášho dvojkolesového tátoša a odvezieme sa do prístavu, kde chceme nakúpiť čerstvé ryby. Výber je nekonečný a okrem rýb, kalamárov a kreviet nakúpime aj ingrediencie na polievku tom yum a rezance pad thai. Dokopy tam necháme asi desať eur a ešte aj natankujeme.

Bývanie je viac než idylické. Náš bungalow má terasu, na ktorej každý deň raňajkujeme. Sme uprostred džungle, takže nás nikto neotravuje a výhľad na zvyšné dva bungalowy nám zakrývajú stromy. Rezort sa nachádza na kopci, odkiaľ je nádherný výhľad. Ak by nás náhodou omrzela pláž a varenie, môžeme sa vyšpliechať v bazéne a najesť v reštaurácii.

Najväčším prekvapením sú pláže.

Počas deviatich dní ich navštívime asi osem a všetky majú jednú spoločnú črtu: sú takmer prázdne. A viete čo? Fakt vyzerajú ako z tých obrázkov. Naša obľúbená pláž je až na túlavé psy, ktoré hľadajú ľudskú spoločnosť, a lenivé prasiatko neustále prázdna. Piesok je ako múka, vysoké kokosové palmy poskytujú tieň pred horúcim slnkom a voda je taká priezračná, že vidíte na dno aj bez potápačských okuliarov.

Deväť dní objavujeme nové pláže, šnorchlujeme, pozorujeme farebné rybky medzi koralmi, jeme miestne špeciality, občas niečo uvaríme a civilizácia nám vôbec nechýba.

Každý deň nám užitočná appka na predpoveď počasia oznámi, že sa máme psychicky pripraviť na dážd a búrky, ale to slnko je proste nepoučiteľné. Nechce a nechce zaliezť. Po pár dňoch vyzeráme ako príbuzní Ibiho Maigu. Občas sa stane, že celé hodiny nestretneme ani živú dušu. Vtedy máme naozaj pocit, že sme na ostrove sami.

Ťažko sa nám odchádza.

Na ostrovnom živote sa nám páči práve tá izolovanosť, pocit, že sa nás nič netýka. Máme však ešte v pláne navštíviť veľa miest, preto je odchod nevyhnutný. Ďalšie kroky vedú do národného parku Khao Sok, ktorý je zároveň aj najdaždivejším miestom v Thajsku. Cesta nie je o nič jednoduchšia ako na Koh Phangan a vystriedame asi štyri spoje, kým si konečne vydýchneme v Khlong Sok, vstupnej bráne do národného parku.

Tento národný park je známy najmä bohatou flórou a faunou. Okrem mnohých druhov hmyzu, hadov a pavúkov nie je ťažké zbadať aj niekoľko typov opíc. Objednáme si teda jednodňový trekking v džungli so sprievodcom. Objaví sa mladý chalan s Bobom Marleym na tričku. Chvíľu trvá, kým sa prelomia ľady, ale nakoniec spolu strávime plodný deň so zaujímavými debatami. Poukazuje nám veci, ktoré by sme si nikdy sami nevšimli a zavedie nás na miesta, ktoré poznajú pravdepodobne len domáci.

V určitom momente z neho vypadne, že jeho najväčším cestovateľským snom je ísť do Rakúska. Táto informácia nás prekvapí a zaujíma nás, prečo práve Rakúsko. Odpovie, že ako malý chlapec videl jeden z filmov o Jamesovi Bondovi, v ktorom je scéna naháňačky na lyžiach. Odvtedy túži ísť do Rakúska. Ok. Predstavujem si ho, ako tam lyžuje a na kombinéze má Marleyho.

V národnom parku Khao Sok sa nachádza aj Smaragdové jazero, ktoré vlastne nie je jazero, ale vodná nádrž.

Tentokrát veci zorganizujeme na vlastnú päsť. Na poslednú chvíľu sa nám podarí splašiť polorozpadnutý skúter, ktorý nás ale zázračne ponesie až k jazeru. Tam si prenajmeme loďku a asi hodinu sa vozíme pomedzi zvláštne tvarované skalné útvary a kopce v jazere. Voda má skutočne dramaticky zelenú farbu, ale údajne nie je ideálna na kúpanie.

Domáci však našli riešenie aj pre kúpaniachtivých jedincov ako my. V niektorých častiach vytvorili niečo ako prírodné bazény, kde sa môžete spokojne čľapkať a kochať sa pohľadom na panorámu. Sme asi jediní, čo sa kúpu v plavkách. Všetci okolo nás sú ázijského pôvodu, na sebe majú neoprén, záchrannú vestu a podaktorí aj rukávniky a nafukovacie koleso.

Napriek výstražným predpovediam počasia a štatistikám počas troch dní ani raz nezaprší. Vravíme si, že to obdobie dažďov vlastne vôbec nie je katastrofa, práve naopak. Stretávame len minimum turistov a ceny sú občas nižšie ako počas hlavnej sezóny. Po slnečnom juhu sa presúvame úplne na sever do mesta Chiang Mai, ktoré je známe nespočetnými chrámami a bohatým kultúrnym dedičstvom.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť prvá: Prach, lesk a detské bohyne Káthmandu