Otrasná genocída v Rwande paradoxne pomohla ženám v krajine. Doma to však ešte nevyhrali

Otrasná genocída v Rwande paradoxne pomohla ženám v krajine. Doma to však ešte nevyhrali

Vydané 17.8.2017 o 12:49

Asi nikto by netipoval, že prvý štát na zemi, ktorý bude mať v parlamente viac žien ako mužov, bude Rwanda.

Rwanda je jeden zo štátov, o ktorých veľa ľudí na Slovensku vie akurát to, že sa nachádza v Afrike. Niektorí si ho spoja s genocídou, ktorá sa odohrala v roku 1994. Málokomu by však napadlo, že Rwanda bola v roku 2015 na 6. mieste na svete v rebríčku rodovej rovnosti (áno, naozaj je to 6. miesto zhora, nie odspodu). Na porovnanie - Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 97. mieste.

Podľa novej ústavy platnej od roku 2003 je ženám garantovaných 30 % parlamentných mandátov. Skúste si tipnúť počet žien, ktoré sú momentálne parlamente:

Načítávam...
  1. Aké percento žien obsadilo miesta v Dolnej snemovni v Rwande?

    1. 35,4 %
    2. 49,8 %
    3. 61,3 %

Pri porovnávaní percentuálneho zastúpenia žien v parlamente vo svete sa Slovensko umiestnilo na 95. mieste spolu s Českom a Spojenými arabskými emirátmi.

Tieto údaje o Rwande znejú veľmi dobre, čo sa ale za nimi skrýva?

Ako súvisí spomenutá genocída s postavením žien? Pred ňou bolo neobvyklé, aby žena vlastnila pôdu alebo bola zamestnaná. Po utrpení, ktoré priniesla genocída, sa začala meniť celá spoločnosť a s ňou aj práva žien.

V roku 1994 bolo od 6. apríla do 4. júla pri masových vraždách zabitých viac ako 800-tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov. Znásilnených bolo 250-tisíc až 500-tisíc žien. Po zastavení genocídy bolo veľa páchateľov uväznených alebo utiekli z krajiny. Populáciu v počte od 5,5 milióna do 6 miliónov tvorilo 60 až 70 % žien.

Po skončení genocídy sa otvorili pracovné príležitosti ženám v Rwande rovnako, ako sa to stalo po druhej svetovej vojne v západnom svete. V Amerike počas druhej svetovej vojny nahradili ženy v zamestnaniach mužov, ktorí bojovali v armáde, a to hlavne na pracovných pozíciach vo fabrikách a lodeniciach. Z pojmu Rosie the Riveter, ktorý bol prvýkrát použitý v piesni, sa stal kultúrny symbol.

Ale v Amerike mala väčšina týchto pracovných príležitostí krátke trvanie. Milióny mužov sa vrátili domov z vojny k svojim predchádzajúcim zamestnaniam a ženy sa vrátili buď do domácnosti, alebo do zamestnaní ako sú sestričky, učiteľky alebo sekretárky. Meniť sa to začalo až v 60. rokoch s nástupom novej generácie.

V Rwande bol vývoj odlišný. Boj za rovnoprávnosť bol vedený prezidentom Paulom Kagame, ktorý viedol krajinu po tom, ako armáda zastavila genocídu. Známa je jeho veta: ,,Ako môžeme rozvíjať našu krajinu, ak necháme polovicu populácie za sebou?"

Takáto veľká zmena v ženských právach spravená zhora nadol bola možná vďaka silnému úradu prezidenta v Rwande. Kagame mal široký mandát na vykonávanie zmien po tom, čo zastavil genocídu. Je tvrdým vodcom, ktorý povoľuje len malý priestor pre slobodu slova. Jeho slová a vízie rozhodujú o osude krajiny.

Rýchly posun v právach žien však nezodpovedá prerodu kultúry.

Napriek silným pozíciam žien na verejnosti sa táto ich moc nerozšírila do domovov. Domáce násilie je bežné a široko akceptované. Vystihuje to fráza „niko zubakwa“, ktorá sa dá voľne preložiť „takto je postavené manželstvo“. Niektoré ženy stále čelia hrozbám násilia, ak nevykonávajú domáce práce podľa predstáv ich muža. Byť dobrou ženou v Rwande znamená byť patriotickou, slúžiť svojej krajine cez verejnú činnosť a kariéru, a taktiež byť poslušnou a slúžiť svojmu manželovi.

Veľké zmeny potrebujú svoj čas, aby sa zakorenili v spoločnosti, nedajú sa robiť skokom, ako to dokazuje aj príbeh v Rwande. Neuskutočnia sa len nariadením z pozície sily, musí na ne aj dozrieť spoločnosť. To neznamená, že zmena zákonov ženám nepomohla, zásahy z vrchu pomáhajú situáciu akcelerovať.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:V tejto kaviarni účtujú mužom viac ako ženám. Dôvod je jednoduchý

Zdroje: npr.org, theguardian.com

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?