Celiakia mi pokazila detstvo. Aký je život človeka, ktorý dodržiava bezlepkovú diétu, lebo musí?

Celiakia mi pokazila detstvo. Aký je život človeka, ktorý dodržiava bezlepkovú diétu, lebo musí?

Ako zvyčajne vyzerá váš jedálniček?

Na raňajky ste si možno dali chlieb so šunkou, na obed ste zaparkovali do mekáča na hamburger a večer ste v kine chrumkali nachos. Desiatu ste vyriešili horalkou a poobede ste skočili s kamarátmi na pivo. Ja si nič z toho nemôžem dať. Teda môžem, ale neskončilo by sa to pekne.

Približne 20-tisíc ľudí na Slovensku má celiakiu. V desiatich rokoch ju zistili aj mne. Môžem ďakovať múdrej alergologičke, že jej tá diagnóza vôbec zišla na um. Vtedy nad ňou premýšľalo len málo doktorov a o jej existencii z bežných ľudí vedeli len tí, ktorí ju mali, a ich blízki. Bezlepkové regály v obchodoch? V tom období nepredstaviteľné.

Celiakia sa prejavuje rôzne. Väčšina pacientov musí po zjedení lepku utekať na toaletu alebo ich pochytia také kŕče, že sa cítia ako vo zveráku. Ďalší vyzerajú vychudnutí ako anorektici a veľmi rýchlo sa unavia, pretože ich telo nedokáže prijímať živiny. Iní sú stále nesústredení, nervózni, ženy môžu mať dokonca problémy s otehotnením. Existujú aj pacienti, ktorým sa neznášanlivosť lepku prejavuje na koži. Ja patrím do poslednej skupiny.

Neviem si zvyknúť na krátke rukávy

Nikdy som nechodila do škôlky, lebo som vyzerala ako malý ekzémový netvorík. Vtedy ešte nebol povinný ani predškolský ročník, takže som väčšinu dní trávila doma a neznášala každý deň, keď ostatní nosili krátke rukávy. Ja som si musela ruky zakrývať, aby ma zo slnka neštípali doškriabané rany a tiež, aby som sa vyhla nepríjemným pohľadom. Kožná si so mnou nevedela dať rady. Poslala ma teda k alergologičke.

Po 10 rokoch subjektívne považujem alergológov za najmúdrejších doktorov a naďalej si neviem zvyknúť na krátke rukávy, hoci už nemám čo zakrývať.

Pri podozrení na celiakiu vás lekár najskôr pošle na krvné testy, a pokiaľ sa mu výsledky nezdajú, čaká vás biopsia u gastroenterológa, po ktorej už budete naisto vedieť, či ju máte, alebo nie. Biopsia rovná sa hadička až v tenkom čreve, čo znie hrozne, ale pokiaľ nezačnete panikáriť, tie nepríjemné dve minúty nakoniec ubehnú ako nič. Zvládlo to 10-ročné decko, klišé teda hovorí, že to zvládnete aj vy.

Čo sa dialo po tom, ako mi oznámili diagnózu?

V prvom momente mi napadlo, že som iba pár hodín predtým jedla poslednú šišku v živote. Následne som začala plakať už len z princípu. Bola som dieťa a oznámili mi niečo, čo ma vraj bude ovplyvňovať každý ďalší deň. Cestou od doktorky sme išli s mamou do potravín. Bezradne stála pred regálom so sladkosťami a netušila, čo môžem jesť. Nakoniec vybrala Bebe keksy, ktoré majú klas nakreslený ešte aj na obale.

Lepok, inak nazývaný glutén, je zmes proteínov, ktorú nájdeme v obilninách ako pšenica, raž, jačmeň a ovos. S rodičmi nám bolo hneď jasné, že bežné pečivo musíme z môjho jedálnička vyhodiť. Skutočná "zábava" prišla, keď sme začali čítať zloženia výrobkov a uvedomili si, že lepok sa nachádza aj v prevažnej väčšine iných, pravidelne kupovaných potravín.

Cestoviny, niektoré druhy jogurtov, šuniek, párkov, väčšina sladkostí... To všetko malo byť pre mňa zrazu tabu. Spojenie "bezlepková diéta" mi znelo v ušiach z každej strany.

Štát vychádza celiatikom v ústrety

Po začatí diéty som sa v lekárni cítila ako Charlie v továrni na čokoládu. Vzadu, kam zákazníci zvyčajne nechodia, sú totiž regály plné bezlepkových potravín. Keďže ide v istom zmysle o lieky, celiatici majú každý mesiac nárok na recept od obvodného doktora, s ktorým prídu do lekárne, a tam im vydajú chleby, cestoviny, múku... Čokoľvek, čo sa na danom recepte, v tomto prípade skôr "nákupnom zozname", nachádza. Samozrejme, je tam istý limit v množstve.

V priebehu rokov sa ponuka bezlepkových potravín v bežných obchodoch značne rozšírila. Čo sa však stále nemení, je privysoká cena týchto výrobkov. Uvedomuje si to aj štát, ktorý celiatikom schválil finančný príspevok a navyše máme nárok aj na preukaz ŤZP. Pravdupovediac, táto kartička ma privádza do rozpakov, keďže sa necítim "ťažko zdravotne postihnutá". Preukaz však plní svoj účel - míňam síce veľa na jedlo, ale ušetrím napríklad na kultúrnych podujatiach a cestovaní. Stav peňaženky teda zostáva v rovnováhe.

Diéta v diéte

Hovorí sa, že bezlepková diéta je dobrá aj na chudnutie. Ako sa to vezme. Keď ju celiatici začnú dodržiavať, najskôr priberú, a to z jednoduchého dôvodu. Telo už nemusí zápasiť s pre nich nestráviteľným lepkom a konečne si začne ukladať živiny z jedla. Vyššie číslo na váhe síce prináša zhrozenie, ale zároveň aj energiu, o akej sa celiatikovi predtým ani nesnívalo. Keď však človek rapídne priberá aj naďalej, musí sa zamyslieť nad svojím jedálničkom. Bezlepkové potraviny obsahujú oveľa viac sacharidov ako "normálne", pričom nie je reč len o sladkostiach.

Už si nepamätám, ako chutí pšeničný chlieb. Určite však nie je taký sladký ako mnohé druhy bezlepkového pečiva. Slané žemle a náhradu za rožky som doteraz nenašla. Sendviče, lupačky a šišky mi nesmierne chýbajú. Samozrejme, kedykoľvek si môžem niečo upiecť, ale nikdy to nechutí tak, akoby som chcela. Bezlepkové keksy sú skvelé, ale zároveň aj poriadne kalorické. Práve preto si musia celiatici strážiť, koľko sacharidov denne prijmú, aby okrem očakávaného priberania nakoniec neprišla aj obezita. Ak zdravý človek skúša bezlepkovú diétu v štýle, že vyhodí z jedálnička pečivo, sladkosti a nenahradí ich výrobkami pre nás, potom môže zrejme naozaj schudnúť.

Nakupovanie nestojí celiatikov len peniaze, ale aj nervy

Na nedávnej kontrole mi gastroenterologička povedala, že som vyliečená. To znamená, že už nemám zápal a klky v tenkom čreve sa mi za tie roky obnovili. Ako je však známe, bezlepková diéta je pre celiatikov doživotná záležitosť. Nikto predsa nechce, aby sa mu problémy, ktoré mal pred diagnostikovaním, vrátili. V deviatej triede sa mi stalo, že som diétu dosť vážne, hoci nevedomky, porušila. Ekzém sa mi extrémne zhoršil. Kým ostatní chodili na prijímacie skúšky na strednú, ja som už prijatá bez prijímačiek chodila na infúzie. Vtedy sa mi potvrdilo, že žiadne lepkové jedlo na svete nestojí za ten pocit, ako ma svrbí celé telo.

S dodržiavaním diéty som teda nikdy nemala problém, s nakupovaním však áno. Keď som hladná blúdila po obchode a rozmýšľala, čo si vezmem na desiatu do školy, nevedela som sa rozhodnúť. Jogurty a ovocie by ma nezasýtili, sladkosti sú nezdravé a z pečiva som si mohla kúpiť akurát suchý chlieb. Nie raz sa mi stalo, že som nakoniec odišla naprázdno a mala som nervy, až kým som neprišla zo školy domov k jedlu.

Po čase som sa poučila a pripravovala si desiaty či už do školy, alebo na výlety deň vopred. Napriek tomu ma dodnes zvyknú niektoré situácie zaskočiť a zostanem hladná.

Bezlepkový chlieb je pri cestovaní povinná výbava celiatika

Keksy, koláče, prípadne pivo. Kamoši si často až oneskorene spomenú na moju diétu, a potom sa donekonečna ospravedlňujú, že ma vôbec ponúkali a nemajú pre mňa nič bezlepkové. Ja s tým akosi vždy rátam a opak by ma prekvapil. Snažím sa ich to neustále "prepáč" odnaučiť, lebo potom sa akurát všetci cítime trápne.

Oslavy sú osobitná kapitola. Rodina si aj pamätá, že mám diétu, ale často netuší, čo je lepok. Niekedy sa pre istotu pýtajú aj otázky typu, či môžem čaj, inokedy predo mňa rovno naservírujú rezeň. Vysvetľovať im, že v obyčajnej strúhanke je lepok, dokáže byť niekedy naozaj vyčerpávajúce.

Reštaurácie. Väčšina podnikov má pri jedlách v menu napísané aj čísla alergénov, čo mi značne uľahčuje rozhodovanie. Niekedy je však číslo 1 uvedené pri úplne každej možnosti, a tak mám rozhodovanie uľahčené natoľko, že rovno odídem.

Najväčšie starosti mi bezlepková diéta robí pri cestovaní. Počas jednodňových výletov si v ruksaku vždy nesiem kopec jedla. V reštauračných vozňoch vlakov si okrem kávy nemám čo dať. A tak to zvyčajne vyzerá aj na letisku. Všade samé bagety a pečivo, teda nič pre mňa, hoci som hladná aj za troch. V hoteloch sú tiež komplikácie, a to najmä s raňajkami. Čašníčka vám lámanou angličtinou vysvetľuje, že si môžete dať ovocie, a vy zatiaľ rozmýšľate, prečo ste si so sebou nezobrali aj bezlepkový chlieb. Nuž, človeka najviac naučí až vlastný hlad.

Dennodenné obmedzovanie sa v potravinách mi teda prekáža len výnimočne. Neviem si predstaviť, že by sa mi ekzém opäť vrátil. Zdravie mi je rozhodne prednejšie ako hamburger či šišky, ktoré som od 10 rokov nejedla.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Prvýkrát som bola na veľkom festivale. Čím si ma Grape získal a v čom bolo hrozno hrozné?