Nebojte sa stopovania. Tipy a triky, pravdy a mýty o tomto spôsobe cestovania

Nebojte sa stopovania. Tipy a triky, pravdy a mýty o tomto spôsobe cestovania

Vydané 3.8.2017 o 15:40

Váš palec vás môže dostať na druhý koniec Európy.

O stopovaní už každý počul svoje. O tom, aké je to nebezpečné a vedie to k obchodu s bielym mäsom, dokonca polícia robí prednášky. Právd a neprávd o tomto type stopovania ale existuje priveľa, preto sme sa rozhodli ich preveriť.

Stopovanie je nebezpečné = pravda

Hoci je toto tvrdenie pravdivé, zároveň prichádza veľké ALE. Stopovanie nie je o nič nebezpečnejšie ako jazda vaším vlastným autom. Samozrejme, fakt, že vás vezie niekto cudzí, hrá svoju rolu, ale vôbec to takéto cestovanie nemusí poznačiť. "Asi ako každého ma odrádzala nevedomosť, s kým sa veziem, a tiež bezbrannosť. Veľakrát som rozmýšlala, či by som vyskakovala za jazdy alebo sa snažila vodiča omráčiť, v prípade, že by na mňa niečo skúsil," smeje sa Kristína.

Lucia to zas prirovnala k typickej slovenskej diskotéke: "Tak, ako aj na cestách, stretnete tam mnoho exotov a úchylákov, nájdu sa ale aj normálni ľudia. Ostražitosť je prvoradá, veď ani v bare by ste nevypili hocičo od cudzinca a nedajbože s ním šli domov."

Loading

...

Nič pre dievčatá = mýtus

Nielen množstvo skúsenosti, ale aj príbehy na blogoch či Instagrame - to všetko dokazuje, že dievčat s vystrčeným palcom na cestách stretnete viac. "Začala som v pätnástich a stopujem dodnes," odpovedala na otázku o svojich začiatkoch dvadsaťpäťročná Lucia. Od stopovania ju odrádzala rodina, učitelia aj kamaráti, ona sa ale nedala a s hromadou zážitkov "derie" cesty po celom svete.

To, že dievčat je na cestách viac, si myslí aj Marek: „Baby sú odvážnejšie a viac túžia cestovať. Na chlapcov to príde trochu neskôr,“ tvrdí. Sám sa vďaka kusu kartóna dostal až do Ázie, ale podľa vlastných slov začal stopovať príliš neskoro. "Všetko flákanie počas strednej by som vymenil za stopovanie. Teraz, keď plánujem rodinu, si ho už toľko neužijem," vraví.

Loading

...

Na Slovensku sa to nedá = mýtus

Všetko sa dá, dokonca aj všade. Určite ste si v médiách všimli príbehy mladých ľudí, ktorí sa stopom dostali poriadne ďaleko, alebo si vďaka úplným cudzincom splnili sen. Viete, kde začínali? Na slovenských cestách.

Napríklad taká Kristína. Na strednej mala problém so spojmi, a tak si raz povedala, že nebude na najbližší vlak čakať hodinu, postavila sa vedľa cesty s vystrčeným palcom a "lovila" autá: „Inšpirovala som sa staršími žiakmi a zo Sučian do Vrútok som začala so spolužiakmi chodiť takto."

Či už budete cestovať kratšie vzdialenosti v rámci rodnej krajiny, alebo sa chystáte skôr do zahraničia, mnoho vodičov so slovenskou ešpézetkou vám zastaví. Dokonca by ste sa čudovali, akí príjemní vedia Slováci byť: "Jedna z mojich najlepších skúseností bola, keď som cestoval domov. Mladý párik, ktorý ma viezol, si urobil asi hodinovú zachádzku len preto, aby ma odviezli až k domu," priznal pre Fičí Daniel.

Stopovanie je časovo náročné = pravda

Nebudeme si klamať, aj stopovanie dá zabrať. Poznám ľudí, ktorí nikdy nečakali na svoj odvoz dlhšie ako dvadsať minút, nájdu sa ale aj takí, ktorí po zlých skúsenostiach s nekonečným stopovaním už nikdy palec na idúce auto nevystrčili. Ako hovorí Daniel: "Trpezlivosť ruže prináša." A kto sa snaží, odvezie sa.

Loading

...

Stopujú len chudobní a mládež = mýtus

Stopovanie nie je len o mládežníckych výstrelkoch a riskovaní. Je to aj efektívna cesta, ako ušetriť, načerpať nové skúsenosti a spoznať nových ľudí. Moje prvé stopovanie skončilo tak, že som si s pánom vodičom ešte niekoľko mesiacov kamarátsky písala, kamoška si takto zas našla frajera. Obidve pritom máme stály príjem a podľa toho sa aj obliekame a umývame. Čudovali by ste sa, koľko ľudí pri slovíčku "stopár" ohrnie nosom a povie: "Sú to len smradľaví bezďáci, ktorí nemajú na autobus."

Podobné je to s vekom. Mnoho ostrieľaných cestovateľov preferuje stop pred plánovaným transportom. Za spomenutie stojí blog Michala Haviara alebo článok o ceste naprieč Portugalskom od dospelého páriku. Tak, ako oni, ani vy nikdy nemôžete vedieť, aká situácia vás k stopovaniu dotlačí. Platí ale, že nezáleží na pohlaví alebo finančnej situácii, ak máte chuť a odvahu, stopovanie je správnou voľbou aj pre vás.

Stopári ohrozujú vodiča = mýtus

Vodič musí byť rovnako opatrný ako sám stopár. Zopár viet pred cestou alebo poriadne obhliadnutie si spolucestujúceho nikdy nie je na škodu. Už sa mi neraz stalo, že sa vodič pri mne pristavil, opýtal sa, kam idem a za akým účelom, a ak si stále nebol istý, či ma vziať do auta, slušne odišiel a ja som stopovala ďalej. Presne to isté môžete urobiť, ak stopujete vy. Akonáhle sa vám vodič nepozdáva, poďakujte a pokračujte v stopovaní.

Loading

...

Nehodám a problémom dokáže vodič predísť aj vtedy, ak si stopára posadí dozadu, na kríž od seba. Má ho tak stále na očiach a aj v prípade autonehody je na bezpečnejšom mieste. Nehody sú totiž dôvody, prečo aj stopári majú voči vodičom rešpekt. „Vodič si niekedy myslí, že stopár mu pomôže neupadnúť do mikrospánku alebo ho bude navigovať. To však nemusí platiť, a preto sa aj my bojíme, ak k niekomu do auta sadáme.

Takmer hrôzostrašný zážitok vylovil z pamäte aj Daniel: "Raz som stopoval so spolužiakom. Šofér, čo nás viezol, nám zrazu začal rozprávať, ako stratil zmysel života. Potom sa v polovici cesty opýtal, ako by sme sa cítili, ak by nám povedal, že si "hrkol" pár poldeci pálenky pred cestou. Potom už iba dodal, že sa nemáme báť, že je na to zvyknutý."

Stopári otravujú vodičov = mýtus

U nás na dedine je úplne normálne, že ak vidíte niekoho čakať na autobus alebo na vlak, opýtate sa ho, kam ide, a prípadne ho tam aj odveziete. V čom je to iné, ak autá zastavujete zámerne? Ak stopár vie, aké sú jeho práva a povinnosti, neohrozuje cestnú premávku a už vôbec nie človeka, ktorý zvažuje, že by ho odviezol. Všetko je to len na ňom - je to jeho rozhodnutie, ktoré určí, či stopár odvezie, rovnako ako to, za akých podmienok tak urobí.

Neraz som nasadla s kamoškou do auta a vodič povedal: "Baby, ale teraz chvíľu ticho, potrebujem si zavolať." Hovor trval celú cestu, ale nám to nevadilo. Odviezli sme sa v pohodlí obrovského džípu a ešte sme aj boli obdarené úsmevom. Nebojte sa s vodičom vopred dohodnúť, hlavne, ak vás vezie dlhšie ako zopár kilometrov. Veď aj on si chce jazdu užiť, prípadne po nej neľutovať, že niekoho do svojho auta vzal.

Loading

...

Je to ilegálne = mýtus

Stopári vedia, že v tomto smere žijeme v skvelej krajine. Samotné stopovanie nemôže byť trestané, dokonca ani políciou. Problémy môžu ale nastať pri nedodržiavaní pravidiel cestnej premávky. Len čo vstúpite na vozovku, stopujete na diaľnici alebo zastavujúce auto blokuje dopravu, pokuta je istá. Ak si však nájdete odpočívadlo alebo cestu so širokou krajnicou, vyhrali ste.

V prípade nehody sa tiež nemusíte báť - pokutu platí vodič, ktorý ju spôsobil. To, že v čase nehody mal v aute stopára, nehrá žiadnu úlohu.

Loading

...

Na záver už len zopár tipov od stopárov a vodičov:

  • Usmievajte sa. Palec hore nie je všetko, čo vám auto pomôže zastaviť.
  • Buďte trpezliví. Nie vždy auto zastaví hneď.
  • Tabuľa musí byť veľká a čitateľná aj z diaľky. Ak naškriabete „Amsterdam“ na tmavú plochu tmavou fixkou, možno by vám niekto aj zastavil, ale neprečíta, kam idete. V nepriaznivom počasí sú najlepším priateľom voskovky - nezmyje ich dážď, sú ľahko prenosné a farebnosť tabule môže vodiča presvedčiť tiež.
  • Stopujte na frekventovaných cestách, na benzínkach alebo na parkoviskách. Nie je to o otravovaní, len o tom, byť slušní a nebáť sa opýtať - čudovali by ste sa, koľko ľudí je ochotných odviezť vás od Tesca do centra. Na autobusových zastávkach a odpočívadlách je tiež veľa miesta na odparkovanie auta, čo znamená bezpečnosť.
  • Nestopujte v noci alebo za tmy.
  • Snažte sa byť oblečení slušne. Prvý dojem hrá rolu aj v tomto prípade a predídete tak zbytočnému čakaniu na to správne auto. Dôveru vzbudzujú svetlé kúsky a taktiež veci, ktoré sa nevymykajú normálu (čiže na minisukňu a výstrih po pupok radšej zabudnite, kočky).
  • Cestujte maximálne vo dvojici. Všeobecne tiež platí, že baby majú väčšiu šancu niečo stopnúť, ak sú ale tri a viac, ani ich pohlavie im nepomôže.
  • V cudzine dobre zvážte, čo napíšete na tabuľku. V Británii používajú stopári názvy ciest, v Nemecku zas len skratky veľkých miest. Všetky takéto informácie dokážete rýchlo vygúgliť.
  • Pred nasadnutím do auta si zapamätajte jeho evidenčné číslo. Nikdy neviete, kedy sa vám zíde. Hodí sa aj zapamätať si meno vodiča a jeho výzor.
  • V prípade, že máte pocit, že idete na podivné miesto, slušne sa nechajte vysadiť. Či už pod zámienkou, že vám je zle alebo len chcete ísť na WC. Nikdy nedávajte najavo, že sa bojíte alebo ste stratení.

S ďalšími otázkami ohľadom stopovania vám určite pomôže stránka Hitchwiki alebo tento článok od Petra.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Formanom po Európe: Ako sme sa na väčšom bratovi Škody Favorit vybrali cestovať po Balkáne

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?