Ázijské historky, časť prvá: Prach, lesk a detské bohyne Káthmandu

Ázijské historky, časť prvá: Prach, lesk a detské bohyne Káthmandu

Bola raz jedna Ázia. Bola veľká a čudesná, a dala som kvôli nej výpoveď.

Pred niekoľkými mesiacmi sa začalo dobrodružstvo, ktoré ešte stále pokračuje a nenudí. Prvá zastávka: Káthmandu, Nepál. Nie je na znamenie.

S východom slnka prilietame do Káthmandu, hlavného mesta Nepálu.

Vyhrnieme sa z lietadla a postavíme sa do jedného z radov na imigračnom. Ide to relatívne rýchlo. Pracovníci sú milí a efektívni, bleskovo vybavia papiere a s úsmevom vás privítajú v Nepále. Mám chuť natočiť ich na video, a potom ho poslať na cudzineckú políciu v Bratislave.

Pred nami stojí partia Čechov v strednom veku. Ich poznávacie znamenia sú ponožky v sandáloch (pozor: upgrade z bielej na sivú a hnedú) a príležitostná jágrovská frizúra. Po chvíli čakania jeden z nich zahlási: „Hele kluci, tady to vypadá na dlouho, já se jdu vychcat, jo?“ Toľko k evergreenom.

Pred letiskovou halou nás privíta vysmiaty taxikár a uviaže nám okolo krku šatku s názvom nášho hotela.

Naloží do taxíka nás aj batožinu a vyrážame smerom k Thamelu, historickému srdcu Káthmandu. Je ťažké opísať prvé pocity z mesta: všade naokolo sú náhliaci sa ľudia, ženy v pestrofarebných sárí a voľne sa potulujúce zvieratá. Vo vzduchu cítiť milión rôznych vôní: koreniny, vonné tyčinky vo svätyniach, aromatické karí či pach mäsa rozkladajúceho sa na slnku. A na každom kroku zbadáte jasnooranžové kvety nechtíku lekárskeho, ktorý nájdete v každom chráme nielen v Káthmandu, ale aj v celom Nepále. Je to ako obrovský fascinujúci vír, ktorý vás vtiahne dnu a už vás nepustí.

A v momente, keď taxík prudko zabrzdí, lebo mu v ceste stojí gigantická krava, vieme, že sa nám v Káthmandu bude páčiť. Náš šofér opakovane stláča klaksón, ale krava na nás len unudene pozerá a nevyzerá, že by sa jej chcelo uhnúť. Po niekoľkých minútach zúfalého trúbenia sa krava pomaličky začne presúvať k okraju cesty. Odprisahala by som, že predtým prevráti oči s výrazom: „No len sa mi tu nepo...“

Auto vojde do úzkych spletitých uličiek Thamelu a tam vlastne končí aj asfaltová cesta.

Pred nami sa zdvihne oblak prachu a zahltí okolité obchodíky. Nezdá sa, že by to niekoho trápilo. Domáci sú na prach zvyknutí a chránia sa rúškom na tvár. Nikto z predávajúcich sa neunúva odstrániť nános prachu z tovaru. Vlastne im rozumiem, stačí, aby po ulici prešlo auto alebo motorka, a všetko vyzerá tak ako predtým.

Thamel má však svoje čaro a je miestom, kde si môžete vyskúšať tú pravú chuť Ázie. V miniatúrnych tmavých obchodíkoch kúpite všetko, na čo si len spomeniete. Na každom rohu vás čaká vyzdobená svätyňa či chrám, nech sa pustíte hocijakým smerom. Ak strávite v Káthmandu niekoľko dní, je vysoko pravdepodobné, že narazíte na nejakú náboženskú slávnosť, ktorá sa bude odohrávať priamo na ulici.

Hneď pri prvej prechádzke natrafíme na dav ľudí, ktorí spievajú, tancujú a z niečoho sa veľmi radujú. Prederieme sa bližšie k jadru veci a zbadáme maličkých chlapcov oblečených v slávnostných úboroch s pomaľovanými tvárami. Náhodný prístojaci nám lámanou angličtinou vysvetľuje, že ide o akýsi prechod z chlapčenstva do vyššieho veku a vždy to je veľká zábava.

Hodiny sa motáme uličkami a neprestávame sa diviť nad tým všetkým okolo nás.

Keď už od hladu nevládzeme stáť na nohách, dorazíme na Freak Street. Táto ulica nie je na prvý pohľad ničím zaujímavá, až kým si neprečítate, že to bolo v 70. rokoch minulého storočia miesto s obrovskou koncentráciou hippíkov a umelcov. Niektoré bary vás lákajú na obrázky Janis Joplin či Jima Morrisona, čo je ale pekná sprostosť, keďže títo hudobníci sa v Káthmandu ocitli akurát tak prstom na mape. Určite by však stálo za to vidieť, ako to tu pred 50 rokmi vyzeralo.

V snahe ponoriť sa do už neexistujúcej atmosféry sa usadíme v reštaurácii a prvýkrát ochutnáme najpopulárnejšie nepálske jedlo - dal bhat. Domáci ho jedia asi tak päťkrát do dňa, lebo je naozaj chutné a sýte. Vegetariánska verzia s menšími obmenami obsahuje: ryžu, zeleninové karí, šošovicový dal, na panvici osmažený špenát, papad (placka z fazuľovej múky) a fermentovanú zeleninu. Na tanieri sa to všetko zmieša dokopy a ako sa vraví v Nepále: ak neješ rukami, nevieš, ako chutí jedlo.

Len na skok od Freak Street sa nachádza námestie Durbar.

Návštevu tohto nádherného miesta by ste určite nemali vynechať. Námestie plné chrámov, svätýň a iných posvätných budov bohužiaľ nebolo ušetrené od zemetrasenia v roku 2015. Niektoré pamiatky sú uzavreté z dôvodu rekonštrukcie alebo jednoducho preto, že sú vážne poškodené, a teda nestabilné a nebezpečné.

Durbar je vo dne - v noci plné ľudí, ktorí vykonávajú rôzne činnosti. Buď si prišli uctiť nejakého boha, zapáliť vonnú sviečku, niečo predať, podebatiť so známymi alebo si pospať. Všetko sa to bez prestania hmýri ako v nejakom úli a mne sa zdá, že bez tých ľudí by to nebolo ono. Celé hodiny by som dokázala presedieť na schodíkoch niektorého z chrámov a pozorovať ich.

Hneď pri vstupe na Durbar sa nachádza dom Kumari.

Žije v ňom Kumari, živá reinkarnácia bohyne Taleju Bhawani. Kumari má pre hinduizmus v Nepále obrovský význam. Má stelesňovať čistotu a nevinu bohyne, preto sa ňou môže stať len malé dievčatko. Konkurz na Kumari je náročnejší ako na Miss Universe. Dievčatá musia spĺňať prísne fyzické a charakterové požiadavky.

Povedzme si ale rovno, že úspešná kandidátka bude spolu s celou rodinou za vodou. Až do momentu, kým nedostane prvú menštruáciu či sa nejako inak neporaní. To je znamenie, že sa začne lov na novú Kumari. V Nepále je ich viac, ale tá najdôležitejšia je jednoznačne v Káthmandu. Dokonca sa raz do dňa ukáže v okne svojho sídla, ale je prísne zakázané fotiť si ju. My sme tam zašli dvakrát, ale bohyňu sme nezazreli. Namiesto toho ma ale okakal holub, čo tiež prináša šťastie, takže je všetko naporádečku.

Pamätáte si ešte, že niekedy v dobách ťažkého mečiarizmu STV-čka vysielala animák s názvom Ramayana? Zobrazoval slávny indický epos, ktorý hovorí o princovi Ramovi. Ramovi zlý démon Ravan unesie manželku, a tak sa vydá na dlhú cestu, aby ju získal späť. Samozrejme, že sa mu to aj podarí, a to aj s pomocou opice Hanumana, ktorý vie lietať a ľubovoľne meniť svoju veľkosť.

No a práve Hanuman hrá významnú rolu v tunajšej mytológii. Uprostred námestia nájdete kráľovský palác s názvom Hanuman Dhoka. Hanumanova socha vás privíta hneď pri vstupe. Palác bol poškodený zemetrasením a dnu sa dostať nedá. Určite sa však oplatí vidieť ho aspoň zvonku.

Na námestí Durbar stretnete aj rôzne bizarné postavičky.

Niektoré sa s vami za almužnu odfotia. Napríklad sadhu (niečo ako hinduistický mních, ktorý zasvätí svoj život meditácii a dosiahnutiu moksy, čo je najvyššie možné štádium ľudskej existencie) z fotky, ktorý je síce veľmi fotogenický, ale o jeho autentickosti máme menšie pochybnosti.

Tí skutočni žijú veľmi asketickým životom a fotoaparátu sa skôr vyhýbajú. No a čo povedať o astrológovi, ku ktorému sme sa vybrali? Asi nabudúce, veď komu by sa chcelo čítať taký dlhý článok.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Formanom po Európe: Ako sme sa na väčšom bratovi Škody Favorit vybrali cestovať po Balkáne