Rada spomínam na to, ako sme u starkej s deťmi z ulice hrali súťaž, kto vylezie vyššie na starú ostružinu, ktorá rástla na dvore. Aj na to, ako nás starký učil píliť drevo na drevenej koze. Na zbieranie vajíčok a povzbudzovanie sliepok k lepšiemu znášaniu, lebo sme chceli na večeru praženicu. Na to, ako nás starká učila šúľať šúľance a spievala pri tom: „Keď šufle šúľam, ruky si popľúvam...“ a ako sme sa na tom všetci ohromne smiali.
A aj keď tých prázdnin nebolo tak veľa, ako by sme si boli priali, pretože starkí boli starí a nevládali sa už o nás starať, na tých niekoľko týždňov, čo sme s nimi prežili, nikdy nezabudnem.
Prázdniny na vidieku mali svoje čaro a ak ste mali to šťastie, že ste tiež prežili prázdniny s dedom a babkou, určite mi dáte za pravdu, že sa k ním viažu tie najkrajšie zážitky z detstva.
Spýtali sme sa vás na vaše spomienky na prázdniny u starých rodičov:
Martina: Každý rok sme chodili za dedom na dedinu. Večer sme sa kúpali v hrdzavom sude, kde sa odchytávala dažďová voda. Dnes si to už ani neviem predstaviť. Po večeroch sme s dedom hrávali "prší", rozprával nám pri tom vtipy alebo hral na ústnej harmonike. Bolo to úžasné, nikdy na neho nezabudnem.
***
Ivan: Keď som mal prvý raz v živote v ruke zapaľovač, takmer som podpálil babke šopu. Hnevala sa. Alebo som raz videl, ako si moje sestry nazbierali bylinky a uvarili z nich čaj na starých kachliach. Tak som vzal plastovú misku... a zvyšok príbehu by najlepšie vedela porozprávať sekera, s ktorou to strýko dával z tých kachlí dole.
***
Vendula: Spomínam si na záhradu plnú ovocia, keď som nevedela, čo skôr zjesť (maliny, čerešne, egreše, ríbezle). Na výlety do lesa na popadané vetvičky, ktoré sme potom s babičkou rezali ručnou pílkou. Na kúrenie v piecke na drevo a spanie pod veľkou páperovou perinou.
Lucia: Keď mal môj malý bratranec 6 rokov, chcela som mu na chate u babky spraviť bazovú limonádu. To, že to nebol bazový sirup, ale pálenka, som zistila až potom, keď dopil dva veľké poháre. Veľmi mu chutilo, ale jeho mama nebola nadšená. Vraj to sú tie alkoholické metódy našej rodiny.
***
Janka: Mne sa najviac viaže k prázdninám u babky a deda hranie Dostihov, boli sme tam vždy taká super partia a hrali sa. Alebo chodenie po lese a zbieranie hríbov. A tiež rohová lavica, v ktorej boli vždy ukryté hračky. A gastro spomienky v podobe domáceho jogurtu, mlieka v sáčku, parených buchiet a najlepšej jablkovej štrúdle pod slnkom.
Sonka: Neviem, či to bolo práve leto, ale keď si spomeniem na svoje detstvo, tak sa mi vybaví skákanie do veľkej kopy sena, ktoré sa postupne odkladalo do senníka, sadenie a neskôr aj zbieranie zemiakov na veľkom poli, kde boli aj 3 - 4 rodiny, mútenie smotany na mlieko, oberanie ríbezlí, jahôd, egrešov, zabíjačka...
***
Zuzka: Každé ráno začínalo vyspevovaním piatich detí na nálepku. Čakali sme, kým babka namaže chlieb domácim maslom. Tak isto deň aj končil. Spevom ľudových piesni, ktoré sa niesli dolinou. Samozrejme, táto zostava sme si zaspievali Dedinku v údolí aj na mojej svadbe ako spomienku na starých rodičov a bolo to veľmi silné.
***
Mirka: So starkým sa mi vždy stala nejaká nehoda. Keď ma chcel zabaviť, dal mi vŕbovú paličku a nožík a mala som si do nej vyrezávať vzory, samozrejme som sa dorezala. Starkí chovali kozy, našu kozu sme viezli k susedovmu capkovi, aby boli malé kozliatka. Kým sa dialo, čo bolo treba, vliezla som pod takú vlečku, čo mali na dvore, kde sa schovával psík, ktorý ma samozrejme dohrýzol. Spadli sme spolu na bicykli, keď ma viezol na nosiči... Ale super bolo, keď sme sa v dedine zastavili v krčme, kde som dostala desaťkorunáčku a búchala som v automatoch čerešničky, kým mi starkého kamoši nosili čokolády, lebo som bola zlatá. Proste super to bolo.
Alžbeta: Pre mňa najšpecifickejšou spomienkou je jednoznačne zbieranie mandelínok zo zemiakov.
***
Stanka: Ja som bývala na dedine a na prázdniny som chodila k babke do paneláku, ten bol ale kúsok od lesa, a tak sme v lese boli každý deň. Chodili sme na hríby. Babka ma naučila štrikovať aj háčkovať.
***
Kristýna: S dedom sme chodili kosiť trávu pre kravu a králikov. Kŕmila som ich, zbierala vajcia v kurníku. Chodili sme na čučoriedky a lesné jahody a doma ich polievali smotanou z domáceho mlieka. U babičky bolo vždy výborne napečené a navarené.
***
Zuzana: Babka nám na dvore rozkladala stan a cez deň sme sa v ňom schovávali pred páľavou. Báli sme sa v ňom ucholakov, ktorých tam vždy bolo veľa. V noci sme tiež stanovali a babka vždy nechávala odomknuté dvere na dome, lebo vedela, že sa budeme báť a dotrasieme sa, len čo začne štekať prvý pes.
***
Natália: Spomínam si, ako sme si pred babkiným zrkadlom robili so sesternicami účesy. Kučery omotané na kartóne a pokropené pivom držali aj tri dni. Okolo babky chodieval Matúš, ktorý pásol kozy. Občas sme išli s ním na lúku. Z mikiny urobil loptu a hrali s ním vybíjanú. Potom nám kázal nastaviť ruky a do dlaní nám podojil mlieko od kozy Maciny. Chudák Matúš potom doma dostal výprask, lebo vydojil Macine všetko mlieko.
Ak by ste sa dnes spýtali detí, ako prežili letné prázdniny, len mizivé percento z nich by vám spomenulo nejaký z vyššie uvedených zážitkov. Čím to je?
Anna: Naše deti už takéto prázdniny nezažijú hlavne preto, že klasické dedinské babičky v šatkách, čo sa starali o domácnosť, a všetky tie zvieratá už proste neexistujú. Po rokoch som sa vrátila domov na dedinu a je tu už len pár takých, deväťdesiatročných, ktoré jedna po druhej umierajú. Dnešné babičky (generácia mojej mamy) sú iné. Nemôžem povedať, že snáď horšie, skrátka iné.
Janka: Babičky, aké sme my zažili, sú už raritou. Aj preto, že sa stále posúva odchod do dôchodku a naši rodičia musia robiť o veľa rokov dlhšie. I pracovné nároky zamestnávateľov sú vyššie. Pracovná doba do 17:00 je dnes úplne bežná. Naši starí rodičia končili o 14:30 a mali ešte celé popoludnie k dobru.
Denisa: Dnešná doba je iná. A netýka sa to len starých rodičov, ale i detí. Myslím, že naše deti už nezažijú to, čo sme zažili my. Veď koľko sa hralo vonku hier... Schovávačka, policajti a zlodeji, skákanie škôlky, cez gumu... Keby som povedala svojmu desaťročnému dieťaťu, že ideme skákať gumu, tak sa na mňa pozrie, či som sa nezbláznila. Je to veľká škoda. My máme zážitky. A oni? Mobil, tablet, Xbox. Ani neviem, čím sa bavia, keď sú vonku.
Katka: Práve preto, že leto u starkých bolo vždy skvelé, snažím sa mojim deťom sprostredkovať podobné zážitky. Chodíme k mojim rodičom na vidiek, kde s dedom jazdia na traktore po pradedovi, kŕmia sliepky a kosia ďatelinu pre zajacov. Učím ich, ako rozoznať jedlé a nejedlé huby, a keď ich na konci dňa kúpem a vidím, koľko špiny z nich ide, hovorím si, že práve tá špina svedčí o tom, že sa v ten deň nenudili. Že nesedeli vnútri pri televízore, ale lietali po humne. A aj keď sme na čistotu oveľa citlivejší ako naše babičky, verím, že moje deti budú mať, ak nie rovnaké, tak aspoň porovnateľné spomienky na prázdniny ako ja.
Spomeňte si, čo vás najviac tešilo na lete u babičky a skúste leto zobrať do svojich rúk - namiesto ovládača od televízie, mobilu či tabletu. Vyberte sa na huby, upečte si buchty podľa babkinho starého receptu alebo si pri poháriku vínka zahrajte karty. K detským spomienkam pribudnú ďalšie. Také, o ktoré ste sa sami pričinili.
14 dôvodov, prečo sú dedkovia super a takí dôležití v našich životoch Čítajte
