Kokosy na snehu a iné športové drevá: Títo športovci nemuseli byť dobrí, aby si ich ľudia zapamätali

(Zdroj: cdn-iprima.cz)
Kokosy na snehu a iné športové drevá: Títo športovci nemuseli byť dobrí, aby si ich ľudia zapamätali

Aj v zimných športoch sa nájdu kuriózne prípady historických výkonov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Poslední v cieli, prví na titulkách novín. Aj tieto športové drevá sa zapísali do histórie

Sneh a ľad snáď ešte väčšmi sľubujú pravdepodobnosť pádov, kolízii a katastrof. Medzi týmito ,,snehuliakmi" možno nájsť okrem iného aj osobnosti, ktoré prinútili Medzinárodný olympijský výbor zmeniť pravidlá pre kvalifikovanie sa na olympijské hry, keďže ich výkony boli hlboko pod priemerom.

1. Orol Eddie - Michael Edwards (skoky na lyžiach)

Michael Edwards bol malý, zavalitý a nosil silné dioptrické okuliare. Napriek tomu miloval šport, obzvlášť lyžovanie. Prezývku ,,Eddie" dostal od spolužiakov v škole. Keď sa nedostal do britského národného tímu v zjazdovom lyžovaní, rozhodol sa reprezentovať krajinu v skokoch na lyžiach.

Trénoval v Lake Placid pod dohľadom Johna Viscoma a Chucka Berghoma, vo veľmi skromných podmienkach. Britský olympijský výbor Edwardsa finančne nepodporoval, všetky výdaje na prípravu i cestu na olympiádu si hradil svojpomocne. Dokonca aj výstroj mal požičaný od Berghoma, hoci si musel navliecť šesť párov ponožiek, aby mu v lyžiarkach nelietali nohy.

Po prvý raz reprezentoval Veľkú Britániu na MS v roku 1987 a umiestnil sa na 55. priečke. Keďže bol prvým britským skokanom na lyžiach od roku 1929 a jediným uchádzačom o miestenku na olympiáde, kvalifikoval sa týmto výkonom priamo na ZOH v Calgary 1988. Súťažil na 70 aj 90-metrovom mostíku, na oboch skončil zhodne posledný. I keď svojimi výkonmi (55 m a 71 m) zaznamenal britské národné rekordy, v obidvoch pretekoch zaostal za predposlednými skokanmi o viac ako pätnásť metrov. V oboch kategóriách zvíťazil Fín Matti Nykänen.

Jeho príbeh aj sfilmovali

Pre svoju dobrú náladu a vtipkovanie bol Eddie obľúbený aj medzi súpermi. Médiá mali od začiatku vlastnú verziu príbehu večne posledného skokana: "Vraveli, že sa bojím výšok. Ale ja som sa spúšťal z mostíku 60-krát denne. Také niečo asi človek, ktorý sa bojí výšok, nerobí..." uviedol Edwards. Po ZOH v Calgary sa stal veľmi populárnym, bol pozvaný do mnohých reality show a v roku 2016 dokonca o ňom natočili film Eddie the Eagle v Taronom Edgertonom v hlavnej úlohe.

"Práva na môj príbeh som predal ešte pred sedemnástimi rokmi... a teraz o mne natočili film! O žiadnom skokanovi nenatočili film... teda, tuším o Mattim Nykänenovi natočili vo Fínsku nejaký film, ale nikto ho nevidel."

Medzinárodný olympijský výbor v roku 1990 prijal pravidlo známe ako ,,Eddie the Eagle Rule", ktoré sprísnilo všeobecné podmienky pre kvalifikovanie sa na OH. Edwards sa tak nedokázal presadiť na olympiádu v Albertville v roku 1992, ani v Nagane v roku 1998.

Kokosy na snehu - Jamajský štvorbob (boby)

"Sánka, žiješ?" je legendárna hláška z filmu Kokosy na snehu, inšpirovaného skutočným príbehom jamajského štvorbobu, ktorý sa zúčastnil ZOH v Calgary 1988. Film je na skutočnosti založený iba veľmi povrchne. Všetko sa zrodilo v hlavách dvoch amerických biznismenov.

George Fitch a William Maloney žili na Jamajke. Veľmi ich zaujala vášeň Jamajčanov pre spúšťanie sa z kopca na vlastnoručne vyrobených kárach. Napadlo im, že je to skvelá príležitosť, ako dostať exotickú krajinu na zimné olympijské hry. Hoci sa tento nápad jamajskému olympijskému výboru pozdával, hlavný problém Fitcha a Maloneyho bolo nájsť do reprezentačného štvorbobu posádku.

Devon Harris, Dudley Stokes, Michael White, Freddy Powell a záskok na poslednú chvíľu, Chris Stokes, v skutočnosti vôbec neboli neúspešní šprintéri. Do olympijského tímu boli naverbovaní z armády. "K bobovaniu som sa dostal tak, že mi to navrhol plukovník. V tom čase som bol kapitánom, poslúchol som teda rozkaz. Fitch a Maloney sa nazdávali, že naše preteky na kárach sú veľmi podobné pretekom na boboch. Veľa si od toho sľubovali, ale nevedeli na to nájsť ľudí, a tak sa obrátili na armádu," uviedol Stokes pre Reddit.

Chýbali im skúsenosti a šťastie

Taktiež to, že boli Jamajčania na olympiáde za vyvrheľov, je fikcia. Naopak, prijali ich veľmi vrúcne a vzhľadom na status outsidera boli povzbudzovaní všetkými naokolo. O ich prípravu sa staral americký bývalý pretekár na boboch Howard Siler spolu s kolegami z Rakúska, kde Jamajčania aj trénovali.

Je pravda, že tím bol veľmi neskúsený. Sám Stokes videl boby po prvý raz v živote až v septembri 1987. Vo februári 1988 pretekal na olympiáde. Jamajčania používali požičané vybavenie a už počas prvej jazdy došlo k menším poškodeniam na ich boboch. Na ďalší deň si Stokes pri páde zranil rameno. Jamajská posádka mala pri ďalšej meranej kvalifikácii veľmi dobrý štart a pôsobila odhodlane. Pred druhým medzičasom však Stokes v rýchlosti 135 km/h stratil kontrolu nad bobami, prevrátili sa na bok a šúchali sa viac-menej po hlavách až do cieľa.

Napriek tomuto neúspechu sa jamajský štvorbob kvalifikoval na ZOH aj v roku 1992 a 1994. V kategórii dvojbobu sa dostali na ZOH v rokoch 2002 a 2014. Na účasť v Soči 2014 spočiatku nemali Jamajčania dostatok peňazí. Prostredníctvom online kampane sa im podarilo vyzbierať viac ako 160-tisíc dolárov, vďaka ktorým posádka v zložení Winston Watts a Marvin Dixon na olympiádu nakoniec odcestovala a obsadila tam 29. miesto.

Vyhral, lebo všetci spadli - Steven Bradbury (rýchlokorčuľovanie)

Hneď na úvod je nutné povedať, že Steven Bradbury v skutočnosti nebol žiadne drevo. Naopak, ako člen víťaznej austrálskej štafety zo svetového šampionátu v Sydney v roku 1991 píše históriu, keďže išlo o vôbec prvé zlato Austrálčanov z MS v hocijakom zimnom športe.

V roku 1994 získal s austrálskou štafetou bronz na OH v Lillehammeri. V tom istom roku sa zranil na Svetovom pohári v Montreale. Ocitol sa v kolízii, pri ktorej mu súper korčuľou preťal slabiny. Zasiahol celý štvorhlavý sval a Bradbury stratil štyri litre krvi. Ošetrenie si vyžadovalo 111 štichov, trojtýždňové sedenie v ľade bez pohybu a návrat do plnej sily trval austrálskemu rýchlokorčuliarovi rok a pol.

Vyčkávacia taktika

Najznámejší je však vďaka svojmu senzačnému zlatu na OH 2002 v Salt Lake City. Vtedy 29-ročný Bradbury síce vyhral svoj kvalifikačný pretek na 1000 m, no vo štvrťfinálovej jazde proti nemu stáli domáci favorit Apolo Anton Ohno aj úradujúci majster sveta Kanaďan Marc Gagnon. Postupovali len prví dvaja. Austrálčan skončil tretí, čo znamenalo vypadnutie, lenže Gagnon bol diskvalifikovaný za nepovolený atak iného jazdca.

Bradbury postúpil do semifinále. Pochopil však, že ako druhý najstarší korčuliar nedokáže svojim súperom konkurovať v štyroch pretekoch za jeden deň. Po konzultácii s trénerom Ann Zhangom sa rozhodol zmeniť taktiku. Krúžil na poslednom mieste dúfajúc, že ostatní traja protivníci pre prehnané súperenie spadnú. V semifinále sa takto zakrádal poza Juhokórejca Kim Dong-sunga, olympijského víťaza z Nagana, Číňana Li Jiajuna, niekoľkonásobného medailistu z OH, a Kanaďana Mathieu Turcotta. Všetci traja menovaní spadli a Bradbury postúpil do finále z prvej priečky.

Vo finálovom preteku austrálsky veterán opäť výrazne zaostával. Z 15 metrového odstupu sa stal svedkom toho, ako Juhokórejčan Ahn Hyun-soo* v poslednej zákrute zostrelil domáceho Ohna a spoločne vyblokovali Číňana Li Jiajuna do mantinelu. Bradbury, držiac sa za hlavu, preťal cieľovú pásku ako víťaz. Stal sa prvým človekom z južnej pologule, ktorý získal zlatú medailu na zimnej olympiáde.

Príbeh olympijského víťazstva Stevena Bradburyho je často prirovnávaný k úkazom ako jamajský štvorbob alebo Eddie Edwards, no ešte raz zdôrazňujeme, že Bradbury nie je žiadne drevo. Bol, povedzme, mierne nadpriemerný športový šťastlivec.

*od r. 2011 Viktor Ahn (RUS)

(Not) The Great One - Brent Gretzky (hokej)

"Gretzky preberá puk v strednom pásme... preniká do útočnej tretiny, strieľa!... vedľa."

Mladší brat najlepšieho hokejistu v histórií to mal ťažké. Spolu so slávnejším bratom držia rekord v počte kanadských bodov v NHL nazbieraných bratskou dvojicou. Wayne Gretzky má 2857. Brent Gretzky má 4.

V NHL to nešlo

Nedá sa povedať, že by bol Brent Gretzky zlým hokejistom. V nižších ligách bol pomerne produktívny, ale na ostro sledovaných klziskách kanadsko-americkej NHL stihol odohrať iba 13 zápasov s bilanciou 1 gól a 3 prihrávky.

Zoči-voči slávnejšiemu bratovi sa postavil raz: "Nastúpili sme proti sebe tuším v pätnástich striedaniach, vyhral som asi tak jedno. Pamätám sa, ako som Wayna napádal za bránkou. Presne som vedel, čo urobí, no aj tak som sa tam ocitol osamote, ozbíjaný o suspenzor. Najhoršie bolo v ten večer sledovať športové noviny, ako starší Gretzky vyškolil mladého."

Brentova hokejová kariéra je však bohatá. Odohral množstvo zápasov v OHL, UHL a ďalších ligách, kariéru definitívne ukončil až v roku 2008. V súčasnosti pôsobí ako dôstojník ontarijskej provinčnej polície.

Ešte jeden hokejový klenot - Patrik Štefan (hokej)

Bratia Česi zažívali v roku 1999 veľkú slávu. Do NHL vstúpil nový tím, Atlanta Trashers, ktorý vlastnil prvú voľbu v tohoročnom drafte nováčikov. Vybrali si Patrika Štefana, nádejného českého centra z Long Beach Ice Dogs.

Štefan však vôbec nenaplnil potenciál. Zbieral málo bodov a v zostave Atlanty sa potácal v treťom a štvrtom útoku. Jeho jedinou devízou bola slušná úspešnosť na vhadzovaniach. Navyše mu kariéru značne skomplikovali zranenia.

Preslávil sa najmä tým, čo vyviedol vo svojej poslednej sezóne v drese Dallasu. Stars vyhrávali nad Edmontonom Oilers 5:4. Olejári odvolali brankára. Desať sekúnd pred koncom zápasu sa Štefan sám ocitol pred prázdnou bránou súpera a mohol potvrdiť víťazstvo svojho tímu, lenže minul a spadol. Edmonton dokázal z protiútoku vyrovnať a zápas tak dospel do predĺženia, v ktorom Oilers nakoniec výsledok dokonale otočili a zvíťazili.

Zdroje: Eddie the Eagle, dailymail.co.uk, Steve Bradbury, eliteprospects.com, Patrik Štefan, eliteprospects.com, Jamajský štvorbob, businessinsider.com