Dobrodošli v Juhoške: Objavte most medzi Západom a Východom - Bosnu a Hercegovinu

Dobrodošli v Juhoške: Objavte most medzi Západom a Východom - Bosnu a Hercegovinu

Vydané 14.7.2017 o 15:41

Poprvýkrát v Európe spustili električku a majú tri štátne jazyky, ktoré sú v podstate rovnaké.

V predchádzajúcich dieloch sme si prešli Čiernu Horu, Slovinsko, Chorvátsko a Srbsko. Nakoniec sa pozrieme na krajinu v tvare srdca - Bosna a Hercegovina.

Bosna a Hercegovina je krajina na západnom Balkáne, má zhruba veľkosť ako Slovensko a asi tri a pol milióna obyvateľov. Susedí na severe a západe s Chorvátskom, má približne 20 km "dlhý" kus pobrežia pri Jadranskom mori, na juhu susedí s Čiernou Horou a na východe so Srbskom.

Z Bratislavy sa dostanete autom do Sarajeva za 8 hodín a z Košíc za 9. Keď už ste v tej Makarskej, do Mostaru by vám to trvalo dve hodiny autom. Lietadlom sa dá dostať z Bratislavy celkom lacno do mesta Tuzla na severovýchode krajiny a odtiaľ autobusom do Sarajeva do troch hodín. Na prechod hraníc vám pritom bude stačiť občiansky preukaz.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Balkánska krajina troch kultúr, mnohých mostov a kávy. 19 zaujímavostí o Bosne a Hercegovine

Jedno euro sú dve marky

Oficiálne platidlo v krajine je konvertibilná marka (KM, jej ISO kód je BAM), delí sa na 100 pfenigov. Názvy sú odvodené od nemeckej marky a jej pfenigov, na ktorú bola naviazaná s pevným výmenným kurzom 1:1. Nemeckú marku nahradilo euro a tak pevný kurz zostal - 1 euro má hodnotu 1,95583 marky. Pri cenách sa ale zaokrúhľuje na 1 € = 2 KM, a tak na cenovkách a v menu môžete nájsť hodnoty v markách aj v eurách. Ide o všeobecne zaužívaný kurz, ktorý vám povie každý v prodavnici (obchode) alebo na pumpe. Eurami sa platiť dá, vydajú vám však v markách.

Slovenského návštevníka jednoznačne príjemne prekvapia ceny. Tie sú vo všeobecnosti nižšie než napríklad v susednom Chorvátsku, kde je v lete plno a ceny tam podľa toho aj vyzerajú.

Tri národy, tri náboženstvá a dva štáty

Bosna a Hercegovina sa skladá z dvoch entít: Federácia Bosny a Hercegoviny (FBiH), v ktorej žijú hlavne Bosniaci a Chorváti, druhá časť je Republika srbská (RS), kde žijú Srbi. Obe časti sú zhruba rovnako veľké a keďže sú oddelené hranicou, predstavíme vám tieto dva útvary jednotlivo.

Federácia Bosny a Hercegoviny

Bosniak a Japonec sa rozprávajú o životných prioritách:
Japonec: "Pre mňa je na prvom mieste Japonsko, potom nasleduje moja práca a potom moja rodina."
Bosniak: "U mňa to je naopak. U mňa je na prvom mieste rodina, potom práca a až potom Japonsko."

Vtipy ako tento naznačujú niečo o zmýšľaní a pohľade na svet očami miestnych ľudí. Vidno na ňom, aké veci sú pre Bosniaka najdôležitejšie, a tiež aj to, že si vie zo seba urobiť srandu.

Tečúca voda

Názov Bosna má pravdepodobne pôvod z indoeurópskeho slova "bosana", čo znamená tečúca voda. Vo FBiH môžete nájsť veľa indícií, prečo to tak môže byť. Napríklad podľa vodopádov. Medzi najznámejšie vodopády patria Plivski vodopad pri meste Jajce a vodopády Kravice blízko pútnického mestečka Medžugorje.

Monumenty minulosti

Vo FBiH sa nachádza množstvo zaujímavých odkazov na doby bývalej Juhoslávie, ktoré sú populárne pre svoju opustenosť a zanedbanosť. Medzi ne patria rôzne pamätníky, ale aj opustené športoviská zimnej olympiády, ktorá sa konala v Sarajeve v roku 1984.

Blízko mesta Konjic sa nachádza jadrový bunker a veliteľské centrum, ktoré dal postaviť prezident Josip Broz Tito pre prípad nukleárneho útoku. Sú v ňom obytné priestory, konferenčné miestnosti, kancelárie a iné dôležité miesta, z ktorých by sa dala riadiť krajina v prípade takého útoku. Dnes sa Titov bunker využíva ako jedinečné miesto pre umelecké výstavy.

Ukážkou miestneho humoru je ironický pamätník z roku 2007, vzdávajúci vďaku za humanitárnu pomoc počas obliehania Sarajeva (1992-1996), ktoré trvalo takmer štyri roky. Na jeho podstavci je nápis "Pamätník medzinárodnému spoločenstvu od vďačných občanov Sarajeva" a zobrazuje konzervu s hovädzím mäsom, aké západné krajiny lietadlami doručovali do mesta. Je to narážka na fakt, že mnohé takéto potravinové zásoby sa nedali jesť, boli dávno po záruke, niektoré ešte z dôb vojny vo Vietname 20 rokov predtým. Okrem toho boli medzi nimi konzervy s bravčovým mäsom, čo na miestnych pôsobilo ako veľmi podivné gesto, najmä vzhľadom na moslimskú polovicu obyvateľov mesta.

Nezabudnuteľné miesta

Hlavné mesto FBiH a aj celej krajiny je Sarajevo. V ňom môžete nájsť Latinský most ponad rieku Miljacka. V časoch Juhoslávie sa nazýval Principov most a je to most, pri ktorého severnom konci Gavrilo Princip spáchal atentát na Františka Ferdinanda, čo bolo zámienkou na rozpútanie prvej svetovej vojny.

Sarajevo je mesto mnohých kultúr a náboženstiev, kde nájdete blízko seba mešity, synagógy, katolícke kostoly a pravoslávne chrámy. Nazývajú ho aj európsky Jeruzalem, keďže toto mesto pripomína pre svoju rôznorodosť a blízkosť rôznych vyznaní.

Centrom regiónu Hercegovina je mesto Mostar, ktorého dominantou a príčinou pomenovania je osmanský Starý most ponad rieku Neretva.

Pri mestečku Blagaj blízko Mostaru sa naskytá pohľad na scenériu ako z Pána prsteňov. Nachádza sa tu tzv. Vrelo Bune, miesto, kde pramení v jaskyni v skalnom brale rieka Buna. V tomto prostredí je postavená Tekija, dom dervišov. Sú to prívrženci súfizmu, islamských mystikov, ktorí žijú asketickým životom. Je to taký ekvivalent kláštora.

Asi 30 kilometrov od Mostaru smerom ku Chorvátsku, na kopci nad riekou Neretvou, sa nachádza malá opevnená dedinka Počitelj, nad ktorou sa týči stredoveká pevnosť, a je dobrým miestom pre "urbánnu turistiku", prechádzku do kopca po jej kamenných chodníkoch.

Bosnianske jedlo

Na bosnianskej kuchyni vidno stret západu a východu - stredoeurópskej, balkánskej a blízkovýchodnej kuchyne. Používajú sa rôzne koreniny a omáčky. Mäso v tejto kuchyni je hlavne jahňacie a hovädzie. Medzi miestne jedlá s mäsom patria notoricky známe jedlá z krajín v tomto regióne, ako pljeskavica, čevapi, burek, ale aj guláš.

Je tu badať vplyv osmanskej či tureckej kuchyne. Napríklad taký vývar z kuracieho mäsa so zeleninou zvaný begova čorba (z tureckého bey - náčelník, çorba - polievka) alebo sarma (mleté mäso zabalené v listoch, napríklad kapusty alebo viniča). Z cukroviniek sú azda najznámejšie baklava a rahat lokum, známy v angličtine ako turkish delight, teda turecké potešenie.

Podobne ako v Turecku, obľúbené nápoje sú čaj a káva. Bosnianska káva je kapitola sama osebe a jej podávanie má svoju špecifickú kultúru a postup. Varí sa v plechovej nádobe džezve a pije sa z malej šálky fildžan. Čo sa týka alkoholických nápojov, tak ako v susedných krajinách, pije sa tu rakija z jabĺk či sliviek. Víno je obľúbené hlavne z oblasti Hercegoviny a medzi známe pivá patria Sarajevsko pivo a Tuzlanski pilsner.

Nakupovanie v bazároch

Na trhu - bazári, si môžete pripadať ako v Turecku, ale tu sa celkom dohovoríte aj so slovenčinou. Je to rušné miesto, kde môžete kúpiť všakovaký tovar, vrátane módnych doplnkov od šatiek po osmanské pokrývky hlavy - fezy. Známe bazáre sú Baščaršija v centre Sarajeva a Kujundžiluk v Mostare pri Starom moste.

Môžete tu vidieť a kúpiť suveníry vyrobené z nábojov, čo je taká miestna zaujímavosť, ktorá vyvoláva zmiešané pocity. Jednak ako smutný odkaz na nedávnu minulosť, a zároveň je to spôsob, ako našli tieto veci iné využitie, keď sú z nich vyrobené perá, kľúčenky a podobne.

Fórik na záver tejto časti

Kontext: V Mostare (tak ako v celej FBiH) bývajú najmä moslimskí Bosniaci a katolícki Chorváti, v meste nájdeme mešity a kostoly.

Novinár sa pýta miestneho Bosniaka, čo si myslí o tom, že Chorváti postavili na kopci Hum nad mestom veľký biely kríž.
On odpovedal: "Podľa mňa je to pre naše mesto veľké plus."

Republika Srbská

Približne polovicu Bosny a Hercegoviny tvorí Republika srbská. Pamätáte sa, ako pred pár rokmi spôsobil na návšteve tejto krajiny náš bývalý prezident diplomatický škandál? Bolo to pre jeho vyjadrenie, v ktorom pripodobnil vzťahy Bosny a Republiky srbskej k Slovensku a Česku po rozdelení. Tieto dve entity však spolunažívajú v jednom štáte, Republika srbská nie je samostatným štátom. Pre bosnianske médiá bol výrok nášho prezidenta hlavy štátu politickým faux pas a opäť raz sme vyzerali, žiaľbohu, nie chvalabohu, ako teľce, ktoré nevedia nič o geograficko-politickom rozložení v Európe.

Oddelili sa, ale sa aj neoddelili

Republika srbská vznikla počas vojny v Juhoslávii v roku 1992 ako reakcia na vyhlásenie nezávislosti Bosny a Hercegoviny, za ktoré hlasovali v parlamente Bosniaci a Chorváti. Nasledovali kruté vojnové nepokoje, počas ktorých Srbi získali pod kontrolu značné územie Bosny. Boje boli ukončené Daytonskou mierovou dohodou, ktorá okrem iného určuje dnešnú hranicu Republiky srbskej.

Aj keď nejde o nezávislý štát, táto republika má vlastnú hymnu, štátne symboly, hlavné mesto, štátne orgány a svojho vlastného prezidenta. O tom, "kto začal vojnu?", rozpráva Oscarom ocenený film Zem nikoho, v ktorom sa v zákope stretnú bosniacky a srbský vojak.

Mestá plné histórie

Hlavným mestom a sídlom prezidenta republiky je Banja Luka, pričom zmienky o nej pochádzajú už z 15. storočia. Najstarším historickým objektom mesta je stredoveká pevnosť Kastel, ktorá stojí na mieste pevnosti ešte z čias Rímskej ríše.

Loading

...

Mestečko v hlbokom údolí rieky Driny s názvom Višegrad je známe najmä vďaka mostu Mehmed Pašu Sokolovića, ktorý stojí na mieste, kde viedla významná obchodná cesta medzi Bosnou a Istanbulom. Most z čias Osmanskej ríše je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Významom tejto stavby v časoch vojen, ktorých bolo na tomto území mnoho, sa zaoberal spisovateľ Ivo Andrić vo svojom románe Most na Drine, za ktorý dostal Nobelovu cenu za literatúru.

Loading

...

Chrámy plné pokoja

V Republike srbskej žije absolútna väčšina Srbov, ktorí sú pravoslávneho vierovyznania. Nájdeme tu množstvo kostolov, z ktorých je potrebné spomenúť napríklad Chrám sv. Sávu v meste Foča. V meste Foča sa odohralo množstvo vojnových nepokojov a dnes práve oproti tomuto pravoslávnemu chrámu stojí moslimská mešita.

Okrem pravoslávnych chrámov sa tu nachádza veľký počet tzv. manastirov - kláštorov, z ktorých je asi najkrajší Manastir Tvrdoš v meste Trebinje. Tento kláštor pochádza už z 15. storočia a keďže je obklopený slnečnými svahmi, vyrába sa tu víno. Do vínnych pivníc tohto kláštora sa môžete ísť pozrieť ako turista.

Loading

...

Príroda plná zázrakov

Republika srbská sa môže pochváliť naozaj jedinečnou prírodnou scenériou. Na jej území nájdeme hneď niekoľko národných parkov, najznámejším a najstarším je ale Sutjeska, ktorej súčasťou je aj jeden z mála zachovalých pralesov v Európe s názvom Perućica.

Loading

...

Loading

...

Predpokladá sa, že v tomto národnom parku, tak ako aj v iných oblastiach Bosny, zostalo vyše 200-tisíc mín z čias vojny. Všade vás na nebezpečenstvo upozorňujú aspoň značky, pretože aj po vyše dvadsiatich rokoch od vojny sa im ich nepodarilo všetky nájsť a deaktivovať.

Loading

...

Úplne iné, priam prímorské podnebie môžete zažiť v meste Bileća, ktoré sa nachádza na mape len neďaleko hraníc s Čiernou Horou. Aj keď bolo Bilečské jazero vytvorené ľuďmi, pri pohľade naň zostanete v nemom úžase. Prídu si tu na svoje najmä rybári, ale aj priaznivci vodných športov.

Loading

...

Prírodnú hranicu medzi Srbskom a Republikou srbskou tvorí rieka Drina, ktorá je najväčším prítokom rieky Sávy. Preteká hlbokými horskými údoliami a kaňonmi. V jej bledomodrých vodách si môžete nielen zaplávať, ale hlavne skúsiť rafting, ktorý je tu veľmi populárny.

Loading

...

A v čom je Bosna a Hercegovina okrem chutnej kávy a jedla, bohatej histórie a nedotknutej prírody ešte výnimočná?

Napríklad v tom, že sa tu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia založila najznámejšia juhoslovanská hudobná skupina Bijelo dugme, v ktorej začínal ako gitarista dnes celosvetovo známy Goran Bregović. Pozrite sa, ako mu to išlo zamlada na preplnenom koncerte v Sarajeve.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Formanom po Európe: Ako sme na škodovke prešli Albánsko, Kosovo a Macedónsko

Snívaš o dovolenke? Tu nájdeš miesto, kam si môžeš ísť za odmenu oddýchnuť.

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?