Spomínam si, ako sme s rodičmi rok čo rok chodievali kempovať na Liptovskú Maru. Na „vônu“ plynového variča, podivnú sáčkovú “karí polievku“, čo s karí vlastne nemala nič spoločné, na spanie v spacákoch, vojny s vodnými pištoľami s kamošmi z vedľajšieho stanu...
Keď sa po osemdesiatom deviatom otvorili hranice, naša prvá cesta so stanom bola do Talianska. A aj keď som už bola na mnohých, omnoho drahších a luxusnejších dovolenkách, tú kempovačku už žiadna iná neprekonala.
Čím to je? V čom je čaro kempovania?
1. Relax pod hviezdnou oblohou
Zatiaľ, čo sa väčšina dovolenkárov po večernej prechádzke mestom zatvorí na apartmáne či hotelovej izbe, v kempe vás to, práve naopak, láka von. Veď čo by ste asi robili v mini spálni s rozmermi 2 x 2 metre? Pohľad na oblohu plnú hviezd, teplý vánok, ktorý vás ovieva namiesto hotelovej klímy, to je dokonalý relax, na ktorý budete spomínať i o pár týždňov v rozohriatej kancelárii.
2. Parťáci vždy poruke
Ešte stále máte v hlave dovolenku, na ktorej vašich kamošov ubytovali v opačnej časti hotela a vy ste sa k nim trmácali cez niekoľko poschodí, aby ste pokecali či dali štamperlík domáceho na terase?
Stanovačka má fantastickú výhodu. Ak beriete so sebou parťákov, môžu si stan postaviť len pár krokov od toho vášho, a tak keď vás zasa chytí chuť na „vypaľovanie červíka“, obetavý sused bude hneď po ruke.
3. Úplne iná zábava
Kedy naposledy ste hrali karty? Spomínate si ešte na nejaké kartové hry? Žolík, kanasta, autobus, americký žolík so žolíkovými kartami, farár, sedma, vojna či deťmi obľúbený záchod so sedmovými.
Ako deti sme dokázali pri kartách presedieť hodiny a naši rodičia tak isto. Karty sú skvelé, lebo zaberajú minimum miesta v batožine. Môžete ich hrať pred stanom či na pláži.
A tak, keď slnko zapadne, vytiahnite karty, písknite na parťákov z vedľajšieho stanu, postavte na stôl fľašu domáceho, do misky nasypte chrumky a retro zábava sa môže začať.
4. Strata súkromia?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v kempe prichádzate úplne o súkromie. Priznávame, je to tak. Lenže strata súkromia môže mať i svoje výhody. Spomeňme napríklad také milovanie s vedomím, že okolo stanu môže každú chvíľku niekto prísť, počuť vás. Občas nie je na škodu trocha adrenalínu.
5. Financie
Stanovačka je nepochybne jednou z najlacnejších foriem dovolenkovania. Pokiaľ sa chcete vyhnúť počiatočnej investícii za stan, ktorá ale nemusí byť vôbec vysoká, hľadajte kempy, ktoré stany prenajímajú, alebo skočte k rodičom na povalu, možno tam ešte nejaký, čo pamätá Husáka, nájdete.
6. Rozhodovanie last minute
Neradi plánujete dovolenku pol roka popredu? Či už sa bojíte zlého počasia, alebo vám skrátka v práci dovolenku nepodpíšu skôr, ako týždeň pred jej začiatkom, ak sa rozhodnete ísť stanovať, nemusíte sa báť vybookovaných termínov. Nejaké to miestečko sa v kempe vždy nájde.
7. Služby
Ak ste nikdy neboli kempovať pri mori a kemp si predstavujete ako zarastený areál oplotený hrdzaným plotom a zapáchajúcimi „kadibúdkami“, ponukou niektorých zahraničných kempov by ste boli určite prekvapení.
K výbave väčších kempov patrí spravidla jeden či viac bazénov, supermarket, reštaurácie, plážové i kempové bary, bufety s rýchlym občerstvením a často i súkromná pláž. Omnoho krajšia a udržiavanejšia, ako tie verejné.
Bojíte sa zlej hygieny sociálnych zariadení? Zapáchajúce suché WC sú už len smutnou spomienkou na doby socialistických závodných dovoleniek. Dnes sú kempy vybavené záchodmi na fotobunku, modernými umyvárňami so sprchami. Všetko sa pravidelne čistí, tak, aby mali obyvatelia kempu zabezpečený čo najväčší komfort.
8. Sloboda
Stalo sa vám, že ste neboli spokojní s hotelom, plážami, či vás to skrátka po pár dňoch dovolenky na mieste, kde ste boli, prestalo baviť?
Ak ste v kempe, stačí zbaliť stan a vybrať sa na iné miesto. V mnohých kempoch si sami určujete, na koľko dní chcete zostať, a keď sa rozhodnete zmeniť destináciu, skrátka zaplatíte za toľko nocí, koľko ste tam strávili.
A čo patrí do povinnej výbavy na kempovanie?
1. Stan
Spomínam si, ako kedysi, okolo roku 1988, môj otec zúfalo zháňal rodinný stan. Doba nedostatková sa prejavila i na obmedzenej ponuke stanov, a keď konečne po piatich mesiacoch obiehania obchodov a vystávania v nekonečných radoch prišiel domov s úsmevom na tvári, vedeli sme, že sa zadarilo. Že konečne pôjdeme aj my na stanovačku. Páni, to bola udalosť! To, že stan bol len pre tri osoby a my sme boli štyria, sme ani neriešili, boli sme šťastní, že sa nám vôbec nejaký ušiel.
Keď sme pred mesiacom s manželom prezerali staré albumy, objavili sme fotky z tej prvej stanovačky a dostali bláznivý nápad - poďme s deťmi pod stan. Keď to zvládli naši, prečo by sme to nedali my? Zároveň by sa tým vyriešil i problém s nedostatkom financií na letnú dovolenku a chabou ponukou last minutiek.
Dnešná doba je našťastie natoľko štedrá, že sa obchody predháňajú v ponuke stanov... dvojmiestne, trojmiestne, rodinné, nepremokavé, jedno či dvojplášťové, samorozkladacie... čo by naši kedysi za takú ponuku dali!
Po hodinách hľadania sme sa nakoniec rozhodli, že to dáme, presne ako naši pred rokmi, v starom trojmiestnom retro stane, s predsieňou, spálňou a „jedálňou“. Áno, na tú dobu to bol naozaj komfortne veľký stan. Aj keď spálňa bola trochu tesná pre štyroch.
2. Spanie – spacák a nafukovačky
To je základ. Ak sa rozhodnete pre kemp, kde sa stany požičiavajú, možno vás prekvapí, keď v nich nájdete postele. Nová doba! Žeby ste sa predsa len pohodlne vyspali?
Rovnako ako pri stanoch, i spacákov je v obchodoch na výber obrovské množstvo. Ak sa nechystáte stanovať v Himalájach, pokojne postačí nejaký obyčajný. Jednu nevýhodu však moderné spacáky majú. Máloktoré sa dajú spojiť. Lebo túlenie sa v spojených spacákoch nepochybne patrilo k romantike dôb minulých.
3. Strava
K výbave našich rodičov nesmela chýbať sada na varenie. Plynový varič, hliníkové stohovateľné hrnce (dnešní hygienici by z nich veľkú radosť nemali), hliníkové príbory a jedálenský servis – hlboké, plytké taniere a poháre – všetko z plastu.
Varili sa obľúbené sáčkové polievky. Už spomínaná karí polievka, francúzska s mušličkami, slepačia, hovädzia – všetky chutili úplne rovnako, líšili sa hádam len druhom cestoviny, ktorá v nich kde - tu plávala. V nedeľu bývala sviatočná gulášová, do ktorej mama pridávala zemiaky, aby sa aspoň trochu podobala na guláš.
Dnes už našťastie nie sme odkázaní na podobné gastronomické pokusy a peniaze, čo sme ušetrili na ubytovaní, môžeme pokojne použiť na stravu a odskočiť si na dobrý obed do reštaurácie či bufetu.
4. Pohodlné sedenie
Auto máme napratané na prasknutie, a tu mi mama podáva ešte čosi. Skladací stôl a k nemu štyri stoličky. Hodím okom po manželovi, ten pochybovačne pokrúti hlavou. „Zlati, tak toto tam už fakt nedáme.“ „Ale to musíte. Kde asi budete sedieť?“ nedá sa odbiť mama. „V reštike,“ pomyslím si, ale nejdem jej kaziť radosť a ešte raz prehádžeme a zredukujeme množstvo batožiny.
Ako toto všetko kedysi naši napratali do Škodovky 120, mi vŕta v hlave, keď cestujeme nocou smer Jadran.
Chytá ma nostalgia a trochu aj obavy, ako to my, mestom a modernými technológiami rozmaznaní jedinci zvládneme, či sa nám vôbec podarí postaviť stan. A v tom mi dôjde, že k nemu vlastne nemáme návod. No pekne nám tá dovolenka začína.
Tieto úžasné fotky vás presvedčia, aby ste si na leto naplánovali cestovanie so stanom Čítajte
