Nie, žena si za znásilnenie nemôže sama. Toto je 10 najčastejších mýtov o sexuálnom násilí

Nie, žena si za znásilnenie nemôže sama. Toto je 10 najčastejších mýtov o sexuálnom násilí

Vydané 7.7.2017 o 14:27

Nedošlo k sexu, takže to nebolo sexuálne násilie. Naozaj?

O sexuálnom násilí, jeho obetiach a páchateľoch sú rozšírené mylné presvedčenia. Škodia nielen ľuďom, ktorí takéto násilie zažili, ale aj nám všetkým. Podieľajú sa totiž na vytváraní takzvanej rape culture (kultúry znásilnenia), teda takého prostredia, ktoré podporuje násilnícke správanie, a nezriedka ho dokonca považuje za normu. Mýty o tomto type násilia však predovšetkým ubližujú obetiam.

Toto je 10 najčastejších mýtov o sexuálnom násilí, ktoré ale nie sú pravdivé.

1. Ak žena povie možno, myslí áno, ak povie nie, myslí možno.

Toto jednoducho nie je pravda. Ak žena povie možno, myslí možno. Ak povie nie, myslí nie. Jej rozhodnutie musí partner rešpektovať. Hneď ako sa pokúsi o niečo, čo sa jej už nepáči, ide o sexuálne násilie.

Podľa Ľubice Rozborovej z odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je dôležité, aby sa dievčatá a ženy nebáli povedať, keď sa im niečo nepáči. Rovnako dôležité je však aj to, aby chlapci a muži ich nesúhlas hneď na prvý raz rešpektovali.

2. Nebolo to sexuálne násilie, lebo nedošlo k sexu.

Pod sexuálne násilie spadajú všetky vynucované aktivity sexualizovanej povahy:

  • verbálne (dvojzmyselné narážky, vtipy so sexuálnym podtónom...),
  • neverbálne (pohvizdovanie, cmukanie, gestá, rozposielanie emailov so sexuálnym obsahom...)
  • fyzické (nežiaduce dotyky, potľapkávanie, nútenie do sexuálnych praktík, znásilnenie...).
Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Pravidlá bezpečného sextingu: Aké aplikácie si stiahnuť, aby vaše nahé fotky neunikli na web?

Ich cieľom nie je vždy sexuálne uspokojenie, ale prejavenie prevahy či dosiahnutie kontroly. Páchateľ koná bez ohľadu na vôľu ženy a využíva svoje postavenie na to, aby uplatnil svoju moc a kontrolu prostredníctvom sexuálnych prejavov a aktivít.

3. Žena si za znásilnenie môže sama, lebo bola oblečená príliš vyzývavo.

Za každý násilný čin je zodpovedný len a len človek, ktorý ho pácha.

„V žiadnom prípade nie je namieste obviňovať ženy so skúsenosťou sexuálneho násilia, že dostatočne nepredvídali rizikové okolnosti. Vyjadrenia, ktoré sa zakladajú na tvrdeniach, že za sexuálne násilie môže obeť sama, sú mimoriadne zraňujúce, pretože prenášajú minimálne časť zodpovednosti na obeť a ospravedlňujú páchateľa,“ hovorí Ľubica Rozborová.

Sklon vidieť minulé udalosti ako predvídateľné sa označuje pojmom chyba spätného pohľadu do minulosti, niekedy nazývaná aj ´Ja-som-to-vedel´ efekt. V skutočnosti však ide zväčša o bežné sociálne situácie (napríklad nechať sa odprevadiť večer domov kamarátom), ktoré v drvivej väčšine prípadov nekončia násilne. Spolu s tým, že obeť páchateľa zväčša pozná, je takmer nemožné sexuálne násilie predvídať a vyhýbať sa "rizikovému" prostrediu.

4. Žena si za znásilnenie môže sama, lebo bola opitá. Keď sa nebráni, znamená to, že to chce.

Ak nie je schopná povedať „áno“ zo zdravotných, mentálnych dôvodov, je v bezvedomí alebo pod silným vplyvom alkoholu či drog, sú akékoľvek sexuálne aktivity s ňou sú sexuálnym násilím. Bez ohľadu na to, či s dotyčným už spala, či je to jej frajer alebo manžel. Každý sex bez súhlasu je sexuálnym násilím.

5. Násilníkmi sú väčšinou neznámi muži. Priateľ alebo partner, ktorého poznám, by to nikdy neurobil.

Väčšina prípadov sexuálneho násilia neprebieha v tmavých uličkách či vyľudnených parkoch. Takže zjednodušené odporúčanie, že sa im treba vyhýbať, v prípade sexuálneho násilia ako prevencia neobstojí.

V skutočnosti sa väčšiny sexuálnych útokov dopúšťajú muži, ktorých žena viac alebo menej poznala - manžel, partner, priateľ, kamarát, sused, spolupracovník, spolužiak, tréner či známy. Podľa výsledkov reprezentatívneho výskumu v SR, ktorý realizovalo Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách v prvých mesiacoch roku 2017, sú len v 12 % prípadov páchateľmi úplne cudzí muži a až 38 % prípadov sexuálneho násilia sa odohráva v párových vzťahoch.

Ľubica Rozborová upozorňuje aj na fakt, že „sexuálne násilie v partnerskom vzťahu je sprevádzané vyššou mierou fyzického násilia (zväzovanie, udieranie, používanie zbrane a pod.). Výskumy tiež poukazujú na súčasný výskyt sexuálneho násilia a iných foriem násilia v partnerskom vzťahu. Zároveň platí, že čím bližší vzťah je medzi páchateľom a obeťou, tým menej sa ženy s touto skúsenosťou obracajú na oficiálnu pomoc.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Na festoch nečaká len mier a láska. Naučte sa strážiť (si) hranice, aby ste potom nemuseli ľutovať

6. Muž má právo byť vo vzťahu dominantný a ukázať, kto je tu pánom.

Podľa niektorých náboženských a kultúrnych tradícií mohli muži pokladať ženu a deti za svoj majetok a rozhodovať o nich. Hoci už žijeme v 21. storočí, napriek zásadným zmenám v postavení žien v spoločnosti môžu mať niektorí ľudia stále mylný pocit, že muž má právo žene streliť „jednu výchovnú“. Nie, nemá. Vo vzťahu sú si obaja rovnocenní.

„Mýtus 'Žena muža provokovala a on sa už nedokázal ovládnuť', sa zakladá na problematickom presvedčení, že násilné správanie je mužom vlastné,“ konštatuje Rozborová a dodáva, že „toto tvrdenie nerešpektuje individualitu mužov ako jedinečných ľudských bytostí a nebojím sa povedať, že ak sa snažíme násilné správanie takýmto spôsobom ospravedlniť, urážame tým všetkých mužov.“

Podľa Rozborovej nie je to, že sa sexuálneho násilia dopúšťajú prevažne muži, dôsledkom ich „prirodzenosti“. Je to dôsledkom toho, k čomu ich celý život vedie spoločnosť. V nej prevláda stereotypné chápaná „mužskosť“, ktorá je u nás založená na presvedčeniach ako napríklad, že muži musia byť dominantní, agresívni, musia zarábať viac ako ich partnerky, nemali by byť príliš citliví a už vôbec by nemali plakať.

7. Znásilňujú len psychopati.

Sexualizované násilie je založené na snahe o kontrolu a moc nad inou osobou. Väčšina páchateľov nemá diagnostikovanú žiadnu psychickú poruchu.

"Očakávanie, že 'správny' muž má, musí či môže byť dominantný, agresívny a sexuálne výbojný, je nebezpečné pre nás všetkých. Preto je veľmi dôležité, aby predovšetkým muži jasne odmietali všetky podoby sexuálneho násilia či nátlaku vo vzťahu k dievčatám a chlapcom, ženám a iným mužom. Aj vtedy, ak takto konajú ich kamaráti. V takýchto situáciách nie je namieste nijaká falošná mužská solidarita,“ hovorí Rozborová.

8. Veď sa nebránila, takže sa jej to muselo páčiť.

Ak žena so skúsenosťou sexuálneho násilia nemá na sebe stopy fyzického násilia, mnohí ľudia sa domnievajú, že o násilie nešlo, lebo sa ani nepokúšala brániť.

Podľa Rozborovej je dôležité vedieť, že veľa žien sa fyzicky nebráni zo strachu, emocionálneho šoku alebo z obáv o svoj život. Napríklad "ochromenie", pasívna reakcia v situácii sexuálneho útoku, je inštinktívnou obranou organizmu, ktorá nie je pod vôľovou kontrolou.

"Nekladenie fyzického odporu v žiadnom prípade neznamená súhlas so sexuálnou aktivitou, je to len snaha o prežitie a minimalizáciu škôd. Navyše, na prekonanie vôle napadnutej osoby páchatelia vždy nepoužívajú hrubú fyzickú silu. Často využívajú citový nátlak, vydieranie alebo psychickú manipuláciu, aby obeť donútili k nedobrovoľnej sexuálnej aktivite," dodáva Rozborová.

9. Keď to neohlásila, zrejme jej to neprekážalo.

Či žena sexuálne násilie nahlási alebo nie, je výlučne jej rozhodnutie a nevypovedá to nič o tom, či sa násilný čin stal. Ľubica Rozborová dodáva: „Jeden z najzraňujúcejších mýtov tvrdí, že žena, ktorá zažila násilie, si všetko len vymyslela. Stáva sa, že jej neuverí niekto blízky, no alarmujúca je skutočnosť, že sa s nedôverou často stretáva aj v inštitúciách, ktoré jej majú pomôcť. Nie je teda zarážajúce, že veľa žien násilie nenahlási.“

Pozitívne je, že podľa štatistík sa miera nahlasovania trestných činov súvisiacich s násilím na ženách zvyšuje. Pravdou ale zostáva, že tento mýtus prežíva napriek tomu, že miera falošných obvinení pri sexuálnom násilí nepresahuje výskyt klamlivých podaní pri iných trestných činoch a odhaduje sa na 6 až 10 percent. Na Slovensku má so sexuálnym násilím skúsenosť až 10 percent žien.

10. Je to medzi nimi dvoma, nikto sa do toho nemá čo starať.

V prípadoch akéhokoľvek typu násilia neplatí, že sa nás „to“ netýka. Všetci môžeme prispieť k riešeniu sexuálneho násilia. Či už tým, že sa budeme informovať o skutočnej povahe takéhoto násilia a budeme vedieť zareagovať, ak niekto v našom okolí niečo také prežil alebo prežíva, alebo tým, že ho verejne odmietneme.

„Na Slovensku má so sexuálnym násilím skúsenosť 10 % žien, čo je nesmierne vysoké číslo, a prakticky každý máme vo svojom okolí niekoho, kto takéto násilie zažil, aj keď to možno nevieme,“ uvádza Rozborová.

Podľa nej je alarmujúci aj fakt, že takmer polovica ľudí na Slovensku si myslí, že sex bez súhlasu je za istých okolností ospravedlniteľný. Špecificky v prípadoch násilia na ženách máme tendenciu ospravedlňovať odvrátenie zraku od situácie tým klasickým spôsobom: "Čo sa deje medzi dvojmi ľuďmi za zatvorenými dverami, sa nás netýka." Niekedy to v závislosti od situácie považujeme ako príliš "citlivú záležitosť" alebo zasahovanie do partnerského vzťahu niekoho iného.

Faktom však zostáva, že nikto nechce zažiť násilie a môže sa stať, že ak v krízovej situácii zasiahneme, skutočne je vysoká pravdepodobnosť, že pomôžeme zamedziť veľmi vážnym a dlho pretrvávajúcim následkom.

Ak teda vidíte, že sa vo vašom okolí pácha násilie, zasiahnite. Dajte vo svojej partii najavo, že pokrikovanie po okoloidúcich dievčatách nie je v poriadku. Povedzte kamoške, že ak sa jej partner správa takto, nie je to v poriadku.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:9 varovných signálov, že chodíš s niekým, kto môže byť násilník

Ak uvidíte v bare ženu, ktorú obťažuje muž, opýtajte sa jej, či nepotrebuje pomoc, alebo prerušte situáciu jednoducho otázkou, či si nechce prisadnúť k vám. Nebojte sa ozvať a zasiahnuť. Samozrejme, s prihliadnutím na okolnosti situácie a vlastnú bezpečnosť.

Ak potrebujete odbornú pomoc alebo sa len chcete poradiť̌, volajte na bezplatnú nonstop linku 0800 212 212. Pre viac informácií o možnostiach pomoci a podpory navštívte webovú stránku zastavmenasilie.gov.sk, najmä sekciu poradňa. Rovnako si pozrite webstránku kampane hovorimnie.sk.

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?