Metla medzi nohami, Zlatá strela na zadku. Takto vyzerá tréning slovenskej reprezentácie v metlobale

Metla medzi nohami, Zlatá strela na zadku. Takto vyzerá tréning slovenskej reprezentácie v metlobale

Muklovský metlobal naozaj existuje.

Na školskom ihrisku vedľa bratislavského obchodného centra pobehujú ľudia s divnými palicami, ktoré majú medzi nohami. Niektorí sa snažia trafiť volejbalkou tri obruče, ktoré chráni brankár, ďalší sa ich pri tom snažia vybiť tvrdšími loptami. Dvaja naháňajú chalana v žltých trenkách a snažia sa mu ukradnúť mešec, ktorý má zavesený na zadku.

Nie, toto nie je scéna z komiksového festivalu ani z materskej školy. Je to scéna z metlobalového tréningu. Už niekoľko týždňov sa takto pripravuje na Majstrovstvá Európy slovenská metlobalová reprezentácia.

Čo je podľa našich hráčov na metlobale najťažšie, prečo ho vlastne hrajú a v čom sa líši od iných športov?

Aj pre muklov

Metlobal poznajú všetci fanúšikovia kníh a filmov o čarodejníkovi menom Harry Potter. Práve metlobal dokáže v dielach J. K. Rowlingovej spájať aj rozdeľovať, a práve metlobal je symbolom vytrvalosti, bojovnosti a tímového ducha.

V čarodejníckom svete hrajú tento šport vo vzduchu, kde lietajú vďaka metlám. Traja hráči sa snažia prehadzovačkou trafiť tri vysoké kruhové obruče a skórovať, jeden ich bráni, dvaja do nich (niekedy až brutálne) strieľajú dorážačku, aby ich zhodili z metly, a jeden sa snaží chytiť takmer neviditeľnú Zlatú strelu - malú lietajúcu guličku, ktorou získa pre svoj tím 150 bodov a ukončí celý zápas.

Milovníci Harryho Pottera sa rozhodli premeniť tento šport tak, aby ho mohli hrať aj muklovia. Namiesto lietania behajú, namiesto reálnych metiel majú medzi nohami plastové palice a Zlatá strela nie je žiaden lietajúci dron, ale loptička v mešci, ktorú má na zadku zavesenú chlapík v žltých trenkách.

Metlobal v priebehu vekov

Muklovský metlobal (Muggle Quidditch) vznikol v roku 2005 v Amerike. Najskôr ho brali vysokoškolskí študenti ako zábavku, tá sa ale uchytila, začali sa pridávať aj ďalšie školy a nakoniec ho hrali tisícky hráčov. Za metlobalovú veľmoc sú považované Spojené štáty, v Európe je najviac rozšírený vo Veľkej Británii. Do ďalších európskych krajín sa tento šport dostal v posledných piatich rokoch, na Slovensku je dva roky.

Na začiatku boli fanúšikovia Harryho Pottera, ktorí chodievali na Víkend na Rokforte - LARPovú akciu festivalu SlavCon. Tam skúšali hrať metlobal prvýkrát, bez pravidel a s každým, kto chcel, vrátane malých detí. „Víkend na Rokforte sa však konal každý rok a keďže sme sa tam videli znova, povedali sme si, že by sme boli schopní spraviť aj tím. Tak sme si ho založili,“ hovorí Hana Boskovičová, hovorkyňa našej metlobalovej reprezentácie.

Na Slovensku existujú dva tímy: jeden v Bratislave (Pressburg Phantoms) a jeden v Košiciach (Cassovia Crows). Bratislavský vznikol približne pred dvoma rokmi, košický je o pol roka mladší. Keďže na Slovensku je metlobalistov málo, hrajú tieto tímy často spolu, prípadne chodia do neďalekej Viedne, kde trénujú proti tímom z Rakúska.

Aj preto je prekvapujúce, že sa Slovákom podarilo vyskladať tím na Majstrovstvá Európy, ktoré budú 8. až 9. júla v nórskom Osle. Súťažiť budú s 15 národnými výbermi. Sú to len druhé Majstrovstvá Európy v histórii tohto športu, tie posledné vyhrali Francúzi.

Debut zažila naša reprezentácia na Svetovom pohári v roku 2016 vo Frankfurte, kde vo svojom absolútne prvom zápase prekvapujúco zvíťazila nad favorizovaným Írskom. V celkovom hodnotení skončili naši metlobalisti na 17. mieste.

Keďže metlobal nie je oficiálnym športom, nedostáva ani financie od štátu. „Na to je zatiaľ málo hráčov, ale v budúcnosti, keď nás bude viac, by sme ho radi zoficiálnili,“ hovorí Hana Boskovičová. Metlobalisti si všetko financujú sami, na ME však získali grant od nášho hlavného mesta, ktorý náklady síce pokryje, ale len z malej časti.

Muklovské pravidlá

Hoci na prvý pohľad vyzerá pozemská verzia metlobalu komplikovane, má svoju logiku a nie je ťažké ju pochopiť.

Hrá sa s piatimi loptami:

S týmito loptami hrajú tri typy hráčov, ktorí sa od seba odlišujú farebnými čelenkami.

Traja triafači (chaser) majú biele čelenky a ich úlohou je streliť prehadzovačku do jednej z troch obručí súpera. „Táto pozícia si vyžaduje veľa priebojnosti a sily, vletieť do toho chumáča protivníkov a snažiť sa skórovať,“ hovorí 28-ročný triafač Martin Čurnek. Podľa Hany Boskovičovej je pri triafaní najťažšie zastaviť rozbehnutého súpera: „Záleží aj na tom, ako veľmi je svižný. Niekedy je ľahšie zastaviť veľkého chlapa než malé dievča, ktoré sa vie šikovne otočiť,“ hovorí 25-ročná študentka, ktorá práve dokončila magisterské štúdium učiteľstva výtvarnej výchovy.

Triafačov sa snažia z hry vybiť dvaja odrážači (beater), ktorí majú čierne čelenk y. Ich úlohou je brániť svoje obruče a svojich spoluhráčov. Beatovanie je oveľa strategickejšie ako triafanie, treba si dobre premyslieť, čo ideme urobiť, kedy to ideme urobiť, treba spolu veľa komunikovať. A keďže beateri sú len dvaja, musia sa spoliehať jeden na druhého,“ hovorí Veronika Mičudová, ktorá hráva na pozícii triafača aj odrážača.

Zelenú čelenku nosí strážca (keeper), ktorého úlohou je brániť obruče. V našom tíme je jedným zo strážcov aj Martin Mudrík, 18-ročný študent evanjelického lýcea. „Najlepšie a najťažšie na pozícii strážcu je to, že musím mať prehľad o všetkom, čo sa deje na ihrisku,“ hovorí.

Okrem toho je Martin aj stíhačom (seeker). Ten nosí žltú čelenku a jeho úlohou je chytiť Zlatú strelu. V muklovskom metlobale bola Zlatá strela vždy umiestnená suchým zipsom na zadku človeka, ktorý utekal pred stíhačmi, avšak pravidlá sa mierne zmenili. „Kedysi bola Zlatá strela na ihrisku počas celého zápasu, ale mohla z neho kamkoľvek odísť, spolu so stíhačmi, ktorí sa ju snažili chytiť. Pokojne mohol vyliezť na strom, strechu budovy, alebo sa ísť odviezť električkou. Z bezpečnostných a praktických dôvodov sa to však zmenilo,“ hovorí Hana Boskovičová.

Tím teda tvorí na ihrisku 7 hráčov a každý z nich smie hrať len s loptou, ktorá mu podľa farby čelenky prislúcha. Ak hráč zíde z „metly“ alebo ho trafí dorážačka, musí pustiť loptu, zísť z metly a dotknúť sa obruče vo svojom bránkovisku. Až potom sa môže vrátiť do hry.

Jeden zápas trvá väčšinou pol až trištvrte hodiny, ale niekdy aj hodinu a pol. Aby hráči vládali odohrať taký dlhý zápas, striedajú sa ako v hokeji – najmenej po troch útokoch.

Čo je podľa našich reprezentantov na metlobale najťažšie?

"Najťažšie je vnímať všetky hry naraz. Aj loptu, s ktorou sa skóruje, aj loptu, s ktorou sa vybíja, a treba sledovať aj Zlatú strelu, keď vojde do hry. To sú hneď tri hry naraz, a je to veľmi ťažké na pozornosť." (Veronika Mičudová)

"Fyzický kontakt. Často dochádza k zraneniam, ja som mala napríklad viacnásobne zlomenú kľúčnu kosť po svetovom pohári, preto som nemohla pol roka hrávať." (Karolína Lisá)

"Najťažšie je skooperovať v podstate tri hry, dať ich do taktiky, ktorá bude vychádzať." (Martin Mudrík)

"Vybrať správnu taktiku, prispôsobiť sa hre súpera. Ak majú taktiku, s ktorou nemáme skúsenosti, treba premýšľať, ako na ňu zareagovať." (Hana Boskovičová)

Metlobalom k tolerancii a rešpektu

Hoci muklovský metlobal na prvý pohľad vyzerá ako zábavka pre nerdov, geekov a ľudí, ktorí chodia na komiksové festivaly, je to v podstate šport ako každý iný. Existujú v ňom rivality, zranenia, tvrdé prehry a vydreté víťazstvá.

Jedno však metlobal odlišuje od väčšiny športov. A to je komunita. „Metlobalová komunita je veľmi priateľská. Časté hrávame tzv. friendlies zápasy. Okrem nových skúseností nám totiž dávajú aj nové kamarátstva,“ hovorí Hana Boskovičová.

Okrem toho si samotní hráči cenia otvorenosť, akej je v iných športoch málo. „Metlobal je super v tom, že ho môže hrať naozaj každý, chalan, dievča, športovec, nešportovec, veľkí aj malí. Každý si nájde svoju úlohu na ihrisku,“ myslí si Veronika Mičudová.

Aj podľa Martina Čurneka je metlobal rôznorodá hra, pri ktorej je dôležitá tímovosť. Môže to hrať naozaj každý, sú tam rôzne pozície.“

Muklovský metlobal vychováva hráčov aj k tolerancii a rešpektu. Podľa pravidiel musia byť na ihrisku minimálne dvaja hráči iného pohlavia ako zvyšní štyria. Platí však, že rod, za ktorý sa hráč identifikuje, je za jeho rod aj považovaný. Ak sa niekto identifikuje ako trans žena alebo trans muž, rozhodcovia to akceptujú.

„Narozdiel od iných športov to nie je striktne rozdelené na mužov a ženy, takže hráči môžu byť aj gender fluid. Je to pekné, zatiaľ sme nevideli, že by to niekto zneužíval, práve naopak. Metlobalová komunita je taká otvorená a priateľská, že trans ľudia tam môžu byť sami sebou, bez predsudkov,“ uzatvára naše stretnutie Hana Boskovičová.

Sobotňajšie zápasy našej metlobalovej reprezentácie na ME môžete sledovať aj online, keďže sa budú naživo streamovať na Youtube.

Rozpis zápasov je nasledovný: (8.7.2017)

9:00 Slovensko - Poľsko

11:30 Slovensko - Švédsko

15:40 Slovensko - Írsko

18:10 Slovensko - Holandsko

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Magický turistický sprievodca: 10 miest, ktoré by mal navštíviť skutočný fanúšik Harryho Pottera