Absurdná krajina, kde je úradujúci prezident mŕtvy: 18 zaujímavostí o Severnej Kórei

Nie je veľmi ľudovodemokratická a tiež nie je celkom republika.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Je väčšia ako Slovensko

Severná Kórea, oficiálne Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR), má rozlohu 120 540 kilometrov štvorcových, teda zhruba 2,5-násobok rozlohy Slovenska a jej počet obyvateľov sa odhaduje na 25 miliónov. Nachádza sa na Kórejskom polostrove vo východnej Ázii, medzi Južnou Kóreou a Čínou a má aj krátku hranicu s Ruskom. Najvyšším vrchom v krajine je Pektusan s výškou 2744 m.n.m na hranici s Čínou.

2. Severná a Južná Kórea sú doteraz v konflikte

Hoci na území polostrova boli štátne útvary už od dôb spred nášho letopočtu, dejiny KĽDR začínajú až po druhej svetovej vojne. Dovtedy Kóreu okupovalo Japonsko (od roku 1910), ale po jeho porážke v roku 1945 si polostrov rozdelili víťazné mocnosti USA a ZSSR podľa 38. rovnobežky, sever pod vplyvom ZSSR a juh pod vplyvom USA.

SkryťVypnúť reklamu

Podobne ako pri Nemecku, nezhody o jednotnom postupe vyústili do vzniku dvoch štátnych útvarov. Obe Kórey sa považujú za tú jedinú pravú a nárokujú si na vládu nad tou druhou.

3. Zakladateľ krajiny sa chcel dožiť stodvadsiatky

Kim Il-song (zaužívane ako Kim Ir-sen podľa ruskej transkripcie) vládol Severnej Kórei od jej vzniku až do svojej smrti v roku 1994. Mal "len" 82 rokov. Bojoval proti Japoncom (prešiel vojenským výcvikom so Sovietmi v Mandžusku) a po vojne viedol dočasnú vládu severu, ktorý pripadol Sovietskemu zväzu. Založil Kórejskú stranu práce a bol jej lídrom. Krajinu "vybudoval" tak, ako ju poznáme dnes.

4. Vládnucou stranou je Kórejská strana práce

Vládnucou stranou v krajine je tzv. Kórejská strana práce. Jej symbolom je adaptácia komunistického kosáka a kladiva, ktoré dopĺňa tradičný kórejský kaligrafický štetec. Nástroje majú reprezentovať robotníkov, roľníkov a intelektuálov.

SkryťVypnúť reklamu

5. Po rozdelení Severná Kórea napadla Južnú

Krátko po rozdelení polostrova začala Kórejská vojna (1950-1953), keď Severná Kórea, vedomá si podpory Číny a ZSSR, napadla Južnú Kóreu, ktorú podporovala koalícia OSN na čele s USA. Boje ukončila mierová dohoda, ktorá vytvorila hraničnú demilitarizovanú zónu.

6. Demilitarizovaná zóna je v skutočnosti veľmi militarizovaná

Takzvaná Kórejská demilitarizovaná zóna, ktorá oddeľuje KĽDR od Južnej Kórei, má dĺžku 248 km a veľmi zhruba „kopíruje“ 38. rovnobežku. Je to najstráženejšia a najviac nepriechodná hranica na svete a - ironicky - je to jedna z najviac militarizovaných oblastí na svete.

7. Krajina hlása "absolútnu sebestačnosť"...

Štátnou ideológiou a ekonomickou doktrínou je takzvaná Čučche (v anglickej transkripcii Juche), čo sa voľne prekladá ako „absolútna sebestačnosť“. S týmto termínom prišiel Kim Ir-sen v roku 1955 a jej prvkami sú politická nezávislosť, ekonomická sebestačnosť a spoľahnutie sa na obranu. Kim Čong-il k princípom pridal najvyšší princíp Songun v roku 1996, čo znamená uprednostňovanie armády.

SkryťVypnúť reklamu

8. ... a dokonca používa vlastný kalendár

V krajine sa používa Čučche kalendár, nazvaný podľa štátnej ideológie, ktorého počiatočný rok je rok narodenia Kim Ir-sena, teda 1912. Rok 2011, kedy zomrel Kim Čong-il, je teda Čučche 100 a rok 2017 je Čučche 106.

9. Severná Kórea si zakladá na svojom jadrovom programe

Severná Kórea je známa svojím jadrovým programom a svoj prvý test atómovej bomby uskutočnila v roku 2006. Do dnešného dňa došlo k piatim takýmto testom, naposledy v septembri 2016. KĽDR sa tak radí ku krajinám, ktoré disponujú jadrovými zbraňami (USA, Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Čína, India a Pakistan).

10. Armáda KĽDR patrí medzi najväčšie na svete

S počtom aktívneho vojenského personálu približne 1,2 milióna má KĽDR štvrtú najväčšiu armádu na svete, po Číne, USA a Indii. Ak sa ale započítajú aj zálohy a polovojenské jednotky, Severná Kórea ja na prvom mieste vyše 7,5 miliónmi príslušníkov.

SkryťVypnúť reklamu

11. Nachádza sa v nej najväčší štadión na svete

Na ostrovčeku Rungrado na rieke Taedong pretekajúcej cez Pchjongjang sa nachádza najväčší používaný štadión na svete, Štadión prvého mája, s kapacitou 114 000 divákov (zatvorený Veľký strahovský štadión v Prahe má kapacitu 280 000). Používa sa na masovú gymnastiku, atletiku a hrá na ňom domáca futbalová reprezentácia.

12. Blízko hraníc s Južnou Kóreou je potemkinovská dedina

V blízkosti demilitarizovanej zóny sa nachádza modelové severokórejské mestečko, tzv. „Dedina mieru“. Podľa dohody prímeria z roku 1953 je to jedna z dvoch dedín, ktoré môžu ostať v páse 2,5 míle (4 km) od Demilitarizovanej zóny, tá druhá dedinka je na juhokórejskej strane.

Podľa vlády KĽDR ide o funkčné mestečko, ale podľa pozorovaní vyzerá na mesto duchov. Na Západe a v Južnej Kórei ju prezývajú ako „Dedina propagandy“. Z pohľadu z juhu možno vidieť vymaľované paneláky a vlajkový stožiar s výškou 160 metrov.

SkryťVypnúť reklamu

13. Podľa ústavy je prezidentom už mŕtvy Kim Ir-sen

Kim Čong-un je síce najvyšším vodcom KĽDR, prvým tajomníkom vládnej strany a najvyšším veliteľom armády, ale nie je prezidentom. Podľa severokórejskej ústavy tento titul prináleží jeho starému otcovi, ktorý má titul tzv. „Večný prezident“ republiky.

Ako prezident má svoju „rezidenciu“ v Slnečnom paláci Kumsusan, ktorý sa po jeho smrti zmenil na mauzóleum a „prebýva“ v ňom aj so synom Kim Čong-ilom. Zriadenie Severnej Kórei sa dá tak nazvať „nekrokracia“ alebo „mauzóleokracia“. V tradícii zavádzania posmrtných politických flekov je Kim Čong-il „Večný generálny tajomník“ Kórejskej strany práce.

14. Okrem vlastného kalendára má krajina aj vlastné časové pásmo

V roku 2015 posunula krajina svoje hodinky o polhodinu dopredu oproti svojej pôvodnej časovej zóne (GMT+9) ktorú zdieľala s Južnou Kóreou a Japonskom. Zmenu času motivovalo 70. výročie oslobodenia Kórei spod japonskej nadvlády. Časová zóna nazvaná „Pchjongjangský čas“ (GMT+8:30) je pol hodinu pred juhokórejským a polhodinu za čínskym časom (GMT+8).

SkryťVypnúť reklamu

15. Nie každý občan KĽDR má právo oslavovať svoje narodeniny

Severokórejčania neoslavujú narodeniny 8. júla a 17. decembra, pretože to sú výročia úmrtí minulých dvoch vládcov. Tí narodení v tieto dni preto oslavujú o deň neskôr.

Samozrejme, výročia narodenia oboch prvých Kimov, „Deň Slnka“ (15. apríl) a „Deň žiarivej hviezdy“ (16. február), sprevádzajú obrovské oslavy. Deň Slnka je najdôležitejší sviatok v krajine.

16. Krajina má aj vlastnú sieť reštaurácií

Vláda KĽDR má organizáciu, ktorá vlastní a prevádzkuje sieť cca 130 reštaurácii so severokórejskou kuchyňou v zahraničí. Reštaurácie s názvom Pchjongjang môžeme nájsť hlavne v juhovýchodnej Ázii, napríklad v Číne (tam ich je okolo 100) ale aj vo Vietname, Kambodži, Bangladéši a inde.

Na Západe krátko fungovala jediná prevádzka v Amsterdame. Spolu s rôznymi inými zahraničnými podnikmi prevádzkovanými Severnou Kóreou je zmyslom týchto reštaurácií údajne získavanie a prepieranie cudzích peňazí pre účely vlády KĽDR.

SkryťVypnúť reklamu

17. A (ako inak) vlastný "Index šťastia"

Podľa severokórejského „Globálneho indexu šťastia“ je KĽDR šokujúco až na druhom mieste, ako informovala severokórejská ústredná televízia v roku 2011. Na prvom mieste skončila Čína so 100 bodmi zo 100, zakiaľ čo KĽDR dostala 98. Ďalej nasledujú Kuba, Irán a päticu najšťastnejších krajín na svete uzatvára Venezuela. Na poslednom 203. mieste sú neprekvapivo nešťastné Spojené štáty americké, zvané „Americké impérium“. Južný sused skončil na 152. mieste.

18. Mýty o vládcoch sa prezentujú ako fakty

O vládcoch Severnej Kórei sú známe rôzne fantastické vyhlásenia, ktoré sa považujú za fakty. Napríklad že súčasný vládca Kim Čong-un nikdy nepoužil záchod, pretože jeho telo tak dobre funguje, že nevykonáva takéto potreby. Alebo, že sa naučil šoférovať ako trojročný. Jeho otec sa vraj narodil na vrchole svätej hory a vynašiel hamburger.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Severokórejský vodca Kim Čong-un si na fotkách necháva upravovať uši, aby ich mal menšie Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu