Slovenskú fotografku Dorotu Holubovú objavili na Bali. Skvele nafotila skate klub v ryžovom poli

Slovenskú fotografku Dorotu Holubovú objavili na Bali. Skvele nafotila skate klub v ryžovom poli

Niekedy sa musíte vybrať ďaleko, aby vás uznávali aj doma.

To je aj prípad Doroty Holubovej. Mladá fotografka pochádza z Bratislavy, ale jej prvú výstavu zorganizovali aj na indonézskom ostrove Bali. Zapáčili sa im tam totiž jej fotky nezvyčajného klubu Pretty Poison, v ktorom sa skejtový životný štýl mieša z kultúrami celého sveta. Sériu fotografií z prázdneho bazéna uprostred ryžového poľa však nakoniec ocenila aj porota súťaže Slovak Press Photo 2016, z ktorej si Dorota odniesla prvé miesto v kategórii Každodenný život.

Zavítali sme za ňou do ateliéru Holubník, v ktorom pracuje a fotí portréty, aby nám o tomto projekte porozprávala viac.

Prečo si nazvala svoju sériu fotiek práve Balifornia?

Slovo Balifornia vlastne vzniklo z názvu Kalifornia, pretože keď sa dostanete do skejtového klubu Pretty Poison, akoby ste sa ocitli v Kalifornii. Videla som taký dokument, ako vznikol skate ako šport, a ten klub mi presne pripomenul prostredie toho filmu. A tým, že to bolo na Bali, tak Balifornia.

Skús nám ten klub priblížiť.

Je to v dedine Canggu, ktorá je vlastne multikultúrna, pretože tam žijú Európania, Austrálčania, ale zároveň aj Indonézania. Tento klub otvorila austrálska dáma, ktorá zobrala presné rozmery prázdneho bazéna, ktorý bol v Kalifornii, kde začali skejtovať. Postavila ho v strede ryžového poľa spolu s galériou a s klubom, kde sa ľudia chodili po večeroch zabávať. A tým, že je to otvorené iba večer, je tam úplná plnka, lebo každý deň je tam nejaká akcia – rôzne skate jamy, tetujú tam, ľudia sedia na gaučoch, hrajú rôzne kapely. Je tam multikultúrne prostredie.

Ako si sa tam dostala ty?

Ja som sa tam dostala cez slovenských maliarov. Matúš Maťátko mal výstavu a poprosil ma, či mu môžem nafotiť vernisáž. Keď som tam prišla, bol to veľký zážitok a rozhodla som sa, že tam budem fotiť, lebo som bývala iba 5 minút odtiaľ. Strávila som tam asi mesiac a pol.

Nemala si tam nejaké problémy?

Najprv boli reakcie v tej komunite, že prečo ich stále fotím a chodím tam s foťákom, ale postupne si na to zvykli. A keď som už prišla bez foťáku, tak sa ma pýtali, kde ho mám. Ale musím povedať, že tam bolo veľa fotografov, ktorí fotografovali skate ako šport. Ale tým, že ja o skate absolútne nič neviem, mne sa jednoducho páčila tá atmosféra, ktorú som sa snažila zachytiť na fotkách, moje fotky boli iné. To si všimli aj v tom klube a oslovili ma, či ich môžu dať do svojej výročnej knižky, a potom mi tam zorganizovali prvú výstavu. Vnúčatám môžem hovoriť, že ma objavili vlastne na Bali.

Ako si sa dostala k foteniu?

Študovala som marketingovú komunikáciu na filozofickej fakulte a v poslednom ročníku som začala stážovať pre festival Mesiac fotografie. Tak som sa dostala do fotografického prostredia a stretla špičkových fotografov z celého sveta. Zároveň fotenie bolo moje hobby už počas vysokej školy, a tak som sa rozhodla, že nechcem stráviť 12 hodín denne niekde v kancelárii ako predtým, a že chcem fotiť.

Ale zase nechcela som stráviť ďalších šesť rokov na nejakej umeleckej škole, keďže som už predtým vyštudovala vysokú školu, tak som sa rozhodla, že pôjdem na fotografickú stáž do Južnej Kórey. Keď už som bola v južnej Ázii, rozhodla som sa, že pocestujem, navštívim nejakých kamošov v Ázii, a tak vznikla aj séria Balifornia. Teraz sa fotením živím.

Čím si chcela byť, keď si bola malá?

Chcela som si zobrať milionára a robiť, čo ma baví. Ale nie, moji rodičia boli divadelníci, čiže detstvo som strávila v zákulisí divadla, a vždy som mala nejaké krúžky, od tanečnej cez klavír, výtvarnú. Vždy som chcela robiť niečo kreatívne. Malo to svoj vývoj od detstva.

Čo fotíš najradšej?

Komerčne fotím portréty. Fotím ich rada, lebo vďaka tomu spoznám kopec ľudí. Inak sa snažím fotiť dokumentárne projekty, vždy s nejakou témou. Momentálne ma zaujímajú rôzne komunity ľudí a tiež zákulisie umeleckého sveta, takže teraz pracujem na niekoľkých projektoch.

Témy si vyhľadávaš skôr sama ale si ťa nájdu?

Neviem, či si ma nájdu, ale vždy sa dostanem na nejaké miesto alebo stretnem niekoho, a to ma vlastne inšpiruje začať fotiť tú tému. Napríklad teraz fotím zákulisie v jednom slovenskom kabarete a vzniklo to tak, že som išla po ulici a stretla som kamoša, ktorý je hudobník, a on mi povedal, že otvorili tento nový kabaret a či sa nechcem prísť pozrieť. Tak mi napadlo, by som to mohla fotiť.

Alebo teraz fotím projekt o transrodových ľuďoch, a to vzniklo tak, že som sa dostala na jednu prednášku na univerzite, kde som sa stretla s touto témou a tiež mi napadlo, že by to bolo dobré nafotiť a možno aj niečo zmeniť tou fotkou. Tak to vzniká, že nejako to samo príde, ale zároveň to sama iniciujem.

So svojimi fotkami si vyhrala viacero ocenení. Pomohlo ti to nejako v kariére?

Neviem, či mi to pomohlo. Tak určite to je lepšie, ako keby som nič nevyhrala. Ale je to isté ocenenie iných profesionálov, ktoré ma posúva a motivuje ďalej sa tomu venovať.

Máš ešte nejaký fotografický sen?

Mňa veľmi zaujímajú témy z pohľadu aktivizmu. Snažím sa dlhodobo venovať jednej téme, a to je násilie páchané na ženách. Keď si môžem vybrať a mám nejakú možnosť fotiť módu alebo produkty, tak určite si radšej vyberiem niečo, čo má pre mňa a pre ľudí väčší zmysel. To je poukazovať na závažné témy prostredníctvom fotografie. To je taký cieľ, robiť fotografiu a aktivizmus dokopy.

Keď Dorota vystavovala sériu Balifornia na Slovensku prvýkrát v septembri minulého roku, snažila sa čo najviac priblížiť atmosféru klubu Pretty Poison aj jej návštevníkom. Pozvala kapely, kamošov, ktorí tetovali, a zo srandy navrhla, že tým, ktorí si dajú vytetovať názov tej výstavy, daruje fotky. A naozaj prišli dvaja, ktorí si to dali vytetovať.

Fotografie bude vystavovať znova, v piatok 23. júna si ich budete môcť pozrieť v Starej tržnici od 16. do 22. hodiny na pop-up výstave v rámci podujatia Bikes In Town.

Takto Dorota nafotila hudobníkov v zákulisí v rámci jej fotoprojektu Bekstejdž...

... či spomínaný kabaret.

Dorotinu tvorbu môžete sledovať na jej stránke alebo na Facebooku.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Nenávidíte vybavovačky na Slovensku? Je to nič oproti systému, ktorý som zažila na Bali