Prečo by vás malo zaujímať, kto sa stane novým riaditeľom RTVS? Zhrnuli sme to v skratke

Prečo by vás malo zaujímať, kto sa stane novým riaditeľom RTVS? Zhrnuli sme to v skratke

Vydané 22.5.2017 o 14:11

Naozaj nám hrozí návrat mečiarizmu?

Už pár mesiacov sa (nielen) v médiách rieši téma voľby nového generálneho riaditeľa RTVS (Rozhlas a televízia Slovenska). Čo s tým má Václav Mika, Robert Fico, Marek Maďarič či Andrej Danko? Prečo je RTVS taká dôležitá a prečo sa niektorí obávajú návratu mečiarizmu? Pomerne zložitú tému sme pre vás zhrnuli v skratke. Začíname úplne od základov:

1. V čom sa RTVS líši od ostatných médií?

Aby ste pochopili, prečo o tejto téme všetci hovoria, je dôležité pochopiť duálny systém elektronických médií (= televízie a rádiá). Znamená to, že na Slovensku môžu fungovať dva typy médií:

  • súkromné (Markíza, SME, TA3, Pravda, Rádio Expres,...)
  • verejnoprávne (RTVS, TASR)

Najviditeľnejší rozdiel medzi nimi je vo financovaní a v tom, čo vysielajú a majú vysielať.

Kým súkromné médiá majú peniaze od majiteľa a z reklamy, na financovaní verejnoprávnych sa podieľa aj štát a občania prostredníctvom koncesionárskych poplatkov a štátnych príspevkov.

Kým súkromné stanice si programovú štruktúru vytvárajú sami a nemusia vysielať "pre všetkých", verejnoprávna televízia musí podľa zákona pokrývať rôzne oblasti: spravodajskú, kultúrnu, náboženskú, umeleckú, športovú, taktiež musí vysielať programy pre deti.

Rovnako nesmie chýbať prispôsobenie vysielania pre nepočujúcich a programy v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín, ktoré žijú na území Slovenska.

Stručne povedané: kým súkromné televízie si môžu svoj program vyskladať ľubovoľne podľa toho, čo je úspešné, verejnoprávne médiá musia vysielať aj programy, ktoré nie sú práve komerčné trháky, ale majú svoju funkciu.

2. Prečo je voľba šéfa RTVS taká dôležitá?

Hoci je podľa zákona RTVS "národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia", už len to, že jej šéfa volia politici v Národnej rade, ponúka otázku, nakoľko je naozaj nezávislá.

Strany majú možnosť navrhnúť svojho kandidáta na šéfa, a to je hlavný problém. Ak sa na čelo RTVS dostane nekompetentný človek, ktorý nebude schopný odolať tlakom zo strany politikov alebo nimi bude priamo navrhnutý, môže sa z verejnoprávnej televízie stať presne to, čo za čias mečiarizmu.

Predtým fungoval systém viacčlenných rád, ich členov však tiež volil parlament. A voľba bola spolitizovaná úplne rovnako. No keďže členovia sa neobmieňali rovnako ako parlament, niekedy museli urobiť kompromisy, na ktorých sa zhodli viaceré "tábory".

3. Prečo každý hovorí o STV za čias mečiarizmu?

Preto, lebo Vladimír Mečiar a jeho strana HZDS Slovenskú televíziu úplne ovládli. Po páde totality sa do najvyššej funkcie v televízii dostávali politickí nominanti, ktorých si vedúca strana sama zvolila.

Spravodajstvo (v ktorom boli okrem zmanipulovaných správ ešte aj komentáre) šírilo kult osobnosti Vladimíra Mečiara, útočilo na vtedajšiu opozíciu a Mečiar mal prakticky neobmedzený čas na prezentovanie svojich názorov, s ktorými ho moderátori nijak nekonfrontovali.

Najznámejšia bola relácia Fašírka, ktorá útočila na opozíciu, a Ako ďalej, pán premiér?, z ktorej pochádza aj legendárne video spievajúceho Mečiara. Zopár mesiacov pred voľbami 1998 ju vysielali už každý týždeň a časový limit prekračoval aj o pol hodiny.

Veľkú výpovednú hodnotu má dokumentárny film Taká malá propaganda, v ktorom bývalý redaktor Jozef Brezovský opisuje praktiky mečiarovskej STV. Brezovský v tom čase "vytváral pozitívny obraz Slovenska" a zhrnul to takto: „Zástupca šéfredaktorky mi vysvetlil, že v STV potrebuje ľudí, ktorí vedia, o čo ide - pomôcť Mečiarovi vyhrať voľby a dostať kreslo premiéra".

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Mečiarizmus, drogy a mafia. Tieto filmy vám povedia, aká bola temná tvár 90. rokov na Slovensku

4. Kto bol riaditeľom doteraz a čo bolo s RTVS v posledných rokoch?

Vo vedení televízie sa od roku 1991 vystriedalo 17 riaditeľov. Často sa stalo, že ak ich stratégia nevyhovovala záujmom politikov, ktorí boli pri moci, riaditelia boli vopred odsúdení na neúspech:

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Do čela televízie vedú ambície politikov

Od roku 2012 bol na poste generálneho riaditeľa Václav Mika. Zvolený bol ako odborník zo súkromného prostredia aj s hlasmi Smeru, no pre časť strany aj SNS padol do nemilosti.

Hlavným dôvodom je spravodajstvo, ktoré si už viackrát vyslúžilo pochvalu kritikov. A hovoria za to aj výsledky. Sledovanosť večerných správ sa od roku 2012 zdvojnásobila, dnes ich pozerá priemerne 370-tisíc ľudí. Správy RTVS patria podľa diváckych prieskumov k najobjektívnejším, verejnoprávna televízia sa delí o prvú priečku s Markízou, s ktorou sa doťahujú len o desatiny percent. Pričom Televízne noviny sú výrazne sledovanejšie než Správy RTVS.

Čo je teda problém Smeru a SNS? Spravodajstvo telerozhlasu nefunguje ako orgán propagandy, dokáže priniesť aj kritické príspevky a koalíciu nevykresľuje ako záchrancov republiky. Smeráci a dankovci majú inú predstavu o tom, ako by mali vyzerať štátna televízia a rozhlas.

5. Ako prebieha voľba?

Záujemcovia o post šéfa RTVS musia poslať prihlášky. Ak obsahujú všetko, čo majú, nasleduje verejné vypočutie kandidátov. Tí musia na výberovom konaní predstaviť svoju predstavu riadenia a rozvoja RTVS. Mediálny výbor potom vyberie tých, ktorí vypočúvaním "prešli" a Národnej rade predloží návrh na voľbu generálneho riaditeľa RTVS.

V Národnej rade už budú o šéfovi RTVS tajne rozhodovať poslanci. Vyhrá kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Verejné vypočutie bude 30. mája. Do dvoch pracovných dní predloží mediálny výbor návrh Národnej rade. Samotné hlasovanie v NR SR prebehne 22. júna, ak sa na prvýkrát nepodarí nikoho zvoliť, opakovaná voľba bude 29. júna. Ak v prvom kole neprejde žiaden kandidát, do druhého postupujú dvaja najúspešnejší. Nový generálny riaditeľ bude RTVS viesť 5 rokov.

6. Kto kandiduje?

O hlasy poslancov zabojuje 12 kandidátov, najviac mediálne známi sú:

  • Václav Mika, súčasný generálny riaditeľ RTVS
  • Zuzana Ťapáková, bývalá riaditeľka Markízy a mediálna poradkyňa Miroslava Lajčáka

  • Fedor Flašík, viedol kampaň HZDS aj SMER-u

  • Jaroslav Rezník, riaditeľ verejnoprávnej agentúry TASR

  • Michal Ruttkay, dlhoročný riaditeľ reklamnej agentúry Creo Young & Rubicam

  • Richard Dírer, novinár známy z Ta3

Okrem nich sa môžu stať šéfom RTVS aj Margita Bencová, Janka Lastovicová, Norbert Majer, Aleš Rehák, Stanislav Velitzky a Peter Abrahám.

7. Čo hovoria o RTVS koaliční politici?

SNS prekáža dvojbodka

Obavy z návratu mečiarizmu vyplývajú najmä z výrokov politikov Slovenskej národnej strany. Šéf národniarov Andrej Danko povedal napríklad, že by zrušil všetky koncesionárske poplatky a urobil z RTVS televíziu nie verejnoprávnu, ale štátnu. Okrem toho mu "ušla" aj veta: "Ak by mala Slovenská národná strana RTVS alebo ministra kultúry, vtedy by sme boli na ťahu".

Ešte odvážnejšie výroky zo seba pravidelne dostáva Anton Hrnko, spoluzakladateľ SNS. Verejnoprávnu televíziu obvinil z toho, že organizovala štrajk učiteľov a potom z toho urobila hlavnú správu. "Keby sa celý ten ansámbel, ktorý tvorili dve percentá zo všetkých učiteľov, nedostával pravidelne na obrazovku, nikdy by sa nevytvoril dojem, že je tu nejaký štrajk učiteľov," dodal Hrnko.

Z loga RTVS by odstránil dvojbodku, lebo tá "má symbolizovať mňa ako platiteľa koncesionárskeho poplatku, mňa ako jedného radového príslušníka slovenského národa. A ja sa necítim ako dvojbodka."

Okrem toho si myslí, že RTVS ovláda "niekto tretí", komu sa nepáči ani slovenská opozícia, ani koalícia. A ako sa to prejavuje v spravodajstve? „To si musí niekto vydedukovať z toho, čo cíti a čo nie.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Hrnko: Mika svoju kapacitu v televízii už vyčerpal

Smeru vadia protislovenskí novinári

Premiér Robert Fico útočí takmer na všetky médiá, novinárov nazýva "špinavé protislovenské prostitútky" a v obľube nemá ani RTVS, ktorá ma podľa neho "ďaleko od verejnoprávnosti". Moderátora relácie Sobotné dialógy Braňa Dobšinského už stihol nazvať "hovorca opozície", "protislovenský novinár" či "ten, čo nie je na jednej úrovni s predsedom vlády".

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Dobšinský: Nikto nie je takým pánom relácie ako Robert Fico

Na diskusii s členmi HNClubu to Fico povedal jasne: "Považujem spravodajstvo RTVS za absolútne opozičné. Musí dôjsť k výmene na čele RTVS."

V diskusii o šéfovi RTVS by mohol karty v strane Smer zamiešať ešte minister kultúry Marek Maďarič, ktorý mal kvôli koncesionárskym poplatkom spor s Andrejom Dankom.

Maďarič sa zastal RTVS počas šéfovania Miku a povedal, že „hodnotí Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu nielen cez spravodajstvo. A z tohto celkového pohľadu hodnotí RTVS skôr pozitívne“. Dodal, že ak by sa Mika rozhodol znovu kandidovať, určite by mal patriť k relevantným kandidátom a favoritom.

Most nie je spokojný s haváriami

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár v rádiu Expres priznal, že strana vlastného kandidáta ešte nevybrala, a bude sa snažiť, aby sa koalícia zhodla na jednom mene. Na otázku "Ale Mika to asi nebude, že?" odpovedal Bugár: "Predpokladám, že nie".

V diskusnej relácii Ta3 zase Bugár povedal, že RTVS za posledné obdobie urobila pozitívne zmeny. Prekáža mu však, že často v správach vidí, kto kedy a kde niekoho zrazil, kto havaroval a kto je mŕtvy. "Verejnoprávna televízia však musí informovať o všetkom, čo môže zaujímať občanov. A tých môžu zaujímať aj autonehody. Otázne ale je, čo je dôležitejšie. Každopádne politik do toho nemá čo kecať,“ povedal predseda Mosta-Híd.

Bugár dodal, že s kandidátom Jaroslavom Rezníkom, ktorého bude zrejme voliť SNS, "má väčšina strany problém." Na mocenské vyjadrenia SNS už dávnejšie reagoval takto: „Možno, že SNS má nejaké záujmy, ale RTVS nemôže byť v portfóliu nejakej politickej strany."

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Tlak SNS na televíziu pripomína mečiarizmus, koalícia cúva

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?