Aspoň raz v živote by ste mali navštíviť tieto slovenské pamiatky. Ich ochrana má svetový význam

Aspoň raz v živote by ste mali navštíviť tieto slovenské pamiatky. Ich ochrana má svetový význam

Vydané 12.5.2017 o 12:19

Čo všetko sa svojou výnimočnosťou zaslúžilo o zápis do Zoznamu svetového dedičstva?

Vlkolínec

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry s typickými malebnými chalúpkami sa nachádza v Žilinskom kraji. Do Zoznamu svetového dedičstva patrí od roku 1993. Dnes sa počet stálych obyvateľov pohybuje okolo dvadsiatky.

Vlkolínčania boli v minulosti chýrni drevorubači, tesári a rezbári. Ich remeslo síce postupom času upadlo, no pamiatky na ich zručnosť stoja dodnes. Zrubové domy pozostávajú z troch dielov: izba, komora a pitvor. Základným stavebným materiálom bolo drevo z okolitého lesa, pričom špáry medzi jednotlivými drevami sa vypchávali machom.

Kam ešte odporúčame zájsť v okolí: Na hladných pocestných čaká Kežmarská reštaurácia, prípadne Koliba nad ťarchou. Kávičkári môžu zájsť do KLEE lounge café.

Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia

Historická Banská Štiavnica nesie prezývku „strieborné mesto“, ktorá jej pripadla pre niekdajšiu ťažbu zlatej a striebornej rudy. Mestská pamiatková rezervácia ponúka návštevníkom Nový zámok, budovy Baníckej a lesníckej akadémie, Námestie sv. Trojice, evanjelický kostol a mnohé ďalšie.

Banícka akadémia, ktorá tu bola založená v roku 1762, je považovaná za najstaršiu vysokú školu s technickým zameraním. O zápis do Zoznamu svetového dedičstva sa v podstatnej miere zaslúžil systém vodného hospodárstva, ktorý tu vybudovali s cieľom odčerpávať vodu zo zatopených šácht. S úpadkom baníctva však postupne upadala aj sláva mesta. Posledná baňa Štiavnických vrchov bola zatvorená v roku 2001.

Kam ešte odporúčame zájsť v okolí: Pre športuchtivých Štiavnické vrchy ponúkajú možnosť zalyžovať si v lyžiarskom stredisku Salamandra. Milovníci kávy by nemali v Banskej Štiavnici obísť kaviareň Divná pani alebo Trotuár café. Vynikajúca je aj miestna reštaurácia Monarchia.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Najzaľúbenejší dom na Slovensku je v Banskej Štiavnici. Ľudia naň môžu písať odkazy plné lásky

Spišský hrad

Spišský hrad je zaradený medzi najväčšie hradné komplexy strednej Európy. Súčasť Zoznamu svetového dedičstva tvorí od roku 1993.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1209, neskôr hrad prešiel rukami vlastníkov z viacerých významných rodov. V roku 1780 vypukol na hrade ničivý požiar, po ktorom sa zmenil na zrúcaninu. V súčasnosti funguje ako múzeum a teší sa každoročnému náporu turistov.

Kam ešte odporúčame zájsť v okolí: Kde sa dá v Spišskej Novej Vsi dobre najesť? V reštaurácii Nostalgie. Prípadne si môžete po výstupe na hrad oddýchnuť vo wellness centre v hoteli Metropol, nachádza sa v ňom aj príjemná kaviareň zariadená v kubánskom štýle.

Kostol sv. Jakuba a Oltár Majstra Pavla z Levoče

V roku 2009 sa pôvodná lokalita Spišský hrad a pamiatky okolia rozšírila o historické mesto Levoča. Najväčším lákadlom mesta je Oltár majstra Pavla.

O živote tvorcu známeho oltára toho veľa nevieme. Mestský archív totiž vyhorel niekoľko rokov po rezbárovej smrti. A tak ostalo o jeho pôvode a živote nezodpovedaných otázok. Okrem nich však po sebe zanechal jedinečné dielo – najväčší gotický drevený oltár na svete.

Kam ešte odporúčame zájsť v okolí: Navštívte slovenskú reštauráciu Kupecká bašta alebo Cafe Teatro.

Bardejov

Od roku 2000 si vyslúžilo zápis do Zoznamu svetového dedičstva bardejovské historické centrum a komplex stavieb tvoriacich židovské suburbium.

Mesto Bardejov ležiace na severovýchode Slovenska bolo preslávené aj svojimi kúpeľmi a to už od čias uhorskej šľachty. Prvá zmienka o Bardejovských kúpeľoch je datovaná do roku 1247.

Kam ešte odporúčame zájsť v okolí: Bardejovské kúpele sú samozrejmosťou. Mesto však každoročne usporadúva obľúbený jarmok. Tento rok sa Bardejovský jarmok koná od 24. - 27.augusta a predstaví sa na ňom vyše 500 trhovníkov, ktorí ponúknu výrobky ľudových remesiel a ukážky jeho tvorby. Nebudú chýbať ani atrakcie, gurmánske špeciality a hudobné vystúpenia.

Jaskyne Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa

Na území Slovenska sa nachádza viac ako 7000 jaskýň a ostáva otázkou, koľko ich doposiaľ nebolo objavených. Aj preto je Slovensko v Európe považované za krajinu s najväčším počtom jaskýň na obyvateľa. Na Zozname svetového dedičstva sa ocitli Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica, Krásnohorská jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa.

Mnohé by ostali pred zrakmi verejnosti ukryté dodnes, nebyť náhody. Napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa bola objavená v roku 1954 pri razení štôlne. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že aragonitových jaskýň je na svete ako šafranu. Podobnú by ste mohli navštíviť napríklad v Mexiku alebo Argentíne.

Kam ešte odporúčame zájsť v okolí: Cestou do jaskýň slovenského krasu sa môžte občerstviť v reštaurácii Tri ruže. Nachádza sa v Rožňave, priamo v budove historickej radnice. Okrem zahraničných a slovenských jedál tu môžte ochutnať tradičné gemerské guľky.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Otestujte sa z geografie: Ako dobre poznáte slovenské jaskyne?

Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka

V roku 2008 si vyslúžilo miesto na Zozname svetového kultúrneho dedičstva 8 unikátnych drevených kostolíkov. Nachádzajú sa v Ruskej Bystrej, Ladomirovej, Kežmarku, Bodružale, Leštinách, Hervartove, Tvrdošíne a v Hronseku.

Pôvodný počet týchto drevených stavieb bol približne 300. Mnohé z nich však podľahli pôsobeniu času, sociálnych zmien a prírodných faktorov. Dnes ich možno nájsť na Slovensku okolo 50.

Karpatské bukové pralesy

Spoločne s bukovými lesmi susednej Ukrajiny sa Karpatské bukové lesy zapísali do Zoznamu svetového dedičstva v roku 2007. O štyri roky neskôr sa k nim pridružili Staré bukové lesy Nemecka.

V čom vlastne spočíva výnimočnosť týchto lesov? Ukrývajú množstvo mimoriadne vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Pričinením ťažkej dostupnosti a cielenej ochrany tvoria aj dnes takmer nenarušený prírodný ekosystém. Výška kmeňov niektorých stromov dosahuje rekordných 58 metrov.

Kam ešte odporúčame zájsť v okolí: Pri výlete do Karpát sa oplatí nájsť si čas a zájsť aj do ich ukrajinskej časti. Užhorod sa nachádza len 5 kilometrov od slovenských hraníc. V tých, ktorí prekročia východnú hranicu po prvýkrát, vyvolá staré mesto a jeho atmosféra skutočný dojem. Priaznivci fejkov si tiež prídu na svoje. Miestne blšie trhy sú nimi povestné.

Zdroje: sopsr.sk/nppoloniny, vlkolinec.sk, jaskyne.sk, unesco.mapysr.sk, pamiatky.sk, profil.kultury.sk, kupele-bj.sk/historia, bardejov.sk, chramsvjakuba.sk, levoca.sk, spisskyhrad.com, hrady.sk, ssj.sk

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?