Majú dnešní mladí viac stresu ako ich rodičia? Nemusíme tak veľa pracovať, radí psychologička

Majú dnešní mladí viac stresu ako ich rodičia? Nemusíme tak veľa pracovať, radí psychologička

Vydané 5.5.2017 o 13:44

''Stres tu bol vždy, mení sa len jeho forma,'' hovorí psychologička.

Každý z nás, či už sme študenti alebo pracujeme, sa už niekedy ocitol v stresovej situácii. Niektorí stres zvládajú lepšie ako iní, ide však o prirodzenú odpoveď organizmu na podnety, ktoré nás ohrozujú.

Aj napriek tomu, že si to mnohí myslia, stres nemusí byť vždy len zlý.

Prejavuje sa vtedy, keď treba a pomáha nám zvládnuť situácie, ktoré by mohli ohroziť naše zdravie. Keď nám stúpnu stresové hormóny, rozprúdi sa nám tiež krv, zrýchli sa činnosť srdca a uvoľní sa glukóza, vďaka ktorej získame energiu na to, aby sme vedeli podať lepší výkon. Vieme sa vďaka tomu lepšie sústrediť a sme pripravení rýchlo konať. Takýto stres nám teda v niektorých situáciách prospieva, ten chronický však môže mať na naše zdravie zlý vplyv.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Vedkyňa: Buďte radi, že ste v strese

Stresovým situáciám sa nevyhýbajú ani mladí ľudia.

Tí majú v dnešnej dobe najčastejšie stres hlavne zo školy či z práce. Hoci si mnohí myslia, že stres u mladých je novodobým fenoménom, za ktorý môže moderná doba, nie je to úplne tak. Viac nám o tom porozprávala psychologička Petra Soláriková.

"Nemyslím si, že predchádzajúce generácie mali menej stresu. Ten stres je tu vždy, len v inej forme. Ľudia majú evolučne dané mechanizmy, pomocou ktorých zvládajú stres a tie sú stále rovnaké, nemenia sa," hovorí.

Zmenila sa však forma stresu. Zatiaľ čo teraz môže človeka vystresovať, že mu niekto "nelajkne" fotku na Facebooku, vtedy ho mohlo vystresovať, že nemohol napríklad poslať príbuzným list. "Možno je to pre nás komické, ale pre toho človeka to bol rovnaký stres. Stresory sú rozdielne, je to vždy dané dobou, ako aj tým, kde žijete."

Naozaj máme viac stresu ako naši rodičia?

Aj keď je podľa nej ťažké objektívne povedať, či je teraz mladým horšie, než to bolo pri predchádzajúcich generáciách, v istých veciach to majú ťažšie. Týka sa to napríklad virtuálneho sveta, ktorý predtým neexistoval. "Je to niečo, čo nás staršia generácia nevie naučiť. Vie nám napríklad pomôcť zvládať stres vo vzťahoch, lebo tie sú stále rovnaké, ale nevie, čo všetko obnáša virtuálna komunikácia. V tomto mladým nevie poradiť nikto, sú v tom sami. Sami si musia hľadať spôsoby, ako sa s tým vyrovnať. V tomto sú tie nové stresory ťažšie, nemáme na to žiadne návody, nepoznáme to z histórie."

Petra ale prízvukuje, že záleží hlavne na tom, aký máme náhľad na danú situáciu a akými spôsobmi stres zvládame. Treba poznať sám seba, zistiť, ako reagujeme na stres, a naučiť sa ho zvládať. "Vyhovárať sa na to, že teraz je niečoho viac, nie je správne. Aj keby to tak reálne bolo, pre nás je dôležité to, aby sme to vedeli zvládnuť," vysvetľuje Petra.

Mladých sa týka najmä stres v škole či v práci.

"Na strednej škole to je stres stále, keďže sú tam úlohy a písomky zo dňa na deň, vysoká je z tohto hľadiska veľmi dobrá, keďže väčšinou sú skúšky hlavne počas skúškového obdobia a semester je pokojnejší, dokážeme si teda rozložiť sily." Dodáva však, že ak si to niekto nerozloží a potom sa učí za dva týždne na všetky skúšky, môže sa preťažiť. Preto je dôležité poznať seba a vedieť, ako takéto situácie zvládame.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ako zvládnuť skúškové a nezabiť sa? Tieto tipy vám ho pomôžu zvládnuť bez ujmy na (mentálnom) zdraví

Ak máme v práci neustále stres, treba sa zamyslieť, či nám to stojí za to. Ak si myslíme, že áno, je dobré si situáciu zľahčiť, aj keď nás práca nebaví, a hľadať v nej niečo, vďaka čomu si z nej urobíme srandu. Ak máme dilemu, napríklad nás práca stresuje, ale máme dobrý kolektív, treba si stanoviť priority. Dáva nám viac kolektív alebo samotná práca? Ak sú kolegovia dôležitejší než stres zo samotnej práce, asi to stojí za to.

Ak sa dá, je dobré nájsť v práci to, čo nás baví, a nájsť spôsob, ako byť čo najmenej zaťažený tým, čo nás stresuje. "Ak niekto nerád komunikuje s ľuďmi, nebude robiť takú prácu, môže robiť administratívnu robotu. Možno niekto iný má rád presne to, čo my nie, treba nájsť nejaké riešenie, ako si to podeliť. Väčšinou sa to dá, ale niektorých to možno nenapadne, netreba hneď z práce odchádzať. Bola by to škoda, keď má človek dobrý kolektív."

Čo teda zaberá na stres?

Kľúčom je čo najlepšie poznať sám seba, vedieť, čo nám spôsobuje stres, a nepopierať to. "Keď vieme, že nás stresuje rozprávanie pred ľuďmi, alebo máme pred sebou ťažkú skúšku, netreba sa tomu vyhýbať. Treba prijať, že takýto sme a máme s tým problém. So stresom sa oveľa ľahšie pracuje, keď si ho aspoň priznáme pred sebou. Akonáhle ho popierame, je to len ďalší stres navyše," upozorňuje psychologička.

Predtým podľa nej spôsobovalo ľuďom stres napríklad to, že nemohli cestovať, nemohli komunikovať s príbuznými či známymi z celého sveta, boli odrezaní a bolo to pre nich stresujúce. Pre nás je úplne normálne, že môžeme ísť nakúpiť do Rakúska.

Problémom ale je, že sa bojíme o prácu, o budúcnosť, nemáme nič zaručené. "Treba si prehodnotiť priority, či naozaj potrebujem tento mobil alebo auto. Dnešná doba na nás tlačí, aby sme tieto veci mali, ale možno ich nechceme alebo nepotrebujeme. Nemusíme tak veľa pracovať a mať takú dobre platenú prácu. Možno nepotrebujeme mať až takú veľkú hypotéku, až taký veľký byt. Stres, ktorý je spojený s prácou a neistotou, sa dá zmenšiť tým, že si prehodnotíme priority a ujasníme si, čo naozaj chceme," odporúča.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Máš okolo 25 rokov a životnú krízu? Nielen teba prekvapila skutočná tvár dospeláckeho života

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?