Jedno leto som robila kolotočiarku. Ako v skutočnosti vyzerá práca v zábavnom parku?

Jedno leto som robila kolotočiarku. Ako v skutočnosti vyzerá práca v zábavnom parku?

Vydané 27.4.2017 o 11:43

Dreamjob alebo peklo?

Na svete sú dva typy ľudí: tí, ktorí zbožňujú kolotoče, a tí, ktorí sa ich boja. Moja teória znie, že to závisí od toho, čo ste v detstve pozerali. Ak ste boli fanúšikmi seriálu Krok za krokom, stavím sa, že ste túžili vyskúšať tú obrovskú horskú dráhu a vlastne všetko to, čo ste videli minimálne stokrát pri úvodnej znelke seriálu. Ak ste pozerali Nezvratný osud, zrejme patríte k tým, ktorí túto zábavku nemusia.

Vzhľadom na to, že ja som si názov tohto hororu musela vygoogliť, patrím očividne k tej prvej skupine. A preto keď sa mi naskytla možnosť pracovať v americkom zábavnom parku, neváhala som ani chvíľu.

Na tri mesiace sa zo mňa stala kolotočárka! Môže existovať lepší splnený detský sen?

Pracovať v zábavnom je parku je väčšinu času naozaj zábava. V prvom rade preto, že kolotoče sú jednou z vecí, ktorá ľudí teší, a radosť býva často nákazlivá. Najmä tá úprimná detská. Detský smiech dokáže človeka potešiť a naplniť pozitívnou energiou, aj keď stojí na nohách už 10 hodín. Aspoň väčšinou.

Ale existujú rôzne druhy ľudí. A do zábavných parkov chodia všetci.

Okrem tých vyslovene pozitívne naladených ľudí, na ktorých som mala väčšinou šťastie, sú tu potom ľudia, pri ktorých si človek minimálne povzdychne. To sú napríklad tí, ktorí vás zavalia množstvom otázok. Stále tých istých. Na ktoré rovnako odpovedáte celý deň.

  • "Je to hrozné?" - "Nie, je to super!"
  • "Ide tento kolotoč aj dolu hlavou?" - "Áno, ale nie je to nič strašné."
  • "Ako rýchlosťou asi ide?" - "Neviem. Takou strednou."
  • "Je to vodná atrakcia?" - "Nie." (Vidíš tu niekde vodu?!)
  • "Kde je lepšie si sadnúť?" - "Je to jedno."
  • "Zomrel už niekto na tomto kolotoči?" - "Dnes nie." (Muhehe)

No a potom sú tú ľudia, na ktorých už z diaľky vidíte, že (minimálne) dnes nemajú svoj deň a prišli ho pokaziť aj vám. Predbiehajú sa, nedodržiavajú pravidlá, presviedčajú vás, aby ste urobili výnimku a dovolili im porušiť nejaké pravidlo, hádajú sa s vami, keď ho nechcete porušiť. Zaujímavé je, že týmito sťažujúcimi sa sú väčšinou rodičia, ktorí vás budú presviedčať, aby ste ich decko pustili na kolotoč, aj keď je na to ešte príliš malé. Alebo ktorí sa sami odmietajú pripútať, lebo veď načo.

Áno, v amerických zábavných parkoch je vstup na kolotoč limitovaný výškou. Spomínate si na film Ten chlapec je postrach, ako to to drzé dievčisko uhralo za pomoci chodúľov? Nuž, v reále na to decká majú iné praktiky. Psychické vydieranie. Plač. "Váš kolega ma pustil." Plač. "Minulý rok som na tom bola." Plač. Nahnevaný rodič s plačúcim deckom na rukách. Ak ste príliš mäkkí nechcete zaspávať s výčitkami svedomia, prižmúrite oči a počas celej jazdy sa modlíte, aby dieťa náhodou nevypadlo.

A keď sme už pri kolotočovej scéne filmu Ten chlapec je postrach, určite si spomeniete aj na hromadnú grcku. Áno, aj to sa stáva. Teda nie hromadná. Len ten človek, ktorý to neodhadol s fastfoodmi. A možno vy, keď vás bude napínať pri upratovaní. Áno, aj toto je náplňou práce kolotočárov.

Inak, neverili by ste, ale čo sa týka obsluhy kolotočov, nie je to nič zložité.

Väčšinou na to stačí pár tlačidiel. Šanca, že by ste niečo vážne pokazili, je nízka. Na druhej strane, práca v zábavnom parku vás naučí aj to, že kolotoče sa kazia. Respektíve zasekávajú. Celkom bežne. Väčšinou sa však nič vážne nestane. Žiaden Nezvratný osud. Nanajvýš niekoľko minút v nie veľmi komfortnej polohe.

Bezpečnosť kolotočov skúšajú samotní zamestnanci. Skúšobná jazda každé ráno je nevyhnutnosť. Po čase sa teda aj jazda na tom najzábávanejšom kolotoči stane rutinou. Ak to prežijete vy, prežijú to asi aj návštevníci. Ak nie... Tak nič.

Pracovať v americkom zábavnom parku znamená aj mať vo voľnom čase všetky atrakcie zadarmo.

Pre milovníka kolotočov je to splnený sen. Pravda je však taká, že po tých troch mesiacoch som už bola vykolotočovaná nad mieru a všetky tie atrakcie mi akosi zovšedneli. Aj ten adrenalín počas jazdy a eufória po nej sa už po čase prejavovali akosi menej intenzívne.

No vo všeobecnosti bol pre mňa tento splnený detský sen jedným z najlepších zážitkov. Kolotoče mám stále rada (ľudí väčšinou tiež) a na Slovensku mi chýbajú.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Aké je to pracovať v Subwayi? Záleží na tom, ktorý z týchto 15 typov zákazníkov sa objaví

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?