Zmätky matky: Ako si (ne)privyrobiť na materskej?

Zmätky matky: Ako si (ne)privyrobiť na materskej?

Vydané 26.4.2017 o 10:07

Peniaze navyše sa hodia vždy, nájsť dôstojnú cestu k nim však nie je jednoduché.

Som matka dvoch divochov, ktorá už štvrtý rok zápasí nielen so svojimi deťmi, nedostatkom “dospeláckej” konverzácie či spánku … ale i financií.

Začiatkom mesiaca pípne sms s rodičákom, krásnych dvesto čosi eur, vreckové od nášho sociálne zmýšľajúceho štátu. Ja, mama emancipovaná, odmietajúca sa spoliehať na manželov zárobok, rozhodla som sa “postaviť na vlastné nohy” a privyrobiť si. Popri rodičáku a popri dvoch deťoch, ktoré ma denno-denne zničia tak, že keď príde čas spánku, zaspávam skôr ako oni.

Pokus č. 1

Prvý pokus bol celkom logický. Manžel poisťovák radí: "Hybaj do materského centra a poisti tam deti svojich kamošiek. Vieš, koľko to hodí? Ďalší rok nemusíš prstom pohnúť."

Poučená, vyzbrojená taštičkou v štýle vyznávačov určitej nemenovanej cirkvi, nahadzujem návnadu: „Baby, malý mi včera spadol z odrážadla, ešteže sme dobre poistení, už sa teším na tie prašule, čo dostaneme z poisťovne.“ A potom to príde! Vášnivá diskusia na tému poisťovne – darmožráči. Zisťujem, že tadiaľto cesta nevedie. Chce to iný nápad.

Pokus č.2

V novinách čítam inzerát: Rýchle privyrobenie, zárobok istý.

Super, niečo pre mňa. Volám. Ozve sa zvláštny ženský hlas. Znie to ako záznamník či navigácia v aute... no proste akosi umelo. Vitajte v spoločnosti Najšťastnejší život. Sme najúspešnejšou spoločnosťou ponúkajúcou finančné poradenstvo na Slovensku.

Dokelu!!! Finančný poradca, tak to je hádam ešte väčšia hlúposť ako poisťovníctvo. Rýchlo zložím. Predýchavam. To sa nenájde pre vzdelanú, príjemne vyzerajúcu ženu – matku, nejaká schopná práca – bokovka?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ponúkol vám kamoš na káve prácu manažéra? Zistite, ako fungujú praktiky multilevel predajcov

Pokus č.3

V schránke nájdem leták: Hľadáme distribútorov letákov. To je ono! Spojím vychádzku s malým s roznášaním letákov a zabijem dve muchy jednou ranou. Ihneď volám a dohodnem detaily s príjemnou pani na druhom konci linky.

Utorok ráno zvoní mobil. Prídu letáky, ešte dnes ich treba rozniesť. Fajn, nabalím synátora, prevezmem letáky a vyrážame. Aký super job. Prechádzame sídliskom, v duchu rátam, koľko kalórii spaľujem a koľko asi zarobím.

Zrazu sa strhne lejak. Premoknutá až po gaťky, letáky komplet mokré, lebo moja ľanová eko taška nie je vodeodolná, ach jo! Hlavne, že drobec sa smeje. Lebo byť mokrý je super.

Pokus č. 4

Kamoškin syn potrebuje doučiť. Jasnačka, nie je problém. Uložím deti spať a už pri dverách zvoní malý Miško. Teda, on to už nie je malý Miško, ale Mišo pubertiak (kedy stihol tak vyrásť?!), čo mi od prvého okamihu v jednom kuse nemo zíza na mliekom naliate prsia. O-ou. Nie, nie, toto nepôjde.

Pokus č.5

Toto musí vyjsť. V hypermarkete hľadajú dokladačov tovaru. To zvládnem ľavou zadnou. Zopár hodín do týždňa. Aspoň si oddýchnem od detí. Prvý deň prebieha bez komplikácii, veď čo sa už dá pokaziť na vykladaní tovaru?

Hrdá na seba ku koncu smeny vyrážam vo firemnej uniformne k šatni. Tu ma zastaví staršia pani: „Slečna, banány už sú vypredané?“. Sakra! Moja profka zo strednej, čo si vždy myslela, že zo mňa nikdy nič nebude. Spoznala ma. Spokojný výraz naznačuje, že sa splnilo, čo si vždy myslela. To, že mám vyštudované právo, by sa v tejto situácii asi neoplatilo vysvetľovať.

No nič, viac trápne sa už cítiť hádam ani nemôžem. Vešiam uniformu na vešiak s odhodlaním nájsť si niečo dôstojnejšie.

Pokus č. 6

Predavačka v novinovom stánku na čiastočný úväzok. Pracovná doba denne od 5:00 do 7:00. Plat tri eurá na hodinu. Nie je to veľa, ale tak, čo už. Kým drahý odíde do práce, ja už budem mať šesť eur vo vrecku. Beriem to. Nastavujem budík na 4:30.

Ráno začujem divný zvuk. Neviem ho identifikovať, ale nie je to plač krpcov. Keď to nie sú deti, nebude to nič dôležité. Otočím sa na druhý bok. Zaspím.

Zobudí ma prvorodený: "Mamííí, kakať." Pozriem na hodiny - 7:00. V tejto chvíli mi je jasné, že ani z tejto brigády nič nebude.

Pokus č.7

Mám šikovnú sestru. Píše. Kadečo, pre kadekoho. Ide jej to skvele a celkom schopne si z toho žije. Ponúka mi šancu realizovať sa písaním článkov. Chvíľu váham, predsa len, nie je písanie ako písanie. „Veď pred materskou si furt čosi písala,“ namieta. „No áno, ale iné je písať žaloby a iné vtipné články,“ oponujem.

Nakoniec som sa nechala zlomiť. A tak píšem. Kadečo... Pre vás, pre fičí.sk. A baví ma to. Veľmi. Dokonca viac, ako tie žaloby na neplatičov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Zmätky matky: Najvtipnejšie otázky, ktoré dokážu položiť len deti

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?