10 dôvodov, prečo by ženy nemali chodiť samy nakupovať do Ikey (ak to má byť rýchle)

10 dôvodov, prečo by ženy nemali chodiť samy nakupovať do Ikey (ak to má byť rýchle)

Vydané 19.4.2017 o 13:52

Ide to aj s chlapmi. Bez nich to však je väčšia zábava.

„Odišla nám skriňa“, oznamujem drahému. „Kam?“ pýta sa zahľadený do hokeja. Tri sekundy na to vreští: „Góóól!“

„Haló, počúvaš, čo hovorím? Skriňa nám odišla!“ Snažím sa prekričať nadšené škriekanie komentátora.

„Veď jasné, sa pýtam, že kam.“ Tak to by sme mali. Opäť niečo, na čo budem sama.

Týždeň googlim, premeriavam, zakresľujem. Keď konečne objavím tú pravú, drahý ma zruší, že do nášho kombíka dva a pol metrovú skriňu nedám, ani keby som sa rozkrájala.

Ďalší týždeň pátram na sociálnych sieťach po niekom, kto má dodávku a cestu do Bratislavy. Ozve sa kamoška Gabika, o pár dní vezie do Bratislavy tovar. Budem jej robiť závozníka. „Čo je to závozník?“ Pýtam sa neznale. „Budeš môj Otík,“ hovorí. Vyvalím oči, fakt nechápem. „Vesničko má středisková, ten truľko so slúchadlami.“ Ahá, konečne sa chytám.

Deň D. Nasadám, vyrážame. Manžel sa lúči s dvoma deťmi na krku a povzdychom: „Ponáhľaj sa domov.“ No to vidíš.

1. Prvá cesta vedie na WC

Muži vedia, čo potrebujú, a tak mieria priamo do skladu. Ženy to vedia tiež, a tak mieria rovno na WC. Po dlhej ceste myslíme na jediné: Kde sú najbližšie toalety?

2. Bez kávy ani na krok

Hneď, ako vyjdeme z WC, zacítime vôňu kávy. Neodoláme a skočíme do bufetu na kávičku a koláč. Zabudneme sa, prekecáme dve hodiny, veď bezodná káva, pri tej sa ako dobre sedí. Preruší nás až správa z domova: „No čo, nakúpené?“ Vyzvedá s nádejou drahý. Jáj, asi by sme mali zadky zdvihnúť a ísť.

3. Muži nakupujú, ženy obzerajú

Aj keď mám presne spísané, čo chcem a kde to nájdem, nemôžeme si odpustiť prehliadku celého horného poschodia. Veď lepšie je vidieť na vlastné oči, nie?

Zisťujem, že dvere, čo som si vybrala, nie sú biele, ale vanilkové. No fuj. Pol hodiny maturujem, nakoniec sa zhodneme, že predsa len nie sú až také zlé. A môžeme sa pohnúť ďalej.

4. Dvakrát meraj...

Police. Ikea má super moderný počítačový program, kde sa skriňa dá nakresliť a ktorý vypočíta, koľko políc bude do nej treba. Bavím sa s programom a kreslím.

Gabika je stará škola. Berie mini ceruzku a papier s nákupným zoznamom. Kreslí a počíta ručne. Výsledok nás trošku mätie. Počítač tvrdí, že nám je treba deväť políc, Gabika napočítala osem. Ok, verím počítaču, ten sa predsa nemýli. Či?

Až doma pri montáži zisťujeme, že ten počítač musel niekde urobiť chybu. Jedna polica chýba. Ups.

5. Sklad je plný neodolateľných nástrah

Dohoda je jasná, naložíme všetko, čo patrí ku skrini, a letíme domov. Super predsavzatie, porušujeme ho hneď pri vstupe do skladu. „Jéj, aká krásna orchidea.“ „Aha, tie prestierania!“ Košík sa plní a ja rozmýšľam, kde a ako tú skriňu, prepána, naložíme.

6. Kto sa má v tých košíkoch vyznať?

Klasický košík je nám vraj nanič, upozorňuje nás fešný zamestnanec. Na nábytok si máme zobrať nákladný. Poslúchneme. Jedna tlačí klasický, druhá nákladný a blúdime labyrintom plným obrovských regálov.

7. Kto vymyslel delenie na párne a nepárne rady?

Rad 5 miesto 21. Sme na konci radu 4 a zisťujeme, že vedľa radu 4 je rad 6. Oni to majú rozdelené na párne a nepárne čísla. Super zistenie. To už koho napadla taká kravina? Ach jaj, trepeme sa naspäť cez celý sklad. Konečne! Máme ho. Rad 5!

8. Veľký balík, malý košík

Pri pohľade na obrovský balík s korpusom skrine mi napadne len jedna otázka. Toto máme akože naložiť na ten pidi košík? Fešný predavač, čo nám je v pätách, ukáže na obrovský obrázok na stene skladu a prchá ktovie kam. Ak máte dlhý náklad, treba spojiť dva košíky. Ok, vraciame sa pre ďalší nákladný košík.

9. Koho zaujíma váha balíka?

Pristavíme košíky a ideme sa vrhnúť do nakladania. Už pri prvom pokuse o zdvihnutie balíka zisťujem, že toto proste nedáme. Gabika má spásonosný nápad. Skočíme po jej syna na intrák, pomôže nám nakladať A tak ženy múdre, vykladajú ďalšiu pol hodinu všetko, čo v sklade nakúpili, a idú pre pomocníka. Že sme všetko okrem skrine mohli zaplatiť a naložiť do auta, to nám nenapadlo.

Pri intráku berieme dvojmetrového chlapa, čo ma zdraví "Dobrý, teta," a ja len nechápavo čumím. Po prvé, aká som ja už len teta, veď toť nedávno som tu parila na chodboviciach, a po druhé, nechápem, kde nabrala Gabika takého dospelého syna.

10. Žiadna príprava nie je dosť precízna

S košíkmi znovu naplnenými nákupom a s poriadnym časovým sklzom mierime k radu číslo 5. Jakub zdvíha pochybovačne obočie a ja hneď viem, že to neveští nič dobré. „Mami, merali ste auto?“ Otázka za milión. Jasné, že nemerali. Veď máme dodávku! Nejaká skriňa predsa nemôže byť problém.

Gabika ide volať manželovi, no v sklade nie je signál. Super. Vysielame teda Kuba do auta, aby ho pomeral. O desať minút už veselo nakladáme a konštatujeme, že teda bez chlapa by sme to rozhodne nedali. Pomeral, naložil, vyložil, zaistil proti spadnutiu a otlčeniu. Zlatý chlapec.

Ešte rýchla návšteva WC a mierime plnou parou vpred. Doma predsa čaká manžel a deti, ktoré už dobrú hodinu spia. Drahý ma vo dverách celý zničený víta otázkou: "To čo ste tam, preboha, robili? Osem hodín ste kupovali jednu skriňu?"

Veru, hej, aj tak to môže dopadnúť, keď sa dve ženy vyberú nakupovať nábytok.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Známy módny dom vyrobil vlastnú verziu modrej Ikea tašky. Pýta si za ňu o 2000 eur viac

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?