10 šialeností, v ktorých sa nájde iba skutočný milovník detektívok

10 šialeností, v ktorých sa nájde iba skutočný milovník detektívok

Vydané 12.4.2017 o 10:41

Váš život je plný napätia.

1. Poštár to nebol

Kým čítate alebo pozeráte detektívku, neustále analyzujete príbeh. Šťastlivcom sa podarí vraha uhádnuť väčšinou už v prvej polovici, no ktovie, či nie sú nakoniec šťastnejší a uchvátenejší tí, ktorí to zistia až na záver.

Čo si o vás asi myslia kamoši: Si ten najotravnejší spoludivák, aký môže byť. Na čo, som ťa, preboha, pozýval do toho kina? Spoiler.

2. Musím to dočítať!

Ráno v práci vrazíte do kolegu, ktorý vás preberie z mikrospánku, všetko vám padá z rúk a spíte postojačky. Zlá životná situácia? Kdeže! Celú noc ste strávili lúštením toho, ako sa vražda stala. My to vieme v momente, keď vás tak uvidíme, pretože sme predošlú noc strávili rovnako.

Čo si o vás asi myslia kolegovia: Párty, párty, párty. Takto nevyzerá normálny človek. Buď sa včera otrávil jedlom, alebo alkoholom.

3. Detektív sa do vás prevtelil

Nevychádzate z úžasu nad jeho odvážnosťou, niekedy ho nazývate psychopatom, veď, preboha, kto by liezol s rozbitou hlavou po schodoch hore do domu, keď vie, že tam naňho čaká vrah? No chtiac-nechtiac sa to stalo. Ste v jeho koži a aj napriek tomu, že sedíte doma a okolo vás sa ledva pohne vzduch, máte tep 140 a viete, že čoskoro vás možno zabijú.

Čo si o vás asi myslia ostatní: Nevieš, čo s ním je? Už som ho dosť dlho nevidela. Zase sedí v knihách? On nemá žiaden život.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:10 dôvodov, prečo Sherlock od BBC patrí medzi najlepšie seriály všetkých čias

4. Toto vyriešim, vidím stopy

V stredu na hokejovom zápase zmizol vášmu kamošovi šál. V tom momente sa prevtelený detektív začína ozývať. Veď to nemôže byť ťažké, dnes to skutočne vyriešim! To, že váš kamoš šál jednoducho stratil, keď išiel po hotdogy, neberiete do úvahy. Tu sa stala krádež a už máte aj stopy!

Čo si o vás asi myslia kamoši: Heej, chill, nič sa nedeje, radšej poď, kým tu vyrobíš trapas a niekoho obviníš.

5. Bez krvi je nuda

Rátajte s tým, že sa vám detektívka dostane do krvi. Pretože bez tej je nuda. Vražda bez krvi? Neexistuje. A tak sa vaše predstavy začnú meniť a naberať čoraz červenšiu farbu. Krv vás začne fascinovať natoľko (teda, ak k nej nemáte prirodzený odpor, ale to potom asi nebudete fanúšik detektívok), že v prípade, keď na vás spolubývajúci zavolá – Poď sem! - mu odpoviete iba – Tečie tam krv? Lebo ak nie, zavolaj ma neskôr.

Čo si o vás asi myslia kamoši: Dobre, asi by sme mu mali začať zháňať pomoc. Ešte raz spomenie krv, a prisahám, že ja s ním v jednom byte spávať nebudem.

6. Čo? Niečo si vravel?

Nech akokoľvek veľmi chcete počúvať únavné či unavené reči človeka, ktorý si k vám prisadne, keď knihu čítate, nedá sa to. Ľudia by nemali vynakladať zbytočnú námahu a radšej tiež zobrať do rúk knihu. To by bol ideálny obraz.

Čo si o vás asi myslia kamoši: Prečo, prečo som vôbec tvoj kamarát? Aj tak ma nepočúvaš.

7. Byť doma sám je desivé

Ok, skutočne sa vám podarilo dočítať detektívku ešte pred východom slnka, no hľa, zaspať nemôžete. Prečo? Aj keď už nie ste dieťa, zrazu na vás nebezpečenstvo číha zo všetkých strán. Zabil ju tak, že si otvoril balkón. Zatvorila som ho dobre? Počkať, čo je toto za tieň? Každé malinké zavŕzganie spôsobuje to, že nevdojak skoro vyletíte z vlastnej kože. Zbohom, sladký spánok.

Čo si o vás asi myslia kamoši: Nemyslia si nič, maximálne, že sme celú noc praktizovali iné posteľné zábavky, ako je trasenie sa od strachu. K tomu sa, samozrejme, žiaden čitateľ priznávať nebude.

8. Kráčame po ulici iba bez slúchadiel

Aj milovníci kriminálok majú radi hudbu. To je dôvod, prečo si ju púšťame aj my pri ceste z práce domov. Za tmavých večerov to je však obtiažnejšie. Úplne stačí, ak sa vám zazdá, že ste niečo počuli, a paranoja je tu. Je niekto za mnou? Ten, čo tam tak tichučko ťapká nohami, ide tiež len z práce, alebo mám začať utekať? Po týchto úvahách sa obľúbenej hudby vzdáte a domov dorazíte radšej bez nej, aj keď v tichu, ale bezpečne.

Čo si o vás asi myslí človek za nami: Noo, ono to skutočne vyzerá, že sa ma zľakol. Keď sa ma už bojí, okradnem ho, neokradnem ho?

9. Akoby ich čítali s nami

Napriek tomu, že knihy nečítajú, vaši kamaráti a blízki s vami zdieľajú nadšenie z detektívky, ktorú čítate. Prečo? Lebo ste sa tak rozhodli. Na káve, pri obede, v škole či práci, kdekoľvek, kde nie je priestor na čítanie, je priestor na aspoň krátky rozhovor o príbehu. Či vás za to vaši kamoši neznášajú? Pravdepodobne áno. Ale vydržia to, lebo vás majú radi.

Čo si asi myslia kamoši: Hej, už to viem naspamäť. Super kniha, nikdy si ju už neprečítam. Aspoň mám návod, ako ťa zabiť.

10. Bez nej je svet škaredý

Čítame v nej o škaredostiach tohto sveta, a predsa je bez nej svet taký škaredý. Po dočítaní príbehu máme zlomené srdce, akoby sme sa s tou knihou práve rozišli. Dobrý príbeh sa nevytvorí sám a tak, ako sme sa začítali do postáv a ich charakterov, presne tak zbožňujeme aj autora. Preto je našou záchranou a šťastím, keď to nebol výstrel do prázdna a autor už chystá ďalší bestseller.

Čo si asi myslí vaše okolie: Asociál. Asi to tak bude, má vedľa seba kamošov, ale nie, on aj tak stále o tých postavách.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Aké sú skutočné mená známych spisovateľov? Skúste odhaliť tieto pseudonymy

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?