15 bizarných príbehov zo slovenskej dopravy. V hlavných úlohách čudáci a psychopati

Nad niektorými sa vám doslova pozastaví rozum.

(Zdroj: presov.korzar.sme.sk)

Matej: Po zápase futbalového Slovana nastúpila do nočáku banda náckov a vrieskali na celý autobus. Zrazu si jeden z nich spomenul, že z nejakej stavby udrbal železnú rúrku, a tak s ňou od radosti začal mlátiť do označovača lístkov. Na otázku vodiča „Hej! Čo to tam robíte, preboha?!" odpovedal rozvážne: „Čo robíš?! Šak som si chcel len štiknúť lístok nee?"

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

***

Petra: Ja som asi obľúbený objekt všetkých voyerov, pretože už vedľa mňa niekto vytiahol penis aj vo vlaku, aj v MHD-čke.

***

Kristína: Vytiahnutý penis v MHD aj na mňa!

SkryťVypnúť reklamu

Veronika: Raz sa mi stalo, že si ku mne v MHD-čke prisadol týpek a po chvíli ma začal hladiť po nohe. V momente som začala vrieskať na celý autobus, že čo to robí, úchylák. Tak sa zľakol, že okamžite vystúpil.

***

Jana: Keď som mala asi 16 rokov, tak som si zapálila s autobusárom v autobuse. Mal už po šichte, ale ešte ma zviezol o dve zastávky.

Lujza: Minule, keď som išla MHD, nastúpil týpek, ktorý si vedľa seba na sedadlo posadil obrovskú dogu. Bez náhubku, bez ničoho, akoby sa nechumelilo a psy tak cestovali busmi bežne.

***

Jana: Klasika - týpek zaspal vo vlaku a oprel sa o mňa ako starý milenec.

***

Monika: Zopár dní dozadu si partia chlapcov zapálila v nočnej MHD-čke jointa. Okomentovali to tým, že každý ma nejaké neresti, niekto pije a niekto húli.

SkryťVypnúť reklamu

Peťa: Minule som išla do školy rýchlikom a prisadla som si k jednej pani do kupéčka. Keďže finišujem s diplomovou prácou, vytiahla som notebook, že idem písať. Tašku od počítača som si položila na kolená a na ňu som si dala notebook. V tom na mňa zrazu pani vyštekla: „Prečo si to nedáte na stolík?“ „Pretože tak sa mi pracuje lepšie,“ odpovedala som. „A toto tu mám trpieť celú cestu až do Bratislavy? Čo keď mi tá vaša kraksňa spadne na nohy?!“ To som sa už na ňu nechápavo pozrela a uistila ju, že nič jej padať na nohy nebude, veď ja ten počítač držím. Bohužiaľ, nepochodila som. Dovtedy do mňa táto milá páni rýpala, až kým som si nepobalila všetky veci a nešla do iného kupé.

Veronika: Ešte pred rokmi sa v košických autobusoch viezla taká staršia žena, ktorá chodila po autobuse a dáždnikom strkala do ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

***

Lucia: Sedím v MHD, dlhá cesta domov. Otváram si zošit na predmet Diferenciálne rovnice. Sadá si ku mne žoviálna dôchodkyňa z čeľade komunikatívnych. Snaha nadviazať očný kontakt z jej strany stroskotá na mojej cielenej ignorancii. Po piatich minútach to už nevydrží a vychrlí na mňa otázku: „Mladá slečna, a nevyskúšam vás?" Kokso, do smrti budem ľutovať, že som to vtedy odmietla. Mohla byť sranda.

***

Viktória: Tragické je, že v električke stretávam Harabina.

Dominika: Cestovať posledným vlakom smer Čadca je najmä v sobotu vždy zážitok. Naposledy mi opitý chalan spieval na celý vagón Vyrobená pre mňa, a potom začal Modlitba lásky. Trpela som asi desať minút a čudujem sa, že dotyčnému nezostal z toľkého žmurkania na mňa tik.

***

Lenka: Raz, keď som cestovala so spolužiačkou domov vlakom zo školy, prihovoril sa nám jeden týpek v kupéčku. Nevyzeral ako nejaký psychopat, až kým nám nezačal rozprávať, ako chodil s dcérou trebišovského mafiána a teraz sa pred nimi musí ukrývať. Alebo ako ho raz vo vlaku chceli okradnúť „cigáni“ a teraz nosí na obranu toto. A spod vetrovky vytiahol asi metrovú mačetu. Vtedy nám nebolo všetko jedno. Hlavne, keď sme sa blížili do tunela za Margecanmi.

SkryťVypnúť reklamu

Frederika: Cestovala som MHDčkou na druhý koniec mesta. Keďže som nastupovala na konečnej a autobus bol ešte prázdny, tak som si sadla. Pribúdajúcimi zastávkami sa autobus začal plniť a ľudia boli na sebe natlačení ako sardinky. Keďže som mala ešte dosť dlhú cestu pred sebou, bola som rada, že vôbec sedím. V centre mesta však nastúpila pani - mohla mať niečo okolo päťdesiatky a raz toľko kíl - ktorej očividne prekážalo, že sedím. A tak začala mojej spolusediacej, tiež pani okolo päťdesiatky, vykladať, aká som nevychovaná a sprostá a ešte sa tvárim, že ju nepočujem. Síce som mala slúchadlá, ale ten jej výlev sa nedal prehlušiť ničím. O dve zastávky ďalej pani vedľa mňa vystupovala, a tak si hejterka mohla konečne sadnúť. Keď som však zastávku pred konečnou chcela vystúpiť, hrubo sa na mňa osopila. Tak som sa jej spýtala, ako som ju asi mala pustiť, keď bol taký prepchatý autobus, že sa v ňom nedalo ani pohnúť. A že nech mi to odpustí, ale nie je mi dobre. Pani pohotovo na celý autobus: „Tak ty si v druhom stave?“ Pozerám na ňu, či jej preskočilo: „To človeku už nemôže byť ani zle? Vy nie ste normálna!“ A pani: „No, všetko to poviem tvojmu otcovi! Ja ho poznám a hneď mu všetko poviem! Len počkaj, keď prídeš do školy.“ Na to som sa musela rozosmiať, lebo pani si ma očividne s niekým pomýlila. Môj otec už totiž vtedy nežil.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Brnenská MHD vtipne napomína cestujúcich. 15 dôkazov, že Bratislava by to potrebovala viac Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu