Letuška 1. triedy prezradila, ako sa žije v oblakoch: V lietadle už zažila aj pôrod či bitku

(Zdroj: images.pexels.com)
Letuška 1. triedy prezradila, ako sa žije v oblakoch: V lietadle už zažila aj pôrod či bitku

Vitajte na palube.

Predtým, ako začala pracovať, mala v hlave obraz z filmu Letuška 1. triedy s Gwyneth Paltrow. Teraz sa na týchto predstavách iba smeje.

Neviem, prečo tam neukázali, ako čistí záchod, snaží sa vydrhnúť zvratky alebo ako sa zúfalo snaží udržať svoje nervy na uzde, keď jej pasažier bez príčiny vynadá za niečo, čo neurobila,“ hovorí pre Fičí Ivona Harčaríková, letuška prvej triedy jednej z najlukratívnejších leteckých spoločností na svete Qatar Airways.

Všetko sa to začalo v marci 2014, keď sa Ivona presťahovala do Kataru, ktorý sa stal jej základňou. Po intenzívnom dvojmesačnom tréningu rozbehla svoju kariéru v oblakoch naplno.

Odvtedy sú to už tri roky a zamestnanie, ktoré omrzí mnoho ľudí po roku, ju stále napĺňa. Aj napriek tomu, že realita má s filmom máločo spoločné. „Práca letušky je taká neobyčajná, že si človek na nej vytvorí určitú závislosť. Život doma mi príde nudný a skleslý,“ dodáva.

V priebehu jedného mesiaca nalieta v priemere 90 až 100 hodín. Tento mesiac navštívila Miami aj Paríž. Najbližšie ju čakajú Londýn, znova Paríž a mnoho letov na otočku, ktoré už prestala rátať. V noci sa vrátila z Bangkoku, pozajtra ide na skok do Istanbulu.O destináciách, ktoré ju čakajú v apríli, zatiaľ netuší.

Na otázku, ktoré miesta či krajiny ju najviac očarili, ťažko hľadá jednoznačnú odpoveď. Ak by si však mala z toľkého množstva vybrať, tak by to boli Mozambik, Kapské mesto a Nový Zéland, kam zatiaľ letela najdlhšie - 17 hodín. „Stálo to za to a do tejto krajiny som sa zamilovala. Ak by mi tu niekto ponúkol prácu a pomohol s bývaním, hneď by som sa presťahovala,“ vraví letuška. Rada sa tiež vracia do Kodane a Zürichu.

Ako vyzerá zvyčajný pracovný deň letušky?

Aj najkratší let, ktorý celkovo trvá tridsať minút, mi zabije šesť hodín dňa. Celý proces, týkajúci sa jedného letu, je veľmi únavný a zdĺhavý,“ snaží sa Ivona priblížiť svoj bežný pracovný deň.

Ak je let o ôsmej ráno, ona vstáva už okolo tretej, štvrtej. Na letisku musí byť minimálne hodinu pred odletom. Pred každým letom je povinné absolvovať krátku poradu, kde sa zoznámi so svojimi kolegami (každý let s inými), zistí podmienky letu, počet cestujúcich a iné užitočné informácie.

Vedúci lietadla každému priradí pozíciu, ktorú bude mať počas daného letu, a čo bude mať na starosti. Počas porady musí takisto každý odpovedať na otázky týkajúce sa prvej pomoci alebo bezpečnosti. To je takzvaný "safety talk".

Keď niekde zostáva aj na noc, balí sa zvyčajne deň predtým. Balením by to však už nenazývala. Celý proces jej trvá už len tri minúty. „Kufor mam zbalený v podstate stále, len mením oblečenie podľa toho, či idem do tepla alebo zimy.

Na to, či je pondelok alebo streda, by ste sa jej pýtali márne. Hovorí, že už o tom dávno stratila prehľad. Dátumy zatiaľ ovláda.

Stereotypy na palube nehrozia

Stretávame sa so životnými situáciami, ktoré by sme v bežnom živote nezažili, a keďže sme zatvorení v malom priestore bez možností úniku, neostáva nám nič iné, len ich vyriešiť,“ hovorí Ivona.

Zriedkakedy sa jej stane, aby let prebehol hladko a plynule. Stále sa nájde niekto, kto má príliš teplé pivo, nezvýšilo sa mu kura s ryžou a musí sa uspokojiť s hovädzím so zemiakmi. Vždy je tu niekto, kto nemá rád plač detí alebo mu jednoducho jeho ego nedovolí povedať ďakujem a prosím.

Neobyčajných zážitkov aj komických situácií priamo z paluby má Ivona na rozdávanie. Bola svedkom mentálnych výpadkov, keď človeku jednoducho z ničoho nič preplo a chcel otvárať každé dvere svojím kľúčom od auta. V priamom prenose z prvého radu videla bitku dvoch na začiatku najlepších kamarátov, ktorí nezvládli alkohol a na konci letu sa už neznášali. Počas jednej služby mala na palube pár, ktorý odchádzal zo svojich medových týždňov a počas letu sa rozišiel.

Okrem rôznych zdravotných prípadov zažila na palube pôrod od kontrakcií až po malé, mokré bábätko. „Niekedy už ťažko udržiavam úsmev na tvári a nervy na uzde. Ale veľa vecí sa mi prepieklo a veľakrát ma zachránil práve môj zmysel pre humor a schopnosť obrátiť tragédiu na komédiu. Samozrejme, nemyslím tým niečo naozaj tragické, ale tragické, ako keď vylejem červené víno do rozkroku pasažiera s bielymi nohavicami. Áno, toto sa mi naozaj stalo. Ako blbá som sa hneď rozrehotala. A potom sa pasažier smial zo mňa,“ so smiechom spomína.

Aj napriek mnohým nepríjemným situáciám Ivona hovorí o svojej práci ako o niečom dobrodružnom a nekonvenčnom, o čom snívala celý život. Na všetko zlé človek po pristátí zabudne. Potom sa už len chystá na pláž, nákupy a návštevy múzeí, opisuje svoj program po prílete.

Cestovateľské zážitky, ktoré má, sú závideniahodné: „Jazdila som na slonovi na Srí Lanke, hrala som sa s levíčatami v Johannesburgu, cválala na koni na pláži v Mozambiku, navštívila som Hobbiton na Novom Zélande, absolvovala som šialené jazdy na dráhach v Universal Studios v Orlande, prešla sa po chodníku slávy v LA, nakupovala na 5th Avenue v New Yorku, jedla tie najlepšie waffle v Bruseli a odfotila sa pred operou v Sydney.“

Aké vlastnosti a predpoklady by mala mať dobrá letuška? „Je to niekto, kto povie: Dobre, ide sa!“ Lenivosť je v tomto povolaní neprípustná. Úspešná letuška je podľa nej niekto, kto dokáže rešpektovať aj autoritu toho druhého a vie si občas zahryznúť do jazyka.

Je to niekto, kto je prirodzene šarmantný a vie si nakloniť ľudí na svoju stranu. Rovnako dôležitá je schopnosť vcítiť sa do ťažkej situácie iného. Samozrejme, podstatné sú aj excelentné jazykové schopnosti, určitá výška, príjemný vzhľad a dobrý zdravotný stav.

Ivona priznáva, že sa jej niekedy cnie za domovom a čoraz viac chce žiť nudným životom, najlepšie mimo ľudí, niekde na lazoch. Hneď nato s úsmevom dodáva, že na toto všetko má ešte čas.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Bratislavčan Milan vymenil nudnú prácu v kancelárii za cestovanie po svete. Neľutuje ani sekundu