Jedna sa maľuje každý deň, druhá vôbec. Na týždeň sme si to vymenili

(Zdroj: images.pexels.com)
Jedna sa maľuje každý deň, druhá vôbec. Na týždeň sme si to vymenili

Je mejkap ženská výsada alebo útlak?

Podľa jednej skupiny žien je líčenie a vyžadovanie čo najlepšieho výzoru u žien len obyčajné obmedzovanie. Iné sú za takmer nekonečné možnosti mejkapu vďačné a v líčení sa priam vyžívajú.

Dve zástupkyne opozitného prístupu k mejkapu sa našli aj v našej redakcii. Kristína a Zuzana sa dohodli, že počas pracovného týždňa sa skúsia vymeniť a kým Zuzka bude musieť žiť bez líčenia, Kristína sa bude musieť skamarátiť s mejkapom, ktorý nepoužíva.

***

Volám sa Kristína a nemaľujem sa.

Špirálu som na sebe mala asi trikrát v živote: na stužkovej, na venčeku a na prvom rande s mojou bývalou. Možno preto je bývalá.

Asi by ste povedali, že som "chlapčenský typ ženy", lebo nenosím sukne ani blúzky, hrávam kolektívne športy a milujem hokej a komiksy. Podľa mňa to vôbec nie sú chlapčenské veci, ale len rodový stereotyp. Rovnako ako to, že sa žena musí maľovať.

Volám sa Zuzana a líčim sa takmer každý deň.

Ráno sa namaľovať je pre mňa už prirodzené a zaberie mi to menej času ako pripraviť si raňajky. Navyše ma mejkap a premeny, ktoré sa s ním dajú vyčarovať, celkom bavia. Pravidelne v duchu ďakujem vynálezcovi krycieho krému a riasenky.

Zrejme som viac "dievčenská" ako Kristína, väčšinou ma uvidíte v sukniach a šatách, s rozpustenými vlasmi, nemám problém ani s opätkami či výrazným rúžom. A na verejnosti ma len málokedy uvidíte bez mejkapu. Nepovedala by som o sebe, že som pekná, ale zas ani škaredá. Líčením si však viem zvýrazniť a potlačiť všetko, čo treba, aby som vyzerala viac podľa svojich predstáv.

***

Rozhodli sme sa, že počas týždňa sa Kristína bude maľovať postupne - v pondelok si dá špirálu a v piatok "na kompletku", vrátane linky a rúžu.

Pondelok

Kristína: Dávam si špirálu, to zvládnem aj bez tutoriálu. Cítim trocha ťažšie oči a neskutočne mi vadí, že si ich nemôžem pretrieť, keď sa snažím prebrať na prvej rannej prednáške. Musela som vstať o 5 minút skôr a v škole si nikto nič nevšimol. Znamená to, že mám aj bez špirály pekné oči alebo ma len má každý na háku?

Kolegyňa si zo mňa robí srandu, že vyzerám ako štetka. Kamoška neverí, že som sa na niečo takéto dala a posmešne píše: "Potom sa mi odfoť, keď si dáš rúž".

Zuzana: Vedela som, že z tejto výzvy nebudem nadšená, ale ráno sa mi veľmi ťažko odchádza z domu. Zrkadlo ma nechce pustiť. Pozerám na svoj odraz v ňom a je mi nepríjemne z toho, že takto fakt mám ísť do práce. Cítim sa odhalene, akoby som nemala tričko.

Aspoň že kolegovia sa môžu zabávať. Tomáš ma privítal s tým, že vyzerám zničene. Vďaka, to je moja tvár. Kolega Peťo o našom experimente nevedel. Síce si všimol, že je na mne niečo iné, ale nevedel prísť na to, čo. Jeho prvé tipy boli plastika nosa a zmena farby očí. Ako fakt?

Mám pocit, že moja pleť je bez krycieho krému červená. „To preto, lebo sa hanbíš,“ posmešne mi objasňuje kolegyňa Viki.

Utorok

Kristína: Dnes musím mať špirálu aj mejkap, preto vstávam o 10 minút skôr. Keďže môj ksicht je ešte viac biely ako stretnutia podporovateľov ĽSNS, je umenie nájsť odtieň, s ktorým nevyzerám ako idiot.

Pri pohľade do zrkadla konštatujem, že asi viem byť aj pekná, ale cítim sa, akoby som mala na tvári hrubú vrstvu masla. Bojím sa poškriabať na tvári a divne to svrbí. Rozmýšľam, že kolegom poviem, že som alergická na mejkap a preto musíme experiment ukončiť. Po troch minútach to ale svrbieť prestáva a vyzerá to tak, že tomu neujdem.

Aj tak sa mi to zdá tmavé, preto riedim mejkap s krémom. Je fakt umenie namixovať to tak, aby som nevyzerala ako Sisa Sklovská.

V škole si nikto nič nevšíma alebo to aspoň nedáva najavo. Keď máme poobede za sebou štvrtý pohár vína, spolužiačky hovoria, že si všimli, že som namaľovaná. Aspoň máme čo rozoberať a otvárame femi-okienko so zvyčajným drístom o tom, že sa nemaľujú kvôli okoliu alebo chlapom, ale preto, lebo sa tak cítia lepšie.

Ak existuje jedna vec, ktorú maľujúcim sa ženám nezávidím, je to odličovanie. Po X pohároch vína. Lebo ráno som sa zobudila nie tak celkom odlíčená, aj keď som sa snažila. A teraz to NAOZAJ svrbelo.

Zuzana: Pristihla som sa, že sa podvedome vyhýbam tomu, aby som sa ľuďom pozerala do tváre. Naozaj sa cítim škaredo a odhalene.

Večer mám tréning, čo je ďalšia výzva. Asi by ste si mysleli, že pri fyzickej aktivite nechcem byť nalíčená. No neverili by ste, aké dôležité je pri tanci mať dobrý pocit zo svojho výzoru. Pri takom behu mi je jedno, že som červená a nemám ani riasenku. Ale to predo mnou nie je niekoľko metrov zrkadlovej steny. Celý tréning som si radšej pozerala na nohy.

O tom, že nevyzerám byť v svojej top forme, ma presvedčila aj nevinná poznámka spolutanečníčky: „Vyzeráš, akoby si sa práve zobudila.“ Bolo pol siedmej večer.

Streda

Kristína: Kamoška mi vysvetľuje, načo sú všetky tie ceruzky a štetce. Ja stále nevidím logiku v tom, prečo si niekto vytrhá obočie, aby si ho potom nakreslil.

Dávam si linku a hrozne to šteklí. Fuj. Ale vyzerám s tým krajšie, asi mi to zvýrazňuje oči. Tiene vôbec nevidno, mám pocit, že oproti iným ženám mám oči zapadnuté do lebky. Pridávam mejkap a špirálu a asi vyzerám lepšie.

Potom si dám rúž a chcem zomrieť. Kúp si krikľavý rúž, hovorili. Bude sranda, hovorili. Cítim sa ako herečka z lacného treťotriedneho porna a mám chuť sa schúliť do klbka a plakať. "Vyzeráš ako štetka," hovorí kamoška a tentokrát si na rozdiel od kolegyne nerobí srandu.

Môj frajer sa na mne smeje. Ale rozísť sa nechce, takže asi dobre. "Ja ti stále hovorím, že sa nepotrebuješ maľovať, pekná si aj bez toho," hovorí frajer, na čo mu kamoška hovorí: "To len preto, lebo si si zvykol, že sa nemaľuje". Ja nevjem uš.

Zuzana: Ja síce trpím, ale môj frajer sa normálne teší z toho, že chodím nenamaľovaná. Podľa neho je úplne jedno, či mám mejkap alebo nie, dokonca ma presviedča, že to je zbytočnosť a mala by som stále chodiť bez neho. Rozmýšľam, či by potreboval silnejšie okuliare alebo mu láska zahmlila zrak a má ma rád pre moje duševné kvality.

Štvrtok

Kristína: Ten rúž je fakt niečo otrasné, hanbím sa s tým vyjsť medzi ľudí. Na oči som si zvykla, aj keď ma stále štve, že si ich nemôžem pretrieť alebo si umyť tvár, keď sa v práci potrebujem prebrať. Aj mejkap je v pohode, mám pocit, že sa cítim trocha sebavedomejšie. Teda, keď si odmyslíme ten rúž.

Nikto si znova nič nevšimol, len jeden spolužiak sa pýta, kedy mi už ten experiment skončí. Neviem, čo si o tom mám myslieť. Ale v každom prípade som na tom lepšie ako kamoška, ktorá sa ráno nestihla namaľovať a spolužiak jej povedal, že vyzerá ako "roz**baný buldozér".

Mám pocit, že sa na mňa ľudia čudne dívajú. Akoby nevedeli, čo je na mne iné. No ja viem, čo to je, je to ten hnusný nechutný rúž. Necítim sa príjemne, nie som zvyknutá na pohľady iných.

Zuzana: Asi si na to zvykám, ale ráno som sa o niečo menej presviedčala pred zrkadlom, že skutočne takto môžem vyjsť medzi ľudí. A neviem, čím to mohlo byť, ale kolega ma dokonca obvinil z toho, že som si potajomky dala mejkap. Pritom som ho na sebe nemala ani gram, čestné slovo.

Poobede točíme video a ja som s tým úplne v pohode. Asi preto, že mi v našom projekte Tresty vidno iba ruky (*škodoradostne sa smejem a mädlím si dlane*).

Piatok

Kristína: Okrem toho rúžu sa cítim celkom dobre, asi som si na omietku zvykla. Mama aj teta mi hovoria, že vyzerám dobre. Ale od rodiny sa nečaká, že povie niečo zlé, či?

Ešte viac ako ranné líčenie ma vytáča večerné odličovanie. Keď si predstavím, koľko peňazí by som musela dať za špirálu, linku, mejkap, rúž a odličovacie tampóny, poviem si, že život bez šminiek je jednoduchší a lacnejší. A ešte k tomu nebudem vyzerať ako už spomínaná herečka z treťotriedneho porna. Som rada, že tento týždeň plný utrpenia je za nami.

Zuzana: Aj keď mám fakt nevýrazné oči a svetlé obočie, dnes sa sama so sebou cítim asi najlepšie z celého týždňa. Neviem, či to je tým, že mám celkom dobré vlasy a páči sa mi môj outfit, alebo som si zvykla na to, čo vidím v zrkadle. Celý tento týždeň ma totiž pohľad do zrkadla prekvapoval. Som totiž zvyknutá na to, ako moja tvár vyzerá so šminkami. Bez nich sa v zrkadle obzerať nezvyknem.

Čo sme zistili za tento strastiplný týždeň?

Kristína:

Zuzana:

Každá sme iná a je len na našom rozhodnutí, ako sa cítime najlepšie. Je však zaujímavé vyskúšať si "kráčať v cudzích topánkach" a vidieť tak veci z inej strany.