Karta, hotovosť či samoobslužná pokladňa: Zistili sme, ktorý spôsob platenia je najrýchlejší

supermarket (Zdroj: Pexels)
Karta, hotovosť či samoobslužná pokladňa: Zistili sme, ktorý spôsob platenia je najrýchlejší

Čakanie pri kase je otravné. Existujú spôsoby, ako si proces skrátiť.

Ľudstvo strávi v obchodoch ročne dlhé a dlhé hodiny. Podľa odborníka na rady Richarda Larsona z MIT to je pri Američanoch 37 miliárd hodín ročne. Najotravnejšia súčasť celého procesu je čakanie pri kase a platenie. Kartové spoločnosti aj reťazce to vedia a v uplynulých rokoch priniesli viaceré novinky, ktoré majú toto čakanie skrátiť - bezkontaktné platby, samoobslužné pokladne a ručné skenery. Amazon dokonca predstavil úplne nový koncept obchodu, kde sa položky načítajú samé po vyzdvihnutí tovaru z regálu.

Je však medzi jednotlivými spôsobmi platenia a blokovania naozaj výrazný rozdiel? Alebo nám čas plynie rýchlejšie iba zdanlivo, keď si blokujeme veci sami a sme zamestnaní nejakou činnosťou?

Otestovali sme štyri spôsoby blokovania tovaru. V našom nákupnom zozname boli vždy tieto položky:

Zeleninu a ovocie sme do testu nezaradili, pretože v niektorých obchodoch sa váži priamo pri kase, inde si zákazníci tovar odvážia sami a odtrhnú si nálepku s čiarovým kódom.

Skener

Britské Tesco zaviedlo koncom minulého roka aj na Slovensku nový spôsob nakupovania cez ručné skenery. Pri systéme Scan & shop si zákazníci pri vchode do obchodu vyzdvihnú špeciálne zariadenie s displejom prostredníctvom svojej klubovej karty (bez nej to nejde).

Zákazníci snímajú položky priebežne, ako nakupujú. Reťazec dokonca motivuje ľudí, aby si tovar vkladali priamo do nákupnej tašky. Ak si človek niečo rozmyslí, položku zo zoznamu na dotykovom displeji vymaže. Skener je praktický napríklad pri pečive - pri ňom sú po novom umiestnené čiarové kódy, ktoré sa dajú na mieste nasnímať. Už žiadne vyhľadávanie v katalógu. Nákup sa dá zaplatiť pri samoobslužných pokladniach, nákupnú tašku netreba odvážiť na váhe pri kase.

Celé to znie ako ideálny spôsob nakupovania, ktorý má ale niekoľko ALE:

Ak máte ovocie či zeleninu na odváženie, musíte ju aj tak dodatočne odvážiť. Sekundy navyše.

Aplikácia sa vás viackrát opýta, či nemáte položky na odváženie alebo či ste nákup ukončili - rozmiestnenie odpovedí nie je práve intuitívne a stalo sa nám, že sme klikli na zlú odpoveď. Musí pribehnúť personál.

Sekundy môžete síce ušetriť tým, že nákup nemusíte prekladať z košíka do tašky… ale ak si vás personál náhodou vyberie na kontrolu, strávite pri pokladniciach dvojnásobne dlhší čas.

Napokon, najzdĺhavejší je samotný platobný proces. Pre dokončenie nákupu musíte naskenovať ručným skenerom kód na pokladnici, potom skenerom pokladnice kód na displeji a až potom môžete platiť. To celé, spolu s bezkontaktnou platbou, nám trvalo

44,50 sekundy.

To bol druhý najdlhší čas, pričom systém sme už poznali. K tomu treba pripočítať zhruba päť sekúnd, kým si vyzdvihnete skener, a sekundy, keď skenujete položky nákupu. Systém je zábavný na použitie a možnosť vkladať si veci priamo do tašky znie lákavo. Nejde však o najrýchlejšiu cestu, ako vypadnúť z obchodu, pre komplikovaný systém platby a “hrozbu” kontroly obsahu tašky.

Samoobslužné pokladne

Do testu sme išli s presvedčením, že pôjde o výrazne najpomalší spôsob platenia. Tovar treba prekladať z košíka na váhu, rožky si treba vyťukať v menu. Mýlili sme sa. Spolu s bezkontaktnou platbou nám celý proces až po odtrhnutie bločku trval

46,57 sekundy.

Teda len o dve sekundy viac ako Scan & shop (pričom pri tomto systéme si treba pripočítať všetku oštaru spomínanú vyššie).

Sekundy navyše môže pridať, ak si nevkladáte veci hneď do nákupnej tašky, ináč však ide v podstate o rovnako rýchly spôsob vybavenia nákupu ako so skenermi. Pri tomto môžete navyše vážiť zeleninu a ovocie bez ďalších medzikrokov.

Pokladníčka

Nasleduje prvý súboj človek vs. pokladníčka. Vykladáme nákup na pás, časomieru spúšťame, keď pani pri kase uchopí prvý tovar. Prejde pol minúta a bloček máme v ruke. Celý nákup máme vďaka rýchlej bezkontaktnej platbe vybavený za

33,83 sekundy.

Wow, to bolo naozaj rýchle. Otázka je, ako by si pani poradila, ak by namiesto obyčajných rožkov mala vo vrecúšku čudesnú bagetu s nejakou divnou posýpkou. Už teraz nám je ale jasné, že ide o víťaza testu. Suck it, automatizácia!

Hotovosť

Posledný test: bezkontaktná platba vs. hotovosť. Opäť ideme k humanoidnej pokladníčke, no tentoraz budeme platiť staromódnym papierikom, z ktorého nám teta musí vydať okrúhle pliešky. Vieme, že to bude pomalšie, ale chceme to mať čierne na bielom - aby týmto pravekým platobným spôsobom už nikdy nikto neplatil. Pokladníčka s ležérnym tempom vybaví nákup za

41,57 sekundy.

To je o 7,74 sekundy viac ako platba bezkontaktnou platbou. Ak by ste tak platili každý deň, za rok prídete o 47 minút!!

Víťazom tohto testu sa teda stáva bezkontaktná platba a ľudská pokladníčka.

Samozrejme, ide len o jednu súčasť rovnice, v ktorej je veľa premenných. Platbu hotovosťou môže výrazne predĺžiť vytiahnutie gastráčov alebo pasívno - agresívna otázka pokladníka: Nemáte presne? Výrazne zaváži aj rýchlosť pokladníkov a pokladníčok - kým niektorí by mohli súťažiť na olympiáde, iní pre istotu poobracajú tovar z každej strany a pozrú sa, či ten technologický zázrak naozaj zaznamenal položku.

Radová dilema alebo keď sa proti vám spikne celý vesmír

Samostatná kapitola je výber radu pred kasou. Určite ste už zažili tú dilemu, do ktorého radu sa postaviť… a potom ste presvedčení, že si vždy vyberiete nesprávne. Je teda rýchlejšie postaviť sa tam, kde máte pred sebou jeden veľký nákup a musí sa uskutočniť iba jeden proces platby? Alebo sú vybavené rýchlejšie viaceré malé nákupy bez komplikovaných položiek? Neprekvapí, že na túto tému prebehlo aj niekoľko akademických výskumov, venovaných teórii radov.

Podľa matematika Dana Meyera je lepšie postaviť sa za človeka s jedným nákupom. Uvítanie zákazníka, zaplatenie, podanie bločku či načítanie zákazníckej karty totiž trvajú nejaký čas, ktorý pri viacerých klientoch treba znásobiť. Podľa jeho prieskumu celá táto procedúra trvá v priemere 41 sekúnd a naskenovanie jednej položky ďalšie tri sekundy, uviedol pre New York Times.

Ľudia sa často rozhodujú pre výber radu aj podľa toho, či sú ľaváci alebo praváci. A keďže väčšina je z druhej kategórie, rady napravo bývajú dlhšie, zistila podľa NY Times firma Same Ole Line Dudes, ktorá vybavuje pre ľudí čakanie v radoch.

Keď teória zabudne na človeka

Jedným z výsledkov týchto vedeckých výskumov sú napríklad spojené rady, pri ktorých zákazníci stoja v jednom zástupe a pribehnú vždy k tej kase, ktorá sa uvoľní ako prvá (takto to funguje aj pri samoobslužných pokladniach a niekedy na pošte). To sa môže javiť ako najférovejší a najrýchlejší prístup, no podľa novej štúdie z vedeckého magazínu Management Science to nemusí byť úplne pravda.

Takýto systém totiž funguje dobre na papieri, ignoruje ale ľudský element. Podľa výskumu behaviorálnych ekonómov z University of Washington pri vybavení radu zohráva motivácia pokladníkov výraznú úlohu. Každý z nich môže mať iné tempo a aj iný prístup k práci. Ak je v obchode zrazu iba jeden rad, pokladníci sa cítia menej zodpovední za to, ako rýchlo sú zákazníci vybavení. Naopak, ak pracovníci majú svoj vlastný rad zákazníkov, cítia väčšiu motiváciu vybaviť ich čo najrýchlejšie - pretože to je obraz ich vlastnej práce, opisuje výsledky výkumu Scientific American. V konečnom dôsledku sa teda paralelné rady hýbali rýchlejšie ako jeden združený.

Urobte si prieskum

A na záver: Ak nakoniec aj skončíte v pomalom rade, nezúfajte.

Vesmír sa proti vám nespikol.

To si len nepamätáte x ďalších príležitostí, keď všetko prebehlo hladko. A na celý svet hromžili zákazníci v opačnom rade.