Mladej žene sa život zmenil na peklo len preto, že sa volala rovnako ako žena miestneho bossa

Mladej žene sa život zmenil na peklo len preto, že sa volala rovnako ako žena miestneho bossa

Vydané 15.3.2017 o 10:05

Niekedy stačí mať nevhodné meno.

Tento príbeh je založený na skutočnosti. Mená sú z logických dôvodov zmenené. Zvyšok je až desivo pravdivý.

Ivana sa vydala do veľkej rodiny Trávničkovcov. Dalo by sa povedať, že v ich meste je minimálne tretina obyvateľov práve s týmto menom. A práve v tom je pointa jej príbehu.

Pondelok

7:00 Zvoní mobil. „Ivana?“ ozve sa mužský hlas, ktorý jej vôbec nie je povedomý. „Áno, pri telefóne.“ Cvak. Hovor sa preruší.

7:30 Zasa mobil. Volá manžel, na služobke sa zdrží o zopár dní dlhšie, ale do víkendu je určite doma. Super, ďalší týždeň sama. Pomyslí si.

Utorok

7:00 Zvoní mobil. „Haló! No, haló, je tam niekto?“ Nič. Úplné ticho. O päť minút znova. Opäť ticho.

O ďalších päť minút zasa. No do kelu, zahundre si a rovno hovor zruší. Niekto s utajeným číslom si zrejme robí žartíky.

Streda

7:00 Po rušnom dni aj zabudla na to zvláštne ráno, keď tu znova zvoní mobil. Utajené číslo. Zodvihne. Ticho. Zloží. Ešte nestihne ani telefón odložiť, už zvoní opäť. Rozzúrená si vykričí všetok hnev na toho „vtipálka“. Ten však nereaguje. Jediný zvuk, čo počuje, je dych. Niekto schválne pomaly a nahlas dýcha do telefónu. Rýchlo zloží. Až ju z toho zamrazilo. Sprosté vtípky, pomyslí si.

Do ôsmej zvoní telefón ešte zopäťkrát, zakaždým hovor odmietne. Nakoniec stratí trpezlivosť a mobil vypína. Teraz si môžeš volať aj na lampáreň, ty somár. Pomyslí si.

Štvrtok

7:00 Niekto klope na dvere. Ivana si uvedomí, že ešte stále má vypnutý mobil. Bože, úplne naň zabudla! Zíde dole otvoriť. Kuriér. Prináša malý balík. Vraj mal byť doručený urgentne. Pýta sa, či má narodeniny a milo sa na ňu usmieva.

Žeby manžel nachystal nejaké prekvapko ako odškodné za tú nekonečne dlhú služobku? Lúči sa s kuriérom a ponáhľa sa do kuchyne otvoriť balík.

Zdesením sa nevládze nadýchnuť. Prepána! To čo...? Na dne malej krabice leží zakrvavená hlava kohúta. Dvíha sa jej žalúdok.

Žiadny odosielateľ. Žiaden odkaz.

Volá mužovi, ten je podivne mĺkvy. Sľubuje, že sa bude ponáhľať domov, ale skôr ako v sobotu ráno sa nevráti. Musia ešte čosi dorobiť a z Berlína je to predsa len kus cesty.

Piatok

7:00 Ivana sa budí na hlasné trúbenie pred domom. Jeej, žeby „stratený“ manžel? Vyzrie z okna a neverí vlastným očiam. Pred domom im zastavil pohrebný voz. Stojí rovno pred vjazdom do garáže.

Rozmýšľa, či sa susedovi niečo nestalo, má už svoj vek... Ale prečo teda nestoja pred jeho domom? Pomýlili si adresu? Aj by ich išla navigovať, nech preparkujú, no odjakživa má des z mŕtvych, pohrebákov a všetkého okolo toho. Fuj.

A tak čaká. Päť minút, pol hodinu, hodinu. Nič. Auto sa ani nepohlo. Nikde ani živej duše. Volá mužovi. Ten ju posiela von. No na to zabudni, pomyslí si Ivana a dúfa, že situácia sa čoskoro vyrieši sama.

Za celé doobedie sa však nič nezmenilo. Okrem toho, že sused (živý a zdravý!) udivene pozeral na pohrebák pred jej domom, potom naštartoval svojho starého trabanta a odišiel ktovie kam.

Ivana volá policajtov. Do desiatich minút už parkujú na druhej strane cesty a mieria k jej domu. Cestou obzerajú pohrebák a niečo si zapisujú. Jeden z nich telefonuje. O chvíľu už zvonia pri jej vchode. Vraj pohrebák nemá evidenčné čísla, ale podľa čísla karosérie zistili, že je dovezený z Ukrajiny. Odťahová služba je na ceste. Čoskoro bude neželaná „ozdoba“ odprataná.

17:00 Ivana volá manželovi. Uisťuje ju, že ráno bude určite doma. Pomaly sa balia a... „Haló? Dušan? Čo si hovoril?“ Z ničoho nič hovor znie, akoby manžel telefonoval z jaskyne. Počuje zvláštne echo. Na chvíľku počuť len čísi dych... Ako pri tom anonyme. Alebo sa jej to všetko len zdá?

„Dušan? Ja mám pocit, akoby nás niekto odpočúval,“ povie Ivana bez rozmýšľania. Cvak. Zrazu muža počuje úplne zreteľne.

Sobota

7:00 Manžel odomyká vchodové dvere a ťahá ju do spálne. „Ach, ty jeden šibal. Som ti chýbala, však?“ začne Ivana laškovať. Jeho vážny pohľad ju umlčí. „Moja, máme problém,“ povie a začne vysvetľovať.

„Zlato, ty tu žiješ príliš krátko, aby si poznala miestne „zákulisné“ pomery.“ Rozpráva jej o miestnom bossovi, čo sa zhodou okolností tiež volá Trávniček. Začínal s takými minipodvodíkmi, vlámačkami, ale teraz má pod palcom celý región. Drogy, pašovanie kohokoľvek alebo čohokoľvek, výpalníctvo. Je toho veľa.

"A teraz sa podrž! Vieš, ako sa volá pani manželka toho chlapíka?“

„IVANA!!!“ Povedia jednohlasne.

Niekto sa celkom hlúpo „sekol“. Obaja vystrašení volajú políciu, stručne vysvetľujú, čo sa deje. O hodinu prichádza neoznačené čierne auto. Traja policajti „zhora“.

Po desiatich minútach rozhovoru s nimi zisťujú, že dostať sa z toho „omylu“ nebude ľahké. Veď ani nevedia, kto to vlastne na nich striehne.

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?