Toto vás na dejepise neučili: 8 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, ako si pozriete film Únos

Toto vás na dejepise neučili: 8 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, ako si pozriete film Únos

Vydané 3.3.2017 o 13:36

Kto je Róbert Remiáš a ako s filmom súvisia Mečiarove amnestie?

1. V akom období sa film odohráva?

Dej filmu je zasadený do divokých 90. rokov. Pre Slovensko to bolo obdobie privatizácie, mečiarizmu a medzinárodnej izolácie. Film sa začína v decembri 1993 konfliktom medzi predsedom vlády a prezidentom a končí sa v roku 1996 úkladnou vraždou jednej z hlavých postáv.

2. Čo je hlavným motívom filmu?

Ako je zjavné z názvu, hlavným motívom filmu, ktorý zároveň prepája všetky jeho dejové línie, je únos a násilné zavlečenie prezidentovho syna do Rakúska. V roku 1994 na neho Interpol vydal medzinárodný zatykač v súvislosti s kauzou Technopol. Prezidentov syn sa 31. augusta 1995 zobudí pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu, kde ho na základe telefonátu zo Slovenska nájde rakúska polícia a zadrží ho v súvislosti so zatykačom.

Prečítajte si recenziu denníka SME filmu Únos: Prečítajte si recenziu denníka SME filmu Únos:Bol to Mečiar alebo Lexa? Film Únos našiel spolupáchateľa

3. Kto a prečo ho uniesol?

Film obsahuje veľa fikcie, vrátane vymyslených postáv, hlavný motív únosu je však založený na skutočných udalostiach. Syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča skutočne zbili, opili do bezvedomia a zavliekli do Rakúska. Bývalý zamestnanec Slovenskej informačnej služby Oskar Fegyveres následne vypovedal, že sa na únose podieľala samotná SIS. Z obáv o život utiekol do zahraničia. Páchateľ doteraz nebol usvedčený, existuje ale podozrenie, že za únosom bola vtedajšia štátna moc a už spomínaná SIS.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Chronológia prípadu únosu Michala Kováča mladšieho

4. Aké politické udalosti sa stali pred únosom?

Prezident odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra pre správu a privatizáciu národného majetku. Ten sa následne stal riaditeľom SIS. V marci 1994 prezident predniesol prvú správu o stave Slovenskej republiky, v ktorej veľmi ostro kritizoval vládu Vladimíra Mečiara a jeho praktiky. Existuje podozrenie, že sa predseda vlády pre spomínané konflikty snažil o to, aby prezident odstúpil.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Správa Michala Kováča, ktorou položil vládu Vladimíra Mečiara

5. Čo s tým majú Oskar Fegyveres a Robert Remiáš?

Oskar Fegyveres a Robert Remiáš boli blízkymi priateľmi, pracovali spolu na kriminálnej polícii. Obaja z polície odišli: Fegyveres do SIS a Remiáš začal podnikať. Po únose sa Oskar Fegyveres rozhodol vypovedať a tvrdil, že sa na únose Michala Kováča mladšieho podieľala SIS. Stal sa korunným svedkom únosu. Obával sa o svoj život, preto s Remiášovou pomocou utiekol do zahraničia, zostal však s Remiášom v kontakte. Remiáš bol spojkou medzi novinármi a Oskarom Fegyveresom. Sledovala ho SIS a vyjadril podľa viacerých svedectiev obavy o svoj život. V apríli 1996 zahynul v Bratislave na križovatke ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesty po výbuchu svojho auta. Fegyveres sa po niekoľkých rokoch na Slovensko vrátil, potom však znova odišiel.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Svedok zavlečenia prezidentovho syna Fegyveres: Nestálo mi to za to

6. Kto koho stvárňuje vo filme?

Tvorcovia sa vyhýbajú používaniu skutočných mien. Vo filme je menovaných len niekoľko postáv, medzi nimi Oskar, ktorého hrá Vladislav Plevčík, Robo, ktorého stvráňuje David Hartl a vyšetrovateľ Peter, ktorého si zahral Milan Mikulčík. Fiktívnu novinárku Martu hrá Rebeka Poláková.

Predsedu stvárnil Maroš Kramár a prezidenta, s ktorým mal nezhody, Ján Greššo. Jeho syna si zahral Juraj Hrčka. Milan Ondrík sa predstavil ako "predsedov chalanisko", ktorého postava bola založená na Ivanovi Lexovi. Dano Heriban stvárnil mafiána Efendiho, čiže Miroslava Sýkoru, ktorý bol do celej veci zapletený. Vo filme sa objavili aj Boris Farkaš, Eva Pavlíkova, Marko Igonda, Kristína Farkašová a mnoho ďalších.

7. Čo s tým majú spoločné takzvané Mečiarove amnestie?

Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Ten niekoľko hodín po ich nadobudnutí vyhlásil 3. marca 1998 amnestie, ktoré sa týkali zmareného referenda v roku 1997 a trestného činu únosu Kováča mladšieho.

Mečiar v článku VI nariadil, „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“. Ešte v ten istý deň boli amnestie vydané v Zbierke zákonov. Amnestie platia dodnes, vďaka nim tak nebolo zavlečenie Michala Kováča nikdy vyšetrené a nikto nebol odsúdený a potrestaný.

8. Prečo ešte neboli Mečiarove amnestie zrušené?

O zrušenie amnestií sa politici pokúšali od roku 1998, medzi právnikmi dlhé roky prebiehajú debaty, či sa amnestie vôbec dajú zrušiť.

Zrušenie Mečiarových amnestií sa stalo témou aj v októbri 2016, keď zomrel Michal Kováč. Prezident Andrej Kiska adresoval poslancom NR SR list, v ktorom apeloval, aby "zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti".

Koncom januára 2017 vydalo viacero právnikov vyhlásenie, podľa ktorého je legitímne zrušiť amnestie formou ústavného zákona. Medzi signatármi vyhlásenia boli napríklad sudcovia Najvyššieho súdu SR, bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák, bývalí sudcovia Ústavného súdu, sudca Súdneho dvora EÚ Daniel Šváby, riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Jozef Vozár či bývalý zástupca SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Peter Vršanský.

Vo februári požiadalo poslancov o zrušenie amnestií aj približne 80 osobností spoločenského a kultúrneho života. Medzi nimi boli napríklad herečky Táňa Pauhofová, Zuzana Kronerová, speváčka Jana Kirschner, hokejisti Peter Šťastný a Michal Handzuš, šéf činohry SND Roman Polák, rektor UK Karol Mičieta, humorista Milan Lasica či zakladateľ VPN Fedor Gál.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Osobnosti vyzývajú poslancov na zrušenie Mečiarových amnestií

O návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií má Národná rada SR rozhodovať na najbližšej schôdzi po tom, čo sa tento bod presunul z predchádzajúcej. Smer avizoval, že sa chce obrátiť v tejto otázke najprv na ústavný súd.

Smer dlhodobo tvrdí, že Mečiarove amnestie sú síce amorálne, ale právne nezrušiteľné. Marek Maďarič, ktorého niektorí označujú za hlavného ideológa strany, však po premiére filmu Únos povedal, že ak by bol poslancom, hlasoval by za zrušenie amnestií.

Slovenská národná strana tvrdí, že odmieta tému Mečiarových amnestií zneužívať na politický boj. "Od začiatku si stojíme za svojím názorom, že dané traumy z minulosti, treba zákonným spôsobom vyšetriť. Mečiarove, ale aj Kováčove amnestie treba zrušiť, ale legálnym spôsobom," uviedli pre TASR národniari.

Bez výkladu ústavného súdu návrh podporiť neplánujú. „Uvidíme, ako to bude, ale myslím, že väčšina klubu sa buď zdrží, alebo bude proti,“ hovorí podpredseda SNS a poslanec Anton Hrnko.

Za zrušenie amnestií sú strany Most-Híd, SaS, Sme rodina a OĽaNO-NOVA.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Smer a SNS zrejme zablokujú zrušenie amnestií, verejný tlak neriešia

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?