Mečiarizmus, drogy a mafia. Tieto filmy vám povedia, aká bola temná tvár 90. rokov na Slovensku

(Zdroj: static.cdn.markiza.sk)
Mečiarizmus, drogy a mafia. Tieto filmy vám povedia, aká bola temná tvár 90. rokov na Slovensku

V kinách boduje Únos, ale aj tieto filmy stoja za to.

Vďaka filmom Únos a Mečiar, ktoré v poslednej dobe premietajú naše kiná, majú mladšie ročníky šancu naučiť sa to, čo sa na hodinách dejepisu zatiaľ z nejakého dôvodu nestíha - obdobie mečiarizmu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Toto vás na dejepise neučili: 8 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, ako si pozriete film Únos

O temných 90. rokoch, počas ktorých na Slovensku okrem Mečiara zúrili aj drogy a mafia, bolo okrem týchto dvoch snímok nakrútených aj viac dokumentov a filmov, ktoré by ste určite mali vidieť.

Taká malá propaganda

V dokumente Mareka Kuboša sa dostávame do hlavy bývalého spravodajského redaktora STV, ktorý v časoch mečiarizmu vytváral „pozitívny obraz Slovenska“. Opisuje, ako verejnoprávna televízia ovládaná stranou HZDS manipulovala spravodajstvom.

Možno sa nad filmom zamyslíte ako filozof Fedor Blaščák: "Ak súhlasíme s Alešom Votavom, že každý z nás má za sebou nejaké sračky, pod ktoré sa v živote podpísal, tak potom môžeme vnímať Jozefa - redaktora STV v jej najhorších časoch a jediného protagonistu tohto filmu - ako ozajstného hrdinu obdobia mečiarizmu. Totiž z tej masy, ktorá v tom čase stála na zlej strane, on ostal jediný, kto o vlastných sračkách z tej doby otvorene hovorí. Otázka pre moralistov: nie je odvaha a otvorenosť morálnou cnosťou?”

HLAS 98

Marek Kuboš má na svedomí aj ďalší film o mečiarizme - HLAS 98. Zachytáva v ňom atmosféru pred voľbami 1998, ktoré znamenali Mečiarov pád. Film nebol nikdy oficiálne distribuovaný, lebo viacerí aktéri odmietli dať súhlas s použitím pasáží, kde vystupujú. Premietať ho je možné len na akademickej pôde alebo na menších súkromných projekciách.

Marek Kuboš v ňom telefonuje viacerým svojim vtedajším spolužiakom a známym, predstaví sa ako človek z Mečiarovho HZDS. Za ich hlas vo voľbách im sľubuje kariérny postup či osobný prospech. Niektorí falošným pokusom o ovplyvnenie odolávajú, väčšina však na dohodu pristúpi.

O čom podľa samotného autora film je? „O strachu. O strachu z Mečiara, o strachu povedať cudziemu človeku do telefónu, že nebudem voliť podľa neho,“ konštatoval Marek Kuboš na jednej z diskusií pri príležitosti 27. výročia Nežnej revolúcie.

Rodáci

Dokumentárny film Maria Homolku najlepšie vystihuje veta: „Za nášho prezidenta, za našu slovenčinu, za nášho Vlada“. Ak si neviete predstaviť, ako vyzerali Mečiarove babky demokratky, pozrite si tento dokument. Obsahuje všetko - od Matice slovenskej a chvály Jozefa Tisa cez demonštrácie za slovenčinu pred parlamentom až po slávne mítingy HZDS na Pasienkoch.

"Spomínam si na tie časy, keď sa spievalo Vivat Slovakia. Dokument na nostalgické zamyslenie, mrazenie a kladenie si otázky, či takúto politiku naozaj robia duševne zdraví ľudia," napísal o filme diskutér na ČSFD.

Dnes, keď máme v parlamente fašistov, je stále aktuálnejší aj odkaz na konci filmu: "Téma sa mení na cyklus, len kamerka sa začína kaziť..." V oficiálnom texte k filmu už v roku 1997 Mario Homolka poznamenal: "Niektorí sa za tie roky pýtali na slová zo záverečných titulkov. Nerozumeli premene témy na cyklus. Dnes už je to asi zrejmé, stačí pozrieť von z okna."

Najšťastnejší deň Anny Mečiarovej

Krátke 20-minútové dielo sa pozerá na Vladimíra Mečiara očami jeho matky - Anny Mečiarovej. Pri oslavách prijatia Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky hovorí o svojich štyroch synoch, najmä však o najstaršom Vladimírovi.

Ten je podľa nej dobrý syn, pionier, zväzák a boxer, ktorý sa obetoval pre Slovensko. Okrem toho je aj mesiáš, ktorému ľudia ubližujú, ale on doviedol Slovensko k víťazstvu - prijatiu Deklarácie. Pre ňu je to najkrajší okamih - vychovala a dala Slovákom syna.

Třetí návrat aneb Slovenské tango 2

V dňoch 30. septembra a 1. októbra 1994 sa konali predčasné voľby do NR SR. Zopár dní pred ich konaním precestoval štáb pod vedením režiséra Dušana Trančíka viacero slovenských miest a 26. septembra sa zúčastnili jedného z posledných predvolebných mítingov Vladimíra Mečiara v Dubnici nad Váhom. Film referuje o dianí v posledných dňoch pred voľbami a zachytáva vyjadrenia rôznych politikov.

Muži revolúcie

O rokoch po Nežnej revolúcii hovorí film Zuzany Piussi Muži revolúcie. Je to mozaika subjektívnych pohľadov bývalých revolucionárov – priamych účastníkov a protagonistov Nežnej revolúcie.

V snímke sa Piussi rozhodla pátrať v pamätiach mužov, ktorí zohrali významnú úlohu v nových dejinách našej krajiny. Prostredníctvom ich osobného pohľadu na udalosti pred, počas a po roku 1989, až po prvé voľby v roku 1990, prináša neštandardný obraz revolučných zmien, ako boli vnímané vtedy a dnes.

Mečiar

Najočakávanejšou snímkou bol dlhé roky portrét Vladimíra Mečiara, na ktorom pracovala Tereza Nvotová. Dokument bol pôvodne jej bakalársky film, nakoniec sa z neho rozhodla urobiť film celovečerný. Ako jedna z mála sa dostala priamo k Mečiarovi, ktorý ju pozval do svojej vily. Postupne si autorka štyridsaťminútového bakalárskeho dokumentu začala uvedomovať, že zábery potrebujú komentár. Vo filme okrem Mečiara tak uvidíme aj komentáre novinárov Martina M. Šimečku, Mariána Leška, Eugena Kordu, Petra Tótha či ďalších ľudí, ktorí s Mečiarom počas jeho kariéry prišli do styku. A babky demokratky na bratislavských Pasienkoch.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Pustil ju do Elektry, natočila dokument. Bol Mečiar krotký muž alebo diktátor?

České století - Ať si jdou

Posledná časť seriálu o českých a slovenských dejinách rozpráva príbeh rozpadu Československa. Vzťah medzi Čechmi a Slovákmi sa komplikuje - spočiatku všetci hovorili, že chcú spoločný štát, ale nie je jasné, aký. Federáciu, kde silnejší pomáha slabšiemu, alebo konfederáciu, kde ide každý po svojom?

Prichádzajú prvé slobodné voľby a rastie osobnosť Václava Klausa aj Vladimíra Mečiara. Časť Ať si jdou je výpoveďou o tom, ako sa z Českej a Slovenskej federatívnej republiky stali republiky dve: Slovenská a Česká.

Mafiáni

Okrem Mečiarovej vlády sú 90. roky spájané aj s mafiou, ktorá u nás zažila počas tohto obdobia najväčší rozkvet. Scenár slovenského dokumentárneho seriálu majú na svedomí Gustáv Murín, Tibor Szilvási a Milan Žitný.

Každá časť seriálu sa venuje jednej postave alebo klanu slovenského podsvetia. Dozviete sa viac napríklad o Petrovi Steinhübelovi, Mikulášovi Černákovi, Miroslavovi Sýkorovi, Piťovi či Pápayovcoch. Špeciálna epizóda Ten, čo ťahal nitky vám priblíži príbeh Jaroslava Svěchotu, bývalého námestníka SIS v období, keď jej šéfoval Ivan Lexa. Svěchota sa objavuje takmer pri všetkých kauzách tejto dokumentárnej série.

Hrana - 4 filmy o Marekovi Brezovskom

Okrem Mečiara a mafie sa symbolom 90. rokov stali aj drogy, najmä heroín. Po páde komunizmu sa otvorili hranice a na Slovensko sa dostali nové drogy, na ktoré ľudia neboli pripravení.

Jednou z nich bol aj heroín. Hoci bol v tom čase na západe už pomerne známy, ľudia na Slovensku ho nepoznali. Vypukla heroínová epidémia. Jej obeťou sa stal aj talentovaný skladateľ Marek Brezovský, ktorého príbeh približuje dokument Hrana. Svedectvo je rozdelené do štyroch kapitol - hudba, láska, rodina a samota.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Kto bol vlastne Marek Brezovský?

Reportéri - 20 rokov od vraždy Róberta Remiáša

Nie je to síce film, ale zo všetkých spomínaných zhŕňa udalosti okolo vraždy Róberta Remiáša najlepšie.