10 + 10 dôkazov o tom, že ľaváci sa môžu cítiť ako diskriminovaná menšina

10 + 10 dôkazov o tom, že ľaváci sa môžu cítiť ako diskriminovaná menšina

Vydané 16.2.2017 o 15:25

Týmto každodenným problémom rozumejú len ľaváci.

Prvý deň v škole znamená, že už nemôžete poobede vyspávať (resp. sa tváriť, že spíte a robiť namiesto toho haluze), ani sa celý deň hrať a jesť. Pani učiteľka vás usadí a pri prvých pokusoch umenia zvaného písanie zistíte, že ste v niečom iný ako ostatní. Ste ľavákom.

Uvedomíte si to hlavne tak, že do spolusediaceho narážate lakťom. Pani učiteľka hľadá buď druhého takto výnimočného žiaka, s ktorým by vás usadila, alebo sa začnete kriviť do jednej strany, aby ste „chudákovi“ pravákovi nezavadzali. Ale toto je len začiatok celoživotného utrpenia.

1. Na základke nás učili písať atramentovým perom.

Ľaváci na rozdiel od pravákov vyfasovali okrem pera aj zázračný papier, ktorý sa volal pijak. Tento hnedastý papier sme museli mať vždy pod rukou, aby sme si atramentové písmenká nerozmazávali. Nič pohodlné to teda nebolo. Po mesiacoch či dokonca rokoch trápenia nám rodičia kúpili niečo neskutočné. Čínske pero!

2. Hodiny výtvarnej výchovy nám tiež dávali zabrať.

Ceruzky sa síce nerozmazávali tak ako atrament, no to, čo sme práve kreslili, sme mali zároveň otlačené na bočnej strane ruky. Prípadne aj na rukáve.

3. V dnešnej dobe už ľahko nájdete v papiernictvách pomôcky pre ľavákov, no kedysi to tak nebolo.

Väčšina z nás sa tak naučila strihať pravou rukou, tak ako ostatné „normálne“ deti.

4. Na strednej škole bola taká móda, že obyčajné zošity už neboli cool.

A tak všetci (najmä dievčatá, veď chalanom to bolo jedno) chceli mať karisblok. Na jeho obale však nebolo napísané varovanie, že nie je určený pre ľavákov. Ak ste sa karisbloku predsa len nechceli vzdať, mohli ste papiere najprv zapísať a až následne ich doňho vložiť. Alebo písať takto...

5. Dnes už sa vyrábajú myši rôznych druhov, tvarov, farieb.

Kedysi sme však v učebni informatiky mali len tie zahnuté pre pravákov. Museli sme sa teda aj v tejto veci, tak ako s nožnicami, naučiť praváctvu.


6. Na školách prišiel do módy šport zvaný florbal.

Nakúpili sa prvé sady florbalových hokejok. Myslíte, že boli aj pre ľavákov? Samozrejme, že nie. Veľa ľavákov sa aj preto naučilo športovať za pomoci pravých končatín. (Tí, čo zostali verní ľavej ruke, sú dnes známi, ako napríklad tenista Rafael Nadal.)

7. Na vysokej škole to bolo to isté, len v bledomodrom a karisbloky nahradili zošity so strunou v strede.

Napravo od struny sme obvykle začali písať tak v polovici strany. Frustrujúce a hlavne neekonomické.

8. „Obľúbenými" boli testy, v ktorých sme museli zaškrtnúť, či určitý výrok je správny alebo nesprávny.

Okienka, do ktorých sme mali vpísať krížik, boli vždy až za výrokom, ktorý sme si samozrejme ľavou rukou zakrývali. Zbytočný pohyb ruky navyše musel spraviť každý ľavák, ak si chcel overiť, či napísal odpoveď správne.

9. Ani so smartfónmi to pre ľavákov nie je ružové.

Všetky ikony a akcie (vrátane odblokovania telefónu) sú navrhnuté na ťukanie pravou rukou. Keby ste si predsa len chceli prispôsobiť váš smartfón ľaváctvu, kuk na toto video.

10. Problém tiež nastal, ak sme mali seminár v miestnosti so stolčekmi, ktoré sme dovtedy videli len v amerických high school filmoch.

Viete, také tie vyrezané do jednej strany. Nie však do tej našej.

Život dospelého ľaváka či ľaváčky taktiež nie je ružový. Máme síce medzinárodný deň ľavákov (13. augusta), množstvo slávnych hercov, spevákov, prezidentov, ktorí sú ľaváci a hromadu článkov na spôsob „americkí vedci hovoria“, že ľaváci sú vlastne inteligentnejší a kreatívnejší a výnimočnejší... ale spraví nám niekto život jednoduchší? Nie.

Musíme sa v tomto praváckom svete večne prispôsobovať, lebo...

11. Keď sa vyberieme na poštu či do banky...

...pero na podpísanie dokumentov bude vždy k tej hlúpej šnúrke pripevnené na pravej strane (podpis na tej mašinke u poštového doručovateľa je tá istá katastrofa).

12. Keď sa konečne odhodláme variť...

... (aj keď sa nám vlastná mama smeje, že sa na naše ľavoruké zaobchádzanie s predmetmi nemôže pozerať - díky, mami), zistíme, že väčšina kuchynských pomôcok nie je pre ľavákov. Nesprávne zakrivené nože a varechy. Otvárač na konzervy je pohroma. Taktiež odmerka na múku či mlieko ukazuje hodnoty iba pravákovi.


13. Všetko potrebujeme mať na ľavej strane.

Preto ak nám v nemocnici pichnú infúziu do pravej ruky (lebo veď aj ležadlo majú na tento účel otočené pre pravákov), tak sa nám môže stať, že aj keď máme napichnutú pravú ruku, ten stojanček si vedieme po ľavej strane.

14. Keď vzdáme hru na gitaru hneď na začiatku, možno by sme si radi vypočuli hudbu z platní.

Zistíme však, že nielen gitara či iné hudobné nástroje, ale aj tá blbá rúčka na gramofóne je pre pravákov.

15. Pri cestovaní lietadlom si budeme zbytočne chystať letenku do ľavého vrecka na kabáte.

Turniket na nasnímanie letenky je na pravej strane, takže rad cestujúcich zabrzdíme a všetci po nás začnú kričať. Rovnaký trapas sa nám môže stať skoro v každom metre, kde si na ľavej strane lístok tiež neoznačíme a dvierka nás nepustia.

16. Keď už si myslíme, že sa v práci po všetkých problémoch v škole už nemôžeme stretnúť s ničím, čo by nás ako ľaváka znevýhodňovalo...

... tak sa môže stať, že budeme mať prezentáciu pred kolegami a píšuc fixkou na bielu tabuľu si to budeme všetko zároveň stierať nielen na ruku, ale na celé predlaktie.

17. Keď si chceme kúpiť jeden z tých hrnčekov s nápisom...

... musíme sa presvedčiť, že je „ľavák friendly“, aby sme z obrázku na ňom mali niečo my, nie len naši okoloidúci kolegovia.

18. Keď príde na otváranie rôznych obalov a my sa cítime akoby sme mali obe ruky ľavé, chyba nie je v nás, ale v tom, že tie veci jednoducho nie sú vyrábané pre ľavákov.

Ľaváci napríklad často otvoria krabičku od liekov z tej strany, kde je príbalový leták.

19. Keď ideme na rande do reštaurácie a posadíme sa k romantickej večeri, musíme si pripravený príbor a poháre prehodiť na správnu stranu.

V tom však príde čašník a keď nám nalieva do pohárov vodu či víno, vráti poháre automaticky na pôvodné miesto. A takto hráme s čašníkom šach na stole celý večer.


20. Keď sa chceme s niekým privítať pusou na líce, nikdy nevieme, na ktorú stranu sa nakloniť.

Nastávajú momenty zmätočného točenia a uhýbania. Taktiež prvá pusa s frajerom(kou) - pravákom(čkou) môže skončiť veľmi nešťastne.

Milí praváci! Toto a omnoho viac zažívame každý deň našich ľavorukých životov. Preto nabudúce, ak uvidíte ľaváka písať, nepozerajte naňho ako na zvieratko v zoo. Skúste si uvedomiť, aké to majú praváci v živote ľahšie.

Milí ľaváci! Bojujte za svoje práva na rovnaké zaobchádzanie. (V banke, kam chodievam, majú prišnurované pero aj na tej našej strane. Je to malý krok pre ľudstvo, ale veľký pre ľavákov!) Vždy pamätajte na to, že naozaj sme výnimoční, a to tým, že sme sa vo svete otočenom doprava naučili žiť a ešte sme nevyhynuli.

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?