Zmätky matky: 10 tipov, ako prežiť nekonečnú cestu autom s ukričanými deťmi

Zmätky matky: 10 tipov, ako prežiť nekonečnú cestu autom s ukričanými deťmi

Vydané 20.2.2017 o 9:59

Cestovať cez pol Slovenska s malými deťmi je rozhodne nezabudnuteľný zážitok.

Vychádzame z parkoviska a starší sa už pýta: „Už sme tam? Mami, už sme tam? Mamiii, počúvaš? Už sme? Už? Už? Uuuuž? Mamiiiii?“

Mladší, ktorý ešte nemá takú slovnú zásobu, sa obmedzí len na neidentifikovateľný krik, aby podporil bratovu revoltu.

Ako dôjsť do cieľa a prežiť?

1. Pesničky

Zaberajú vynikajúco. Má to však jeden háčik. Ten malý trojročný už dávno "nefičí" na spievankach typu „Kolo kolo mlynské“ či „Skákal pes přes oves“ a „Holka modrooká“ ho vytáča do nepríčetnosti... „Ja chcem Slniečkooo a rančinyyyy,“ vykrikuje názov tatovej obľúbenej "hitovky". A tak si tí moji chlapi na D1tke spievajú na plné ústa:

„Nechýba mi nikotín, ani alkohol,
Ale živorit sám bez rajčín, to bych jakživ nemohov
Mám ich miesto sexu, mám ich miesto športu
Na narodky darujte mi rajčinovú tortu!“

2. Rozprávky to istia

Ako krpci sme strávili nejednu cestu smer Liptovská Mara počúvaním Gullivera. Kazeta sa stihla prehať aj stokrát, kým sme dorazili, ale nepindali sme, inú sme nemali.

Lenže je iná doba. Zvuk bez obrazu nezaberá, krik sa zvyšuje a moje zúfalstvo s ním. „Vy ste úplne nekultúrne decká! Neviete, čo je dobré!“ myslím si v duchu a obhajujem svoj milovaný rozhlas.

3. Čo tak čajík?

Podávam fľaše. Jedna obratom letí vzduchom s bojovným pokrikom: „Cem ďus!“ To protestuje pre zmenu mladší.

No sorry zlatko, nemáme!

4. Hry na pozornosť

Tip od eko-bio-super-truper matiek. Ok, skúšam... „Kto prvý uvidí biele auto?“

Zbadá ho tato. „Ozaj, Danko?“ otrávene sa pozriem na manžela. Nasleduje hukot prvorodeného, že takú sprostú hru hrať nebude, urazený je až po okraj svojej maličkej trojročnej osobnosti.

5. Jedlo

Zaberie vždy. A čím sladšie, tým lepšie. No ale nemôžem ich celých 256 kilometrov jazdy kŕmiť lentilkami, či?

6. Zastaviť, vystúpiť a zdržovať

Chalani zjedli aj poslednú lentilku, ktorú našli medzi sedadlami z minulej jazdy, a chrumkami začali ohadzovať tata. Zastavujeme pri krajnici, hrabeme sa v kufri, zdržujeme.

Výsledok neprichádza. Krpci v sedačkách hučia ďalej. Kde berú toľko výdrže? Odo mňa určite nie. „Babka vravela, že si bola úplne taká istá,“ poznamená manžel a štartuje.

7. Prehučať, prehučať, prehučať!

Radí kamoška Zuza. Sadáme do auta, pustíme Abbu a vypeckujeme ju tak, aby sme nepočuli ten rev zozadu. A dúfame... ZBYTOČNE! Deti preprehlučia aj naše fajnové nové repráky. No nič, aspoň sme si odsrdca "zanôtili":

„Super Trouper beams are gonna blind me
But I won't feel blue..."

8. Rozprávanie

Volím mierovú cestu. Začínam diskusiu. „Deti, tešíte sa na babku?“ Starší sa hneď chytá.

„Mamiiii, kedy tam už budeme?" Ach, nie! A sme tam zasa...

9. Keď nie po dobrom...!

Tato stráca nervy. Uši mu červenajú, kŕčovito zviera volant, škrípe zubami... a ja viem, že sa blíži výbuch atomovky. Ako správny inžinier školený na odklonenie výbuchu a zabráneniu katastrofy vyťahujem posledný tromf, na ktorý nie som vôbec hrdá. TABLET.

10. Tablet

Púšťam ružovú krpandu, rovnako neposlušnú ako tí moji dvaja vzadu sediaci. Hádam, či práve preto kukajú a mlčia... Mlčia. Dokonca rovnú polhodinu, kým sa starší nezačne dožadovať Spidermana. „Moment, čo? Odkiaľ pozná Spidermana?“

Beriem tablet, púšťam „Holku modrookú“ a začíname odznova.

Kedy tam KONEČNE budeme??? Znie mi v hlave zúfalá otázka, na ktorú radšej nechcem počuť odpoveď.

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?