Starý kamoš ma zavolal na pivo. To som ešte nevedel, že večer strávim s náckami

Starý kamoš ma zavolal na pivo. To som ešte nevedel, že večer strávim s náckami

Vydané 17.2.2017 o 13:16

Keď vám nacista povie, že by ste mali viac čítať, je čas odísť.

Nasledujúci príbeh sa začal celkom nečakane, keď sa mi ozval starý známy, ktorého som nevidel už nejaký ten rok. Spýtal sa ma, či niekam nevybehneme a nedáme reč tak ako za starých čias. Súhlasil som a aj som sa potešil, veď najväčšie príbehy s neuveriteľným koncom mám práve s ním.

To som ešte netušil, že i tento večer dopadne pre mňa podivne.

Kamarát, hovorme mu trebárs Jano, ma čakal na dohodnutom mieste v stanovenom čase. Ako vždy, opäť som si nemohol odpustiť zopár minút meškať, ale nebolo to nič, čo by nevedel predýchať.

Najskôr som ho nedokázal spoznať. Jeho vlasy, ktoré si večne upravoval použitím tony gélu a laku, zmizli a naopak večne oholená tvár sa zmenila na drevorubačsky zarastené strnisko, akoby príliš ulietaval na Vikingoch. Smial som sa mu, že má hlavu naopak. Síce sa snažil tváriť, že to berie s humorom, no zmraštené obočie prezrádzalo, že som brnkol na citlivú strunu. Fajn, dnes to ešte bude zaujímavé.

Po vysvetlení môjho zabŕdnutia a po našom typickom zvítaní, pri ktorom vyzeráme, akoby sme sa snažili jeden druhému odtrhnúť ruku, mi Jano oznámil, že sa k nám ešte pripoja jeho noví kamaráti, s ktorými sa už nejaký piatok stretáva. Neprekážalo mi to.

Zaviedol ma do miestneho baru, odkiaľ sa už z diaľky ozývala skladba Ondreja Ďuricu. Nie, to nie je ten s mandolínou, ktorý neľutuje, ale jeho národniarska verzia na steroidoch.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Vybrali sme najvtipnejšie komentáre, ktorými sa podarilo zrušiť koncert extrémistického speváka

Spočiatku som protestoval, pretože s podobnými podnikmi nemám najlepšie skúsenosti a celkovo si občas pripadám ako magnet na magorov s otázkami "Čo čumíš?!". No po jeho chvíľkovom naliehaní som súhlasil a šli sme dnu.

Tam som si všimol Janovo tričko s veľavravným nápisom V.S.P.B. Pýtam sa ho, čo skratka znamená. Zhlboka sa nadýchne a hrdo zvolá: ,,Všetci pandúri sú bastardi!" Vcelku vydarená paródia na anglické A.C.A.B (All Cops Are Bastards), pomyslel som si.

Asi po polhodine dorazila i očakávaná spoločnosť.

Traja mierne podgurážení jedinci v ortopedických topánkach si to zamierili k nášmu stolu. Po ceste sa s Janom pozdravili vztýčenou pravicou a ja som začal šípiť, že tento večer nedopadne dobre.

Jano mi ich s nadšením predstavil: "S chalanmi sme sa stretli na koncerte, keď Petrov štvorročný syn heiloval na pódiu," ukázal na jedného z nich. "Keby som mal malého potomka, naučím ho to isté," dodal.

Snažil som sa túto novinku vstrebať a mysľou sa mi preháňali myšlienky, aké raz budú deti na otca pyšné, najmä, ak ho budú navštevovať vo väzení za propagáciu nacizmu a popieranie holokaustu. (Od dnes odratúvam dni dovtedy, kým si podobné tvrdenie zavesí na Facebook.)

Opýtal som sa, čo je podľa neho na tom skvelé. Jano ma chytil za rameno a začal: "Vieš, Hitler nebol taký zlý, ako o ňom hovoria. Predstav si, aký by bol dnešný svet, keby sa mu podarilo zbaviť svet všetkej menejcennej pliagy. Neboli by imigrantské ani finančné krízy."

Wau, prišlo mi komické, že toto mi rozprával tmavooký Slovan, ktorý by za pánka s divným knírkom šiel do plynu takisto. Už mi bolo jasné, že tento večer sa skončí ihneď, ako dopijem pivo a s nadšením sa poberiem preč.

Ale nedalo mi to a opýtal som sa, čo bolo na genocíde miliónov ľudí také skvelé.

Janov vľúdny pohľad sa odrazu vytratil a prudko mi odvetil: "Mal by si čítať viac kníh a vedel by si, že koncentráky sú iba výmysel Červenej armády, ktorá ich narafičila, aby mohla neskôr vďaka tomu terorizovať nemecký národ."

Prísediaca spoločnosť s ním hlasne súhlasila a snažili sa mi čosi vygoogliť. To som sa už ja však dvíhal, zobral bundu a ospravedlnil sa, že sa musím ísť prejsť.

Celú cestu domov som premýšľal, ako sa mohol taký skvelý chalan názorovo premeniť na vymeteného jedinca podporujúceho všetky rasové konšpiračné teórie.

Možno je odpoveď iba v pocite, že konečne niekam patrí a po príchode do krčmy je on s kamarátmi ten, ktorého sa treba báť, a nie ten, ktorý má mať rešpekt. Alebo mu možno ide len o náklonnosť žien, ktovie.

Autor článku nechcel byť z dôvodu bezpečnosti menovaný, jeho meno má redakcia k dispozícii.

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?