Samara, krv a gumené medvedíky: Ako by to vyzeralo, keby som bola postavou z hororu?

Samara, krv a gumené medvedíky: Ako by to vyzeralo, keby som bola postavou z hororu?

Vydané 16.1.2017 o 10:56

Ak sa s niekým hádať, tak jedine s duchom o balenie gumených medvedíkov.

Prvý obraz

S partiou kamarátov som na chate v horách. Pijeme. Zabávame sa. Hovoria sa strašidelné príbehy, z ktorých som potentočkovaná, ešte sa len o nich hovorí. Keďže veľa pijem, veľmi skoro potrebujem ísť na záchod.

Záchod sa nachádza, samozrejme, na druhom konci obrovskej chaty, lebo keby sa nenachádzal na druhom konci tej obrovskej chaty, nemali by sme zápletku, a teda by som nemala svoju horror story.

Tá obrovská chata je vlastne bývalým hotelom, v ktorom voľakedy došlo k hromadným vraždám a teraz tam straší. Všade je tma, strácam sa v obrovských chodbách, vôbec ma tento fakt neprekvapuje, a tak si aspoň spievam, aby mi ušiel čas: „Ja som optimista, aha, malý traktorista... vznášajúci sa nad zemou...“

Druhý obraz

Možno som optimista, ale definitívne stratený optimista. Áno, som presne tá trúba – postava, ktorá nevie trafiť na záchod, z ničoho nič zmizne a všetci jej kamoši ju musia ísť hľadať, čo vedie k ich postupnému zavraždeniu.

Ach, prepáčte, kamaráti moji. Veď viete, že mám príšerný zmysel pre orientáciu. Hlavne sa držte pokope! Aj Svätopluk to hovoril - v jednote je sila. Či to boli komunisti?

Tretí obraz

Motám sa tmou, pretože som si zabudla mobil. Typické. Prečo by som mala pri sebe jedinú vec, ktorá mi môže zachrániť život, keď ju mať pri sebe nemusím?

Zapaľujem si sviečku, ktorá neviem, čo by tam robila, a odkiaľ by som vzala zapaľovač, ale vyzerá to dobre na kamere. Treba dbať aj na umelecký aspekt tejto story.

Štvrtý obraz

Na druhom poschodí stretnem chlapa, ktorý si nesie vlastnú hlavu v rukách. Pýtam sa ho na cestu. Vraj, dvakrát doľava, raz doprava a potom prídem na koniec... svojho života.

Vidíte? Dobrí mŕtvi ešte nevymreli.

Piaty obraz

Počujem podozrivé zvuky. Prečo duchovia vždy vydávajú také podozrivé zvuky? Nemôžu normálne konverzovať ako civilizovaní mŕtvi? Niečo ako: „Čau Lena, a ty čo tu? Zablúdila si, zablúdila? Zabijem ťa, dobre?“ Bum-bác a bolo by po mne.

Nie, oni to musia naťahovať, búchať, vŕzgať, škriekať... Moment... Sme si istí, že nás duchovia strašia? Čo ak si len užívajú vzájomné chvíľky rozkoše ich posmrtného života?

Šiesty obraz

Na konci chodby sa otvoria dvere. Nejdem k nim. Žiadne dvere, ktoré sa otvoria samy od seba, nie sú znakom privítania, aj keď teoreticky by to tak malo byť.

Rada by som tento diplomatický problém prediskutovala s kompetentnými v duchárskej sekcii zaoberajúcej sa symbolmi v ich strašení: "Ak nechcete, aby som k vám išla, neotvárajte mi dvere. Sa potom nečudujte, že vám tam oxidujem a vy z toho máte nervy."

Siedmy obraz

Ok, vidím malé decko. Alebo trpaslíka. Ťažko povedať, pila som fakt veľa.

Ôsmy obraz

Potvrdzujem, že to je malé decko. Vychádza z tých dverí na konci chodby. Predpokladám, že asi nebude mať záujem hrať sa so mnou s legom. Či?

Deviaty obraz

Malé decko je len v nočnej košeli a tvár mu zakrývajú dlhé vlasy. Hej, je to tá krpaňa z Kruhu, ktorá ma chce zabiť, odkedy som v pätnástich videla ten film. "Ale mne ho pustili kamošky, zabi ich. Ja som tu obeť," vravím jej pokojne.

Malá je voľaká... agresívna a biela. Asi nedostatok vitamínu D. Vyberám z kabelky jedno balenie: "To ti pomôže, uvidíš."

Desiaty obraz

A inak, toto by ma tiež zaujímalo – prečo sú duchovia takí agresívni a hákliví na svoj priestor? Ja tiež nezabíjam každého, kto príde neplánovane do môjho bytu. Pokojne by stačilo slušne nás upozorniť a my by sme vypadli. Možno.

Jedenásty obraz

Snažím sa s malou dohovoriť. Skúšam barter – niečo za niečo. Ona ma nezabije a ja ju nebonznem, že ma nezabila, aby som jej neskazila filmovú kariéru, ak by plánovali urobiť remake Kruhu. Uvedomujem si, že život ducha na voľnej nohe musí byť finančne náročný.

Dvanásty obraz

Na malú to nezaberá, chce mať zabiť. Určite je to korporátny duch! Jasné ako facka.

Trinásty obraz

Malá však zabúda, že som zaslúžilou tetou a ak prežijem útok mojich dvoch synovcov, prežijem aj útok jednej frustrovanej duchane zo studne. "Studňa vyschla," vysmievam sa jej.

Štrnásty obraz

Po intenzívnom súboji ju podplácam gumenými medvedíkmi. Ak ide o sladkosti, všetky deti sú rovnaké. Je jedno, či živé, či mŕtve. Malá zdrhá preč, späť do svojej studne.

Pätnásty obraz

Našla som záchod. Vycikala som sa. Hurá!

Šestnásty obraz

Vraciam sa do hlavnej miestnosti. Všetci moji kamoši ležia akosi čudne na zemi. Všade samá krv.

"Tieto vaše morbídne vtípky," vravím im.

Sedemnásty obraz

Oni sa furt nehýbu. Mám cieľavedomých kamošov, ak ide o predstieranie smrti.

Detail na moju tvár, kamera sa vzďaľuje, keď sa zrazu v pozadí objaví tá malá z Kruhu. "Dokelu, to tak rýchlo zožrala celé balenie gumených medvedíkov?"

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Najkultovejšie horory posledného storočia: Tento zoznam by mal poznať každý milovník desivých filmov

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?