Fragmenty šialenstva: Málokto vie, že obľúbené úryvky pochádzajú z knihy, ktorá ešte neexistuje

Fragmenty šialenstva: Málokto vie, že obľúbené úryvky pochádzajú z knihy, ktorá ešte neexistuje

Vydané 13.1.2017 o 10:53

Vstal a pokračoval na svojej ceste odnikiaľ nikam.

Nepoznáme jeho meno, no poznáme jeho tvorbu. Nevieme, ako vyzerá, no vzhľad jeho príspevkov poznajú tisíce. Netušíme, čo konkrétne myslel svojimi slovami, no vieme im prideliť subjektívny význam.

Reč je o autorovi, ktorý stojí za stránkou Fragmenty šialenstva.

Mnohí spočiatku predpokladali, že uverejňované fragmenty jednoducho zozbieral z iných diel. Omyl. Ide o výňatky z rukopisu jeho vlastnej debutovej knihy, ktorá vyjde už tento rok.

Čo ťa viedlo k napísaniu vlastnej knihy?

Ťažko to zhrnúť do pár viet, ale v podstate som asi nemal na výber. Ak by som tú knihu nenapísal, v budúcnosti by som len ťažko striasal pocit premrhanej šance. V mysli som sa ňou dosť intenzívne zaoberal posledné tri roky, ale nevedel som sa do toho dokopať. Čítal som v tom období okolo sto kníh ročne a uviedlo ma to do solídneho nihilizmu.

Dosť dlho som riešil otázku, či ešte má zmysel písať knihy, keď už bolo všetko miliónkrát sformulované, zopakované a podčiarknuté, no ľudia aj tak volia náckov, sledujú Hornú Dolnú a potrebujú sa rozhorčovať nad ľuďmi utekajúcimi pred masovým vyvražďovaním, len aby trochu zjemnili mizériu z vlastnej zbytočnosti.

Napokon som si povedal, že to asi veľký zmysel nemá, ale stále mi to pripadalo o niečo menej nezmyselné ako všetko ostatné. Tak som si povedal, že to vyskúšam ako experiment. Len tak, aby som zistil, či na to vôbec mám. Písať som teda definitívne začal v marci 2016, čo bolo tiež zhodou okolností dva mesiace do odovzdania mojej nezačatej diplomovky. Potom som sa k tomu vrátil až koncom augusta. Stačilo však veľmi málo a kniha by nikdy nevznikla.

Svoju stránku si nazval Fragmenty šialenstva. Prečo práve tento názov? Bude sa tak volať aj kniha?

Fragmenty šialenstva bol jeden z raných adeptov na názov knihy, ktorý som však neskôr zmenil. Nesie v sebe viac významov. Samotný proces tvorby sa dá označiť ako opakovane a dobrovoľne navodzovaný stav šialenstva, ale napríklad sa hodí aj na poslednú časť mojej knihy. Je dosť temná a myslím si, že obsahuje miesta, ktoré sú ďaleko za hranicou “normálneho”, nech to už znamená čokoľvek.

Kniha bude mať teda iný názov, no keď som dostal nápad vytvoriť stránku, Fragmenty na mňa opäť vyskočili a už nebolo o čom. Nechcel som nič generické ako “Denník spisovateľa”, a tiež som to nechcel mať pod svojím menom. Nikto ma nepozná a želal som si, aby to tak ešte na chvíľu ostalo a mohol som sa nerušene venovať práci.

Knihu plánuješ vydať na vlastné náklady. Oslovil si pred týmto rozhodnutím aj nejakých vydavateľov? Kedy nájdeme tvoj debut v kníhkupectvách?

Vždy som rád robil veci po svojom, preto by som to aj s vydaním knihy chcel spraviť tak trochu punkovo. Nikoho som neoslovoval a v kníhkupectvách by si ju hľadala márne. Kniha sa bude dať dopredu objednať iba cez moju (zatiaľ neexistujúcu) stránku. Nebude nikde inde.

Snáď si u ľudí za ten čas vybudujem dostatočnú dôveru, aby vedeli, že nejde o žiadny scam. S vydávaním kníh zatiaľ nemám skúsenosti a nie som práve manažérsky typ, tak dúfam, že pri tom nestratím nervy.

Pre Interez si prezradil, že pôjde svojím spôsobom o štúdiu troch rôznych ľudí, ktorí sa v istom okamihu stretnú, aby spolu prežili jeden zvláštny deň. S ktorou z postáv sa najviac stotožňuješ? Aký časový úsek života postáv príbeh zachytáva?

V podstate som každou a zároveň ani jednou z nich. Je dôležité, aby boli postavy autonómnymi ľuďmi a nie iba plastickými bábkami, ktoré vypúšťajú z úst autorove repliky. Čím viac času s danou postavou stráviš, tým väčšiu samostatnosť nadobudne.

Pri každom rozhodnutí sa od teba časť z nej oddelí, až kým pred tebou nestojí ako socha, ktorá je síce značne familiárna, no už ju v podstate nemáš pod kontrolou. Samozrejme, ako autor ju vždy môžeš anektovať, no v takom prípade sa nutne začneš dopúšťať logických nedostatkov a celý príbeh sa ti rozsype v rukách.

Väčšina prítomnej časti bude situovaná na intrákoch v bratislavskej Mlynskej doline. Prvé dve postavy budú mať okolo dvadsaťštyri, tretia okolo päťdesiatky. S každou sa však vraciam aj do jej minulosti vrátane detstva, čiže tie časové úseky sú naozaj pestré. Myslím, že deti 90-tych rokov sa v knihe celkom nájdu.

Stránku Fragmenty šialenstva si založil na Facebooku v septembri. Ako sa ti podarilo za štyri mesiace nazbierať vyše 37-tisíc fanúšikov?

Kúzelník neprezrádza svoje triky. :-) Zatiaľ to však vnímam skôr ako také abstraktné číselká na obrazovke. Predstava, že sa za nimi skrývajú reálni ľudia, je celkom bizarná. Chvíľu som mal aj dilemu, či vôbec do niečoho podobného ísť.

Sám veľmi nemusím kadejaké “instantné múdra” a bol som si vedomý, že formou môže stránka pôsobiť len ako jedna z ďalších stránok so všelijakými motivačnými citátikmi. Na druhej strane je fajn, že si kniha už pred vydaním žije svojím životom, hoci len v takejto okresanej podobe.

Koľko ľudí vie, kto sa skrýva za Fragmentmi šialenstva?

Zopár kamarátov vie, že mám nejakú stránku, ale jej názov som zatiaľ neprezradil ani im. (Aj keď jeden ju už vypátral na vlastnú päsť.)

Konzultuješ obsah svojej knihy s niekým? Upravuješ pasáže knihy podľa pripomienok fanúšikov na Facebooku?

Nie, ak by som prispôsoboval knihu pripomienkam z Facebooku, bol by som dosť mizerný spisovateľ. S výnimkou útržkov, ktoré hádžem na net, to ešte okrem mňa nikto nečítal. Po dokončení asi posuniem rukopis zopár ľuďom, ale mám jasnú predstavu, ako by mal text vyzerať, čiže asi sa už žiadne väčšie zásahy diať nebudú. Som k sebe dosť nemilosrdný a pri editovaní som už povyhadzoval niekoľko desiatok strán.

Podľa čoho vyberáš, ktorý fragment aktuálne uverejníš?

Asi podľa nálady. Večer zvyknem preletieť povypisované veci a vyberiem to, čo mi práve padne do oka.

Ako si začínal s literárnou tvorbou? Publikoval si doteraz aj iné práce ako fragmenty?

K literatúre i písaniu som si vytvoril vzťah až na výške. Na strednej som vôbec nečítal a slohy som neznášal ešte viac ako nulté hodiny telesnej. Vždy som mal ten problém, že keď som si k tomu deň pred odovzdaním sadol, tak sa mi to úplne vymklo spod kontroly. Namiesto strany a pol k téme som vyplodil štvorstranový prúd myšlienok, a potom som nevedel, čo s tým. Z prepisovania ma bolela celá ruka a väčšinou som dostal trojku.

Svojho času som napísal aj zopár zlých básní, jednu poviedku a asi päťkrát som začal písať blog, ktorý dokopy nikto nečítal. Posledné roky som však skôr doháňal čitateľské resty a nič som nepublikoval. Našťastie som v sebe našiel dosť sebareflexie, aby som si uvedomil, že ak nezaplátam medzery vo vzdelaní, aj moja tvorba bude stagnovať. Toto by som určite odporučil všetkým, ktorí majú podobné ambície.

Diela ktorých autorov rád čítaš?

Musím sa priznať, že som dosť netolerantný a väčšinu kníh od neoverených autorov po pár stranách zatvorím. Z môjho pohľadu ešte stále nie je až tak veľa spisovateľov, ktorí naozaj pochopili, o čom to celé je. Medzi mojich obľúbencov patria hlavne Hesse, Kundera, Fitzgerald, Márquez, Tolstoj, Turgenev, Henry Miller, Nietzsche, Bukowski, Dostojevskij, Čechov a ešte zopár iných.

Posledným veľkým objavom je Simone de Beauvoir. Zatiaľ som sa kvôli písaniu ešte nestihol dostať k jej fikcii, no The Second Sex ma celkom odrovnal.

Aké sú odozvy na tvoje príspevky? Zvyknú ťa fanúšikovia na základe tvorby s niekým porovnávať?

Odozvy sú zatiaľ prekvapivo pozitívne. Často mi do správ chodia najrôznejšie komplimenty na moju tvorbu, čo je pre mňa zvláštne, lebo na to nie som zvyknutý. Zo začiatku som po každom temnejšie ladenom príspevku očakával vlnu nevôle, ale nič podobné nakoniec neprišlo. Na druhej strane, tie drsnejšie veci na Facebook veľmi nedávam, lebo by to po vytrhnutí z kontextu bolo asi príliš.

Párkrát sa ma niekto opýtal na stránku Čistá duša, ale nemyslím si, že nás okrem vizuálneho štýlu niečo spája. Veľa ľudí sa taktiež zvykne domnievať, že ide o zozbierané citáty z kníh. Väčšina stránok asi len preberá zahraničný obsah, takže im to ani nezazlievam.

Aké máš plány s Fragmentmi šialenstva po vydaní knihy?

Buď ich za strašné prachy predám dákemu oligarchovi, alebo budem musieť niečo vymyslieť. Už asi aj viem, čo by to malo byť, ale radšej nejdem nič prezrádzať dopredu, lebo tu bude do týždňa desať stránok s tým istým.

Až po dopísaní hrubej verzie knihy som pochopil, o čom vlastne po celý čas bola. Vzápätí na mňa vyskočili ďalšie dve veľké témy, ktoré by som týmto spôsobom chcel ešte preskúmať. Takže už mám vlastne nápady na ďalšie dve knihy. Rád by som to zo seba do tridsiatky vyžmýkal. Tu už však pôjde o to, či si na seba táto zvládne aspoň ako-tak zarobiť. (Stále je to dosť nepravdepodobné.) Som mizerný multitasker a ak do hry vstúpi fulltime job, žiadna ďalšia tak skoro nebude…

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Kto je Čistá duša? Verejne neznáma osobnosť, ktorej duchaplné aforizmy milujú tisícky ľudí

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?