Veľká cesta na malom Pionieri: Slovenská výprava sa na motorkách chystá z Banskej Bystrice do Afriky

(Zdroj: scontent-fra3-1.xx.fbcdn.net)
Veľká cesta na malom Pionieri: Slovenská výprava sa na motorkách chystá z Banskej Bystrice do Afriky

Niektorí ľudia sú odvážnejší ako väčšina z nás.

Marek Slobodník je vo svete česko-slovenských cestovateľov dnes už takmer legenda a mnohí, ktorí začínajú cestovať netradičnými spôsobmi dopravy, ho považujú za jedného z priekopníkov tohto druhu cestovania na Slovensku.

Všetko to začalo, keď sa Marek s partiou kamarátov vybral na motorkách Jawa Pionier k vysychajúcemu Aralskému jazeru v Kazachstane a o tejto ceste natočil krátky film Veľká cesta malých strojov. Následne sa pripojil k cestovateľovi Danovi Přibáňovi a jeho žltým Trabantom, kde na Jawe 250 prešiel Južnú Ameriku, Austráliu a Indonéziu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:11 slovenských a českých cestovateľských výprav, ktoré vám spravia chuť na dobrodružstvo

Na začiatku roku 2017 sa chystá s novou partiou na svojej obľúbenej motorke Jawa Pionier prejsť z Banskej Bystrice až na samý koniec Afriky. Zaujímalo nás, ako človek dostane nápad ísť na motorke, ktorú naši dedovia používali na presun z dediny do dediny, takmer 15-tisíc kilometrov naprieč cudzím kontinentom a tak sme Mareka vyspovedali.

Podarilo sa ti vyzbierať peniaze potrebné na prevoz motoriek trajektom cez more, teraz už stačí len vyštartovať. Kedy máte na pláne vyrážať zo Slovenska?

Lepšie by bolo čím skôr, ale slávnostný odjazd sme dali na 14. januára a budeme musieť veľmi rýchlo ísť z Bystrice do Salerna v Taliansku. Takže každý deň nejakých 300 kilometrov v studenom januárovom počasí. Dokonca potrebujeme aj náhradný plán, keby sa niečo pokazilo a mohla by nás zobrať aspoň nejaká dodávka, pretože ten trajekt musíme stihnúť. Nedá sa nám prísť do Salerna a počkať na ďalší trajekt, toto je naša jediná možnosť, keďže už máme zarezervovaný kontajner.

Pôvodnú sumu na Štartovači potrebnú na realizáciu cesty sa ti podarilo vyzbierať za 10 dní, čo je neskutočný úspech.

Bol to super pocit, ale išlo hlavne o to, že z prvej pionierovej výpravy sme nespravili žiadny blockbuster, lebo sme na to kašľali, nemali sme peniaze ani na techniku a neboli sme ani nejako veľmi známi. Teraz sme Štartovač rozbehli hlavne preto, aby sme to mohli celé natočiť. Lebo tá technika veľa stojí a ľudí, čo to aj vedia natočiť, tam treba nejako zobrať - čiže kameraman a fotograf budú mať ešte vlastné motorky. O to je to drahšie - ideme tam všetci aj s technikou, ktorú sme museli kúpiť.

Štartovaču som vďačný za to, že dokázal naozaj naštartovať celý tento projekt, zrazu sa začali ozývať ľudia, sponzori. Nabudúce by som možno dokonca urobil tak, že začnem Štartovačom a potom by som zháňal sponzorov, pretože zo začiatku som chodil a behal po firmách a stretnutiach a takmer nič z toho nebolo. Teraz sa mi ozývajú sami, keď chcú niečo spropagovať.

V roku 2010 ste sa na pionieroch vybrali k Aralskému jazeru, kde sa ti podarilo spraviť krátky film, ktorý ukázal, že s Pionierom sa dá prejsť aj ďalej ako k rybníku...

Keďže naše video z tejto cesty má 13 minút, tak by som to skôr nazval filmík. A to dokonca aj tak nebol úmysel, pretože sme len fotili a aj to málo. Netočili sme nič, pretože sme nemali dôvod.

Ten film vznikol takou náhodou, že kamarát, ktorý bol s nami, ma asi po polroku po ceste pozval na kávu. Sedeli sme tam s ďalším chalanom, ktorý mi medzi rečou povedal, že robí strihača v STV, a vtedy mi to doplo. Dva týždne pred týmto stretnutím mi napadlo, že mi niekto vravel, že bude festival motorkárskych filmov a vravím si: "Kurnik, veď ja by som mohol dať aspoň postrihať tie fotky". Opýtal som sa ho, či by vedel z fotiek spraviť nejaký film a on že hej, nie je problém.

Tak som mu dal fotky, scenár sme mu napísali spolu s Lukášom, s ktorým sme boli v Kazachstane, a vznikol filmík, ktorý nakoniec vyhral aj cenu na tomto festivale. Po víťazstve nastal veľký boom, že pioniere boli niekde mimo Slovenska, a týmto sa to všetko začalo a rozbehlo.


Na Facebooku máš na svojej stránke NaPionieri takmer 20-tisíc fanúšikov. Povedal by si pred pár rokmi, že príde takýto úspech?

Asi ani nie, vtedy som veci ako Facebook skoro neriešil. Nikdy som nepoužíval nejaké platené reklamy ani promo, všetko to vzniklo naozaj tým, že ľudia sami dali lajk, lebo sa im to páčilo a sami si to našli.

Myslíš si, že to majú teraz tí cestovatelia, čo používajú nejaký nezvyčajný spôsob dopravy, ľahšie? Je o takéto cestovanie väčší záujem?

Určite je, lebo keď sme ešte len začínali v roku 2008 a prešli sme okolo Slovenska na Pionieri, vtedy nikto nič také nerobil a dokonca sme sa aj mihli v telke. Potom prišlo Rumunsko, Kazachstan.

Úplne najväčší boom prišiel, keď sme sa všetci spojili aj s Tomkom na Maluchovi, s Danom a Trabantami a prišla Južná Amerika. Vtedy mi aj ľudia začali písať a začal som si všímať rôzne výpravy na Pionieroch a babetách, tak som bol veľmi rád, že to má aj takýto zmysel, že ľudia začali cestovať rôznymi spôsobmi. Veľa ľudí mi stále píše, že sú radi, že niečo takéto vzniklo, a ako teraz na cestách zažívajú úžasné veci. Presne takáto spätná väzba je úžasná.

Rumunsko a Kazachstan boli v podstate tvoje nápady. Ako si sa vlastne dostal k žltému cirkusu Dana Přibáňa a ceste do Južnej Ameriky?

Keď sme náhodou vyhrali cenu za náš dokument, začalo to celkom rýchlo obiehať internet. Vtedy mi napísal Dan Přibáň, že je to super, že videl filmík a či neprídem niečo o tom porozprávať do Prahy. Robil taký malý cestovateľský festival a ja vravím, že hej, prídem. Tam sme sa zoznámili a vtedy sme ešte neriešili nič, čo sa týkalo cesty, len mi vravel, že pôjde do Južnej Ameriky o rok alebo rok a pol. A ja mu hovorím: "Super, super, my plánujeme Rusko." Vtedy sme totiž plánovali, že pôjdeme do Magadanu.

V tom čase sa ozval Danovi Poliak Tomek, že už s ním nikto nechce cestovať na Maluchovi a že či nemôže ísť s ním. A ten mu vraví, že ide do Južnej Ameriky, ale musí mať Trabanta, lebo to je trabantia výprava. A on že nie, že on iba na Maluchovi. Keď Dan riešil prepravu dvoch Trabantov z Európy do Južnej Ameriky, zistil, že malý kontajner je tak malý, že sa tam dva Trabanty nezmestia, takže musí zobrať až štyridsiatku. Ten bol zasa obrovský, preto tam chcel dať tretieho Trabanta, lenže ten sa tam už nezmestil.

Potom mu zaplo a hneď volal Tomkovi, že koľko má ten Maluch centimetrov? Tak zistil, že sa tam zmestí a hovorí mu: "Tak poď s nami, Maluch sa ti tam zmestí." No a hneď na to volal Dan aj mne, či nechcem teda ísť na Pionieri, že to bude taká česko-poľsko-slovenská akcia.

My sme síce plánovali to Rusko, ale to sme chceli ísť v lete a toto malo byť v zime. Tak si vravím, že v zime mám čas a idem teda aj ja. A takouto komplikovanou náhodou som sa k tomu dostal a išiel som s nimi.

Vo filmoch a seriáli (Trabantom až na konec světa a Trabantem do posledního dechu) sa zdalo, že sa Jawa najmenej kazila. Bol to naozaj taký dobrý stroj?

V Južnej Amerike áno, tam sa vôbec nekazila a prešla takmer 20-tisíc kilometrov bez toho, aby som na nej spravil nejakú veľkú opravu. Ale vtedy sa nejako extra nekazili ani Trabanty. Najhorší bol vtedy Maluch.

Ale v Austrálii sa Jawa už dosť kazila, takisto som ju tam aj zadrel, musel som rozobrať motor, vymieňať ložiská. Ale Austrália bol taký špeciálny kontinent, pretože tam sa nám všetko kazilo úplne najviac zo všetkých ciest.

Ako to je na takýchto cestách s opravami? Všetci sa zhodnete, že zastavíte a navzájom si pomáhate?

Hej, pomáhali sme si všetci. Ale mne osobne veľmi nevadí, keď sa niekomu niečo pokazí, to idem pomôcť opravovať. Mne prekáža, keď sa mne niečo pokazí, to fakt strašne neznášam a dokážem mať pri tom celkom nervy, prečo sa to pokazilo práve mne. Väčšinou si dokážeme všetci pomôcť, aj keď nie sme úplne najzdatnejší mechanici.

Čo všetko je potrebné zobrať si so sebou z náhradných dielov pri takej dlhej ceste, akou bude Afrika? Je Pionier motorka, ktorú je možné opraviť jedným kľúčom a skrutkovačom?

Klasika - lanká, tesnenia a základné veci, ale hlavne teraz so sebou berieme aj mechanikov, bratov Hurárovcov, ktorí zároveň pred touto cestou dávajú motorky dokopy. Ja napríklad beriem dva náhradné motory v top stave, čiže ak sa aj niečo pokazí, tak sa len prehodí motor, pokazený sa následne po večeroch opraví.

Pioniera si zvykneš opravovať sám? Koľko ti napríklad trvá vymeniť si celý motor?

Opravujem si aj sám, ale nájde sa pár vecí, ktoré neviem opraviť. Najviac som sa naučil opravovať práve na tých cestách. Predtým, než som začal cestovať, som toho nevedel spraviť dosť veľa.

Motor máš vymenený tak za hodinku - dve, ale ak si šikovný, tak celý motor si schopný rozobrať a zložiť za nejaké tri hodiny - a ak máš správne náhradné diely, tak ho aj opraviť.

Nebojíš sa, že v Afrike bude problém s kvalitou benzínu a Pioniere by mohli mať problémy?

Hmm, v Kazachstane sme tankovali 76-oktánový benzín a na motorke to ani nebolo cítiť. Pionier má výhodu, že ide takmer na všetko.

Mal si nápad s Afrikou dlhšie v hlave, keďže s vami ide napríklad aj Marek Duranský, ktorý bol s vami v Indonézii? Ako si vlastne dal dokopy takýto tím?

Keď sme šli k Aralskému jazeru, tak sme šli úplne iní štyria chalani, ako ideme teraz. A už vtedy pred cestou do Kazachstanu sme rozmýšľali: "Ideme k Aralskému jazeru alebo do Afriky?" Ale vtedy z viacerých dôvodov vyhralo Aralské jazero, hlavne preto, že má v budúcnosti úplne vyschnúť, zmiznúť. Chceli sme ho ešte vidieť na vlastné oči, a že potom niekedy pôjdeme do Afriky - to "niekedy" prišlo po siedmich rokoch.

No partiu, aká sme boli vtedy, už nebolo také ľahké dať dokopy, pretože jeden chalan mal svadbu, druhý je v Anglicku a bolo to dosť komplikované. Preto som začal zháňať nový tím a napríklad Marek Duranský bol s nami na polovici cesty z Austrálie do Bangkoku. Zistil som, že krásne fotí, tak som ho teraz oslovil, či nechce ísť s nami.

Potom som zháňal ešte kameramana, čo bolo trochu ťažšie, ale nakoniec som našiel tu v Banskej Bystrici kamaráta Maťa Kuchánika. Našli sme sa rôznymi náhodami, ale vytvoril sa perfektný tím. To je pekné na tej ceste, že všetci piati budeme akoby jeden človek - všetci za jedného, jeden za všetkých. Pretože Marek bude fotiť, Maťo natáčať, Milan a Ondrej budú mať na starosti opravy a, samozrejme, že všetci si budeme pomáhať. Ešte k tomu budú nosiť vodu a benzín. Ja budem mať náhradné motory a budem sa starať aj o to, aby boli ľudia informovaní, ako sa nám darí, hlavne článkami na Facebooku. Takže každý z nás má nejakú úlohu a ani bez jedného z nás by to nefungovalo.

Koľko kilometrov by v ideálnom prípade mala mať vaša trasa?

Okolo 15-tisíc kilometrov, ak to prejdeme celé. Ja som však nikomu nesľúbil - ani sponzorom, ani fanúšikom - že to prejdeme celé, pretože ani netuším, či sa nám to podarí. Takže ako cieľ sme si dali Kilimandžáro, že tam sa musíme dostať a ideálne aj vyjsť naň, ak sa podarí.

A ak bude všetko v poriadku, všetko pôjde a motorky nebudú úplne rozbité, tak ideme ďalej. Uvidíme, ako to dopadne časovo.

Myslíš, že v Afrike hrozia aj nejaké reálne bezpečnostné riziká, napríklad po správach, že v Etiópii prepadli českých a slovenských turistov?

Neviem o ničom, čo by malo byť nebezpečné, ale paradoxne si myslím, že z celej tej cesty je možno najnebezpečnejší Egypt. Etiópia, kde bol tento incident (o ktorom by sme sa ani nedozvedeli, keby tam neboli aj Slováci), je už podľa mňa v pohode.

Dokonca som čítal aj článok od ženy, ktorá prežila tento incident, pri ktorom ich okradli a zabili im šoféra. Opísala v ňom, že to prebiehalo úplne inak, ako to na Slovensku a Česku vykreslili médiá, a že Etiópia je aj napriek tomu úžasná krajina a takúto smolu môže mať človek hocikde inde. Takže môže sa niečo stať aj nám, ale rovnaká šanca je, že tu v Bystrici vybehnem z podniku a niekto ma okradne.

Prednedávnom Dan Přibáň zverejnil približnú trasu pokračovania vašej cesty z Austrálie domov, kde by ste mali pokračovať z Bangkoku. Malo by sa ísť v roku 2018, takže ťa bude čakať veľa cestovania. Vieš už niečo bližšie aj o tejto trase?

Zatiaľ sme sa s Danom o tejto trase nejak podrobne nebavili, jediná informácia je, že už určite nepôjdeme deviati (smiech), ale skôr len šiesti - dva Trabanty a motorka. Ale bude to v podstate až o rok a pol, tak teraz je ešte ťažko povedať. Takisto aj výsledná trasa sa ešte bude odvíjať od politickej situácie, pretože trasa pôjde Indiou a následne sa budeme chcieť napojiť na Hodvábnu cestu - a hurá domov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Chorvátsko v decembri? Do týchto krajín by ste mali skúsiť vycestovať mimo sezóny