Zombie kôň a mačka, ktorá žerie ľudské mäso. Mytologické vianočné príšery sú skutočne desivé

Nie všade sú Vianoce len o Santa Clausovi.

(Zdroj: m.smedata.sk)

V minulosti bolo obdobie zimného slnovratu nabité pohanskými praktikami a tradíciami, ktoré moderná spoločnosť zatlačila do úzadia. Globálnym symbolom Vianoc sa stal usmievavý a dobrácky Santa Claus, zatiaľ čo na mýtické postavy, ktoré našich predkov sprevádzali po stáročia, sa zabudlo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tí nebrali toto obdobie len ako čas radostných chvíľ a obdarovávania, ale uvedomovali si aj jeho temnejšiu stránku. Tak vznikali rôzne legendy a mýty o strašidelných bytostiach, ktoré prichádzajú na náš svet práve v čase, keď sa noci predlžujú a dni krátia.

SkryťVypnúť reklamu

Keď na chvíľu zabudneme na veselých trpaslíkov a lietajúcich sobov, zistíme, že každá kultúra má v skutočnosti vlastné vianočné kreatúry, a to v podobe démonických zvierat, bosoriek a príšer.

Krampus

U nás Mikuláša sprevádza čert, v Rakúsku je to Krampus – kríženec démona a rohatej kozy. Kým slovenský čert neposlušným deťom nechá len kus uhlia, ten rakúsky ich má podľa legendy najskôr riadne zbiť palicou, hodiť ich do vreca a napokon odtiahnuť do svojho brloha.

Reálny Krampusnacht má ale od legendy veľmi ďaleko. Verejné oslavy, ktoré sa konajú 5. decembra, vyženú do ulíc mnoho napodobenín v desivých kostýmoch a s naozaj vážnym úmyslom vystrašiť každého, kto im príde do rany.

Využívajú to zároveň mnohí opilci, ktorí neváhajú na niekoho reálne zaútočiť. Krampus bol dokonca raz aj zakázaný - postarali sa o to fašisti v 30. rokoch, pretože v ňom videli symbol „hriešnych a sociálnodemokratických ideálov“.

SkryťVypnúť reklamu

Aj naďalej však ostal neoddeliteľnou súčasťou rakúskeho folklóru a dodnes ovplyvňuje modernú kultúru (má dokonca aj svoju vlastnú webstránku). Populárny je dokonca aj v Spojených štátoch, kde sa tisícky ľudí zúčastňujú osláv, ako je napríklad Krampusfest.

Jólakötturinn

Za týmto jazykolamom sa skrýva veľmi jednoduchý preklad: vianočná mačka. Ak si predstavujete rozkošné chlpaté stvorenie, ktoré pomáha Santa Clausovi baliť darčeky, ste na omyle.

Akokoľvek absurdne to znie, Jólakötturinn je diabolská mačka s úmyslom zjesť každé dieťa, ktoré nedostane pod stromčekom žiadne nové oblečenie. Skrátka, jej vražedné sklony rastú úmerne s jej zmyslom pre módu.

V skutočnosti ide o islandskú legendu, ktorá siaha do 19. storočia. Vtedy bolo zvykom, že farmári, ktorí stihli spracovať vlnu do Vianoc, dostávali nové oblečenie. Ak sa niekto ulieval, strašili ho práve touto mačkou bažiacou po ľudskom mäse. Dnes túto legendu rozprávajú rodičia svojim deťom, aby ich prinútili robiť domáce práce.

SkryťVypnúť reklamu

Mari Lwyd – Vianočný zombie kôň

V južnom Walese majú na Nový rok ľudový zvyk, ktorý pripomína naše sviatočné vinšovanie, no s výrazným halloweenskym nádychom. Mari Lwyd je zombie kôň, ktorý prichádza zo záhrobia aj so svojimi spoločníkmi, aby sa dostal do vášho domu.

Walesania si ho pripomínajú tým, že chodia od domu k domu, spievajú si tradičnú ľudovú pieseň a nosia atrapu pripomínajúcu „nemŕtveho“ koňa. Tá pozostáva z reálnej konskej lebky napichnutej na palici a ozdobenej farebnými stuhami. Na nej je zvyčajne biela plachta, ktorá má skrývať človeka držiaceho napodobeninu koňa. Biela bola totiž farba, ktorou sa zobrazovali zvieratá schopné prekročiť onen svet.

Obyvatelia príbytkov nevpustia zombie koňa hneď, musia si najskôr vymyslieť niekoľko dôvodov, prečo vojsť nemôže. Keď sa im ale minú, „vinšovníkov“ počastujú pivom a jedlom. Veria totiž, že kôň zo záhrobia im prinesie šťastie. Už za čias Keltov bolo totiž toto zviera symbolom sily a plodnosti. Cirkev sa tento zvyk snažila zakázať pre oplzlé veršovačky, drzé správanie a pohanské symboly.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Pavučina na stromčeku aj horiace kozy. Toto sú netradičné vianočné zvyky z celého sveta Čítajte 

Perchta

Zmienka o tejto mytologickej bytosti pochádza ešte z raného stredoveku a vznikla zlúčením germánskych a keltských tradícií. Podobá sa na bosorku s husacou alebo labuťou nohou a v období Vianoc sa spravidla objavuje v alpských regiónoch. Hovorí sa o nej, že na Troch kráľov navštívi všetky príbytky, aby každý dostal to, čo si zaslúži.

Perchtu zaujíma, či ste tvrdo pracovali. Rovnako ako naša bosorka Lucia dáva špeciálny pozor na to, či slúžky upriadli pridelené množstvo vlny. V tom lepšom prípade vám v topánke nechá malú mincu, v tom horšom vám vyrve vnútornosti z tela a namiesto nich tam napchá slamu, kamene a odpadky.

Brucho by vám mala rozrezať aj vtedy, ak ste zjedli aj niečo iné, ako tradičný pokrm z ryby a ovsenej kaše. Niet divu, že deti sa kedysi báli viac ako dnes. Súčasné horory sú oproti vtedajším „rozprávkam“ len slabý odvar.

SkryťVypnúť reklamu

The Karakoncolos – Vianočný Yeti

Pravdepodobne ste netušili, že v juhovýchodnej Európe majú vlastnú vianočnú verziu Yettiho. Príbehy o ňom sa šíria najmä v Grécku, Turecku, Bulharsku a Srbsku. Niekde vystupuje ako vysoké, chlpaté stvorenie s konskými nohami, inde zas ako chudá, čierna kreatúra s oslími ušami a opičími rukami.

Isté ale je, že si na vás počká v tmavej uličke a dá vam hádanku. Aby ste unikli, musíte vo svojej odpovedi použiť slovo „čierny“.

Karakoncolos vás ale podľa tureckej verzie vyláka aj z vlastného domu tým, že bude imitovať naliehavé hlasy vašich milovaných. Keď vyjdete, zmrazí vás na smrť. Dávajte si naňho pozor najmä medzi 22. decembrom a 2. januárom – práve vtedy vylieza z podzemia, aby narobil neplechu.

Zdroje: The Lineup, A Scary Little Christmas, Ancient Origins, Bad Santas: Disquieting Winter Folk Tales for Grown-Ups

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Najkrajšie vianočné príbehy: Prečítajte si čarovné rozprávky, ktoré sa odohrávajú počas sviatkov Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu