Pavučina na stromčeku aj horiace kozy. Toto sú netradičné vianočné zvyky z celého sveta

Pavučina na stromčeku aj horiace kozy. Toto sú netradičné vianočné zvyky z celého sveta

Vydané 23.12.2016 o 14:17

Dali by ste sa na vyskúšanie niektorého prehovoriť?

Horiaca koza (Švédsko)

Symbolom Vianoc v Škandinávii je koza. V dnešnej dobe sprevádza vianočného škriatka pri roznášaní darčekov, v minulosti ich nosievala sama. Preto po krajine vyrastajú menšie či väčšie modely tohto zvieraťa.

Unikátom je slamená, v nadživotnej veľkosti postavená koza v meste Gävle. Stavia sa tu už 40 rokov a môže za začiatok prazvláštnej (a ilegálnej) tradície - každoročne sa ju vandali pokúšajú podpáliť. Podarilo sa im to už takmer 30-krát. Preto je koza strážená a na to, či sa dožije Vianoc, sa uzatvárajú stávky.

Vianočné kura (Japonsko)

Kresťanov je v Japonsku mizivé percento, no Vianoce tu oslavuje viac ľudí, ako by ste čakali. Vďaka šikovnosti spoločnosti KFC, ktorá pred viac ako 40 rokmi ponúkla “dokonalú” náhradu za moriaka, jedia Japonci na štedrý deň kura zo siete rýchleho občerstvenia.

Vianočná pavučina (Ukrajina)

Ozdobený vianočný stromček je symbolom Vianoc nielen u nás, ale aj na Ukrajine. Medzi tradičnými dekoráciami, akými sú vianočné gule, sa vždy vyníma - alebo teda skôr skrýva - jedna netypická. Dekoráciou, ktorá má priniesť obyvateľom domu šťastie, je (našťastie umelá) pavučina aj s pavúkom.

Skrývanie metly (Nórsko)

Podľa pohanských tradícií v tejto severskej krajine veria, že na vianočný večer z hrobov povstanú čarodejnice a zlí duchovia a v domácnostiach ukradnú metly, aby na nich celú noc lietali a páchali zlé veci.

Nikto samozrejme nechce, aby sa mu na Štedrý (alebo ktorýkoľvek iný) deň vlámala do domu striga, preto metly skrývajú. A občas dokonca vypália varovný výstrel, aby ich odstrašili.

Bosorka, čo nosí darčeky (Taliansko)

Talianskym deťom nenosí darčeky Ježiško, Mikuláš ani Santa Claus. Tejto úlohy sa tu zhostila ženská - stará striga Befana lietajúca na metle.

Deťom robí radosť v noci z piateho na šiesteho januára. Podobne ako Santa vchádza do domov cez komín. A aj jej deti pripravujú občerstvenie. Akurát mliekom asi pohŕdne - viac jej chutí víno.

Do kostola na korčuliach (Venezuela)

Na Vianoce sa chodí do kostola. To je v niektorých krajinách takou samozrejmosťou, ako to, že Zem obieha okolo Slnka. V hlavnom meste Venezuely Caracase si z povinnosti spravili zábavu. Na omšu sa rútia na kolieskových korčuliach.

Nevie sa, ako táto zvláštna tradícia vznikla, no majú na ňu perfektné podmienky. V krajine nemrzne, a ešte kvôli korčuľujúcim veriacim aj zastavia dopravu.

Caga Tio (Katalánsko)

Caga Tio je duté dekorované “kakajúce” polienko. S ksichtíkom, končatinami a hlavne červenou čiapkou vyzerá ako veľmi zvláštny vianočný škriatok. A zvláštna je aj táto tradícia - polienko sa zakryje dekou, pod ktorou ho deti „kŕmia“.

Postupne rastie (ak ho rodičia nezabudnú meniť za väčšie). No a na Štedrý večer ho obstojí celá rodina, tlčú doň a spievajú pieseň, ktorou ho vyzývajú, aby „vylúčilo“ sladkosti.

Vianočný banánovník (India)

Podobne ako v Japonsku, aj v Indii tvoria kresťania zanedbateľné percento. No v takej veľkej krajine je "zanedbateľných“ 25 miliónov ľudí.

A tak tu Vianoce sú poriadnou oslavou, pri ktorej nemôže chýbať tradičný stromček. V Indii však nezdobia borovicu alebo jedličku, ale to, čo majú. Aj keď je to v niektorých prípadoch banánovník.

Caganer (Katalánsko)

Katalánsko dalo svetu aj ďalšiu vianočnú bizarnosť. Je ňou Caganer, doplnok miestnych betlehemov. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby to nebol roľník s holým zadkom. Našťastie býva umiestnený niekde v rohu a to údajne už od 17. storočia. Nikto netuší prečo.

Zhnité vtáky (Grónsko)

Severské národy sú známe svojou láskou k zhnitému mäsu, no dá sa povedať, že v Grónsku ju doviedli do extrému. Niečo takéto lahodné a voňavé jedia aj na Vianoce.

Miestnou štedrovečernou špecialitou je Kiviak. Sú to vtáky alka, ktoré sa zabalia do kože z tuleňa, zahrabú do zeme na niekoľko mesiacov, kde dozrievajú (rozkladajú sa). Radšej by som si asi dala to „japonské“ kura.

Mari Lwyd (Wales)

Rovnako ako u nás, aj vo Walese chodia koledníci. Idú z domu do domu, navštevujú susedov, vinšujú a dostanú výslužku. Pekná tradícia, poviete si. Lenže je tu drobný háčik - na čele tohto sprievodu chodieva Mari Lwyd (sivá kobyla). Predstavuje ju muž ukrytý pod plachtou. S lebkou kobyly nastoknutou na palici.

Dary troch kráľov (Filipíny)

Mikuláša a Vianoce neoslavujú všade vo svete v rovnaké dni a rovnakým spôsobom. Dôkazom toho sú aj Filipíny. Zatiaľ čo na Slovensku leštíme topánky dúfajúc v príchod Mikuláša, filipínske deti takto očakávajú troch kráľov. Tí vraj tiež dávajú darčeky do topánok. Akurát tak robia šiesteho januára.

Jólakötturinn (Island)

Island je krajinou, kde by boli obyvatelia vďační za ponožky, ktorými my pohrdneme. Podľa miestnej tradície totiž každého, kto si pod stromčekom nenašiel niečo na seba, zožerie Yule. Vianočná mačka, ktorú uctievajú a zároveň sa jej boja ako čert kríža.

Krampus (Rakúsko)

Keď sme už pri tých príšerách, rakúske deti sa boja čertov. Krampus, ako ho volajú, je z polovice diabol a z polovice koza. Je spoločníkom Mikuláša a jeho úlohou je trestať neposlušné deti uhlím alebo bitkou brezovým prútikom.

Naši čerti sú slabým odvarom hrozivých alpských diablom s obrovskými rohami. Treba ale dodať, že výroba jedinečných vyrezávaných drevených masiek je v niektorých častiach krajiny umením, ktoré hrdo predvádzajú na tradičných pochodoch čertov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Zombie kôň a mačka, ktorá žerie ľudské mäso. Mytologické vianočné príšery sú skutočne desivé

Vianočná saunovačka a návšteva cintorína (Fínsko)

Čo môže byť lepšou oslavou Vianoc ako nahá rodinná saunovačka? Fíni majú doma svoje vlastné sauny a veria, že v nich žije elf, ktorý ich chráni a má za úlohu dohliadať na to, aby ľudia boli dobrí.

Fíni sa nikdy nesaunujú po západe slnka, to je totiž čas vyhradený dušiam ich mŕtvych predkov. Tých si uctievajú aj na Štedrý večer, a podobne ako nás na Dušičky navštevujú cintoríny a zapaľujú sviečky na hroboch.

Noc reďkoviek (Mexiko)

Isto ste sa už stretli z rôznymi druhmi betlehemov. Aj na vianočných trhoch ste videli vyrezávané z dreva. Alebo papierové. V Mexiku si na ich výrobu zvolili vskutku neštandardný materiál - reďkovky.

Už vyše sto rokov sa v meste Oaxaca zachováva netypická tradícia. Pred Vianocami sa koná súťaž vo vyrezávaní z reďkoviek. Veľdiela sú vystavené na hlavnom námestí mestečka a tomu naj sa dostane jedinečnej pocty – možnosti byť na titulke štedrodenného vydania miestnych novín. Aj spolu s autorom.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Turecký med, melón a pečená hus. Aj to sú (ne)tradičné vianočné jedlá v európskych krajinách

Zdroje: Telegraph, Fox, Bite the Buzz

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?