Denník emancipovanej manželky: Láska na druhý pohľad alebo Ako som spoznala svojho muža

Denník emancipovanej manželky: Láska na druhý pohľad alebo Ako som spoznala svojho muža

Vydané 16.12.2016 o 16:07

V romantických knihách je poznávacím znamením ruža, v našej lovestory to bolo červené.

Spoznali sme sa cez Facebook, v jednej nemenovanej skupine podporujúcu príležitostný alkoholizmus. Nechtiac som ho tagla na fotografii z párty namiesto kamaráta, ktorý má rovnaké meno, len to priezvisko som si po pár ginoch už nepamätala….

O pár mesiacov sme si začali písať, samozrejme veľmi romantickým spôsobom: "Sledujem ťa na FB a si zaujímavá. Čo si zač?" So všetkou gráciou som predviedla entrée hodné Oscara a zo slušnosti sa opýtala to isté.

Vraj je hudobník (no zbohom, ďalší) a má syna (Akty-X otvorené). Nikdy som nechcela muža s dieťaťom, predstava byť odrazu akoukoľvek matkou ma desila.

Prestala som nad tým rozmýšľať, vedel ma zaujať svojím humorom a postojom k životu. Ani fotky na profile nemal a mňa o to viac vzrušovala predstava tajomného muža.

Bol čas na prvé rande.

V tej dobe som žila v Prahe, preto som si naplánovala cestu do Bratislavy a jednoducho využila situáciu.

V romantických knihách je poznávacím znamením ruža, v našej lovestory to bolo červené. Vôňa lacného sektu ma dotiahla k správnemu stolu. Tam sedel on.

Môj vyvolený: 173 cm, 50 kg aj s topánkami (ako vážne, také chudé nohy som nevidela ani v mojich najvlhších anorektických snoch) a odlomené zo zuba.

Čo teraz?

V tej chvíli mi prebehli pred očami všetky spoločné konverzácie a jediný rozumný záver ostával len vo fráze "Veď bude sranda."

Pravda, z jednej fľaše boli dve, potom tri a láska dostala zelenú.

Ráno prišlo prebudenie.

Celú cestu domov som si opakovala, že to nemôže byť on, toto sa nesmie nikto dozvedieť (áno, preto to tu píšem, prepáč láska). Môj vyvolený nemôže byť chudší odo mňa, a ako budem v jeho spoločnosti nosiť opätky? Veď budem vyzerať ako jeho matka, nie ako frajerka. Sme ženy, už pri prvom rande rozmýšľame nad genofondom budúcich potomkov.

Trýznilo ma svedomie, na jednej strane som ho milovala a na druhej bola trošku sklamaná z jeho výzoru. Nemôžem byť tak povrchná, je predsa úžasný. Vtipný, inteligentný, aj keď má úsmev skôr ako Spongebob.

Na druhé rande sa skutočne pripravil, konečne dospal tie kruhy pod očami a oholil sa. Genofond stúpol o výrazné lícne kosti a plné pery.

Druhé rande prebiehalo úplne rovnako ako to prvé, len s jedným rozdielom.

Povedali sme si, že sa ľúbime a chceme byť spolu. Bola to klasická láska na druhý pohľad, aj keď som na svadbe mala obuté sandále bez opätkov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Denník emancipovanej manželky: Ako som si predstavovala svoju svadbu snov - a aká bola v skutočnosti

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?