Kto je Čistá duša? Verejne neznáma osobnosť, ktorej duchaplné aforizmy milujú tisícky ľudí

Keď piatok so sobotou sa zleje, zle je!

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Jej revírom sú sociálne siete. Jej zdieľanosť je ohromujúca. Jej fanúšikmi sú milovníci slovných hračiek, autori aj kopiráci.

Zoznámte sa: čistá duša.

"umenie je liek pre deti, ktoré trpia dospelosťou"

Čo ťa viedlo k vytváraniu krátkych myšlienok a aforizmov?

Trpím introvertnou osobnosťou, ktorej nie je ľahké porozumieť. Hĺbavo dokážem debatovať iba s hŕstkou ľudí, preto sa väčšina dialógov odohráva len v mojej hlave. To, čo vidím ráno v zrkadle, je ako môj imaginárny priateľ. Občas je to nepriateľ, vnútorným hlasom sa večne handrkujeme.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No a keď chcem niečo povedať nahlas, tak to potichu napíšem, zviniem do rúrky, vložím do fľaše a šmarím do rozbúrených vôd internetu. Odosielateľ nepozná adresáta, adresát nepozná odosielateľa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hĺbavé myšlienky a slovné hračky ma teda mátajú odjakživa. Najskôr sa zdali byť nepolapiteľné, potom som si ich začala písať. Neskôr mi pripadali nezaujímavé a napokon vysvitlo, že sú nielen polapiteľné, ale pre mnohých ľudí dokonca aj zaujímavé.

Kedy si začala zverejňovať svoje štvorčeky?

Ja, čistá duša, som svoj prvý štvorček zverejnila piateho februára v roku dvetisícpätnásť. Viem to presne, lebo som si to práve pozrela na Facebooku. Celkom dávno, nie?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ale veľmi dlho si tie slová nikto nevšímal. Väčšej pozornosti sa dočkali asi až začiatkom tohto leta. Možno by stálo za to oprášiť aj staršiu tvorbu...

Podľa čoho si zvolila vzhľad a písmo svojich štvorčekov?

Tvar ani písmo neboli vopred premyslené. Používam najmä font, ktorý sa volá FF Trixie – už viacerých to zaujímalo, tak možno to bude užitočná informácia. Je to jednoduché písmo ako z písacieho stroja, také, ako používa mnoho ľudí na internete. Občas používam aj písmo, ktoré sa volá Appareo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Uvažujem však o tom, že začnem písať voľnou rukou, podobne ako to robia trebárs Wasted Rita alebo Timothy Goodman. Ale najskôr musím trochu vycibriť svoj škrabopis. Uvidíme.

Prečo práve „čistá duša”?

Ako som už kedysi prezradila, čistá duša nemá žiaden význam. Vždy ma fascinoval názov knihy Meno ruže, pretože je neutrálny a vopred nič neprezrádza. Páči sa mi, ako to Umberto Eco vymyslel, a tak som sa nechala inšpirovať.

Čistá duša tiež nič neznamená. Dušou je totiž každý z nás. Ktorá duša je zlá a ktorá je dobrá? Ja neviem. Čo je čisté, to na sebe nemá stopy ničoho.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V jednom dávnejšom rozhovore som si vymyslela, že čistá duša preto, lebo si takýmto spôsobom čistím dušu. Bol to vtip, ale neskôr som si uvedomila, že možno na tom čosi bude. Občas sa mi skutočne uľaví, keď zo seba tie slová vypustím. Najmä, keď sa s nimi niekto stotožní. Teda ak niekto chce, môže to vnímať aj takto.

Čo sa ti na anonymite páči najviac?

Neviditeľnosť je superschopnosť! Ale nie. Páči sa mi, že aj keď som nikto, zároveň môžem byť hocikto. Nazývam to verejne neznáma osobnosť. Je fascinujúce sledovať, že niektorí kamoši ma majú radi a čistá duša sa im nepáči.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Naopak, niektorí ľudia ma na verejnosti ani nepozdravia a očividne o mňa neprejavujú najmenší záujem, no na internete sa im páčim, dokonca mi v správe napíšu, že by ma radi spoznali. je to celkom bizarné a určite to stojí za zamyslenie.

Plánuješ niekedy odhaliť svoje meno a tvár, povedzme vydaním knihy?

Nikto neplánuje, že sa dnes zamiluje až po uši. Neplánujeme, že ochorieme práve v pondelok, keď nás čaká pohovor do práce. Takže nie, neplánujem. To však neznamená, že to raz nespravím, že sa to nestane samo alebo že to niekto nespraví za mňa. Teraz sa mi moje meno ani tvár nezdajú dôležité.

SkryťVypnúť reklamu

Ak raz budem chcieť vydať knižku, určite to pôjde aj anonymne. Nebolo by to prvýkrát, čo sa niečo také stalo. Musím však priznať, že voči knihám mám veľkú úctu. Odjakživa som bola presvedčená, že knihy sú stelesnením toho, čo je dôležité, čo musí byť zachované na veky vekov. Určite po tom túžim, ale nie za každú cenu.

Čítaš si všetky komentáre pod svojimi príspevkami? Aké sú najčastejšie ohlasy?

Práveže si ich nečítam skoro vôbec, takže nemám predstavu, čo sa v nich píše. Dúfam, že sú dobré, haha.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Píšu ti fanúšikovia súkromné správy? Zverujú sa ti so svojimi životnými príbehmi či frustráciou?

Píšu. A správy si čítam. Všetky. V deväťdesiatdeväť celých deväť percentách sú v nich pozitívne ohlasy – pozdravia, pochvália a po pár slovách a smajlíkoch odídu preč.

Stáva sa, že sa mi z času na čas niekto zverí so svojim neblahým osudom, ja si s tým človekom vymením pár správ a nič viac. Asi nie som dobrá bútľavá vŕba. Sama zápasím so svojimi vlastnými démonmi.

Neviem prečo, ale je dobré vedieť, že v tom nie som sama. A mnohí ľudia mi píšu to isté. Robí im dobre, keď vedia, že niekto vníma svet alebo sa cíti podobne ako oni.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Predpokladám, že hlavným zdrojom inšpirácie je pre teba osobná skúsenosť. Pomáhajú ti však aj myšlienky z filmov, kníh, hudby či dokonca postrehy fanúšikov?

Ľudia, ktorým sa páči moja tvorba, mi občas posielajú svoje vlastné nápady. Priznám sa, že to nemám rada. Ale len preto, lebo ma mrzí, že sa také podarené slová nepodarili mne, haha.

A áno, filmy, hudba aj knihy. Všeobecne umenie je pre mňa veľkou životnou inšpiráciou. Aj keď kníh by som mohla čítať trochu viac.

Čo je pre teba najväčším zadosťučinením?

Radosťučinenie.

Čistú dušu môžete sledovať na jej facebookovej stránke alebo na instagramovom účte.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu