Ako som robil čerta na Mikuláša a päť vecí, ktoré som vďaka tomu zažil

Dokonca som musel uzatvoriť mier s učiteľkami zo škôlky.

Mikuláš patril na strednej škole medzi moje obľúbené dni - hneď po letných prázdninách, zimných prázdninách, štátnych sviatkoch a všetkých dňoch, keď som v škole ideálne vôbec nemusel byť. Poznáte to, čaká vás písomka, cez päťminútové prestávky sa snažíte dobehnúť to, na čo ste mali posledné dva týždne. Dúfate v zázrak, ktorý doteraz nikdy neprišiel.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred hodinou do triedy vošla zástupkyňa a spýtala sa, kto by chcel pomáhať na Mikuláša. Drgol som do spolužiaka, ktorý sedel vedľa mňa a rýchlo sme sa prihlásili. A tak sa zo mňa na Mikuláša stal čert a toto je päť vecí, ktoré som vďaka tomu zažil:

SkryťVypnúť reklamu

1. Keď robíte čerta, akosi sa od vás neočakáva, že sa budete správať vzorne

Takže kradnutie cukríkov z Mikulášovho vreca (Mikuláša robil kamoš) alebo robenie zle nášmu anjelovi (blondínka z vyššieho ročníka) sa zdali ako úplne dobrý nápad.

2. Deti sa vás budú naozaj báť - aj keď iba na chvíľu

Keď mi natierali ksicht uhlíkom načierno, obliekali ma do kožušiny, na hlavu mi dali smradľavú parochňu a do ruky strčili umelohmotné vidly, zistil som o sebe hneď niekoľko vecí.

1. Nikdy zo mňa transvestita nebude.

2. Čierna mi fakt sekne.

3. Deti sa ma báli a dospelým som bol na smiech (na tom sa vlastne doteraz až tak veľa nezmenilo).

3. Nikdy som si nemyslel, že uzatvorím prímerie s učiteľkami v materskej škole

Nútili nás piť mlieko s kožou, jesť špenát a ešte k tomu chodiť poobede nasilu spať (nikdy som nezaspal). Ale toto bolo iné. S Mikulášom a anjelom sme chodili po seneckých materských školách najprv strašiť deti (moja úloha) a potom ich utešovať a rozdávať cukríky (úloha mojich pomocníkov). Ak sme chceli, aby deti prestali revať po tom, ako som ich naplašil, potreboval som pomoc aj od učiteliek.

SkryťVypnúť reklamu

4. Preháňať sa na koči po meste a hádzať po deťoch cukríky bola zábava

Poobede nás posadili na koč, ktorým nás sem a tam vozili po hlavnej mestskej promenáde. My sme hádzali plné hrste cukríkov po deckách, ktoré práve skončili v škole. A keď hovorím hádzali, myslím to v takom tom zlomyseľnom zmysle slova.

5. Uliať sa zo školy, dostať najesť, zjesť asi milión klokaniek a snehuliek a ešte dostať 200 korún, tak to určite stálo zato

Nielenže sme vďaka povereniu školy boli ospravedlnení z celodenného vyučovania, ešte nás nakŕmili, natlačili cukríkmi (z ktorých sme si brali plné hrste domov) a z nejakého dôvodu to klasifikovali ako brigádu, takže sme odchádzali aj s vreckovým. Niektoré dni sú lepšie ako ostatné.

Prečítajte si tiež: Mikulášske traumy: Tieto stresujúce zážitky si pamätáme viac ako všetky sladkosti a mandarínky Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu