Ako som robil čerta na Mikuláša a 5 vecí, ktoré som vďaka tomu zažil

Ako som robil čerta na Mikuláša a 5 vecí, ktoré som vďaka tomu zažil

Vydané 5.12.2016 o 17:05

Dokonca som musel uzatvoriť mier s učiteľkami zo škôlky.

Mikuláš patril na strednej škole medzi moje obľúbené dni - hneď po letných prázdninách, zimných prázdninách, štátnych sviatkoch a všetkých dňoch, keď som v škole ideálne vôbec nemusel byť. Poznáte to, čaká vás písomka, cez 5-minútové prestávky sa snažíte dobehnúť to, na čo ste mali posledné dva týždne. Dúfate v zázrak, ktorý doteraz nikdy neprišiel.

Pred hodinou do triedy vošla zástupkyňa a spýtala sa, kto by chcel pomáhať na Mikuláša. Drgol som do spolužiaka, ktorý sedel vedľa mňa a rýchlo sme sa prihlásili. A tak sa zo mňa na Mikuláša stal čert a toto je 5 vecí, ktoré som vďaka tomu zažil:

1. Keď robíte Čerta, akosi sa od vás neočakáva, že sa budete správať vzorne

Takže kradnutie cukríkov z Mikulášovho vreca (Mikuláša robil kamoš) alebo robenie zle nášmu anjelovi (blondínka z vyššieho ročníka) sa zdali ako úplne dobrý nápad.

2. Deti sa vás budú naozaj báť - aj keď iba na chvíľu

Keď mi natierali ksicht uhlíkom na čierno, obliekali ma do kožušiny, na hlavu mi dali smradľavú parochňu a do ruky strčili umelohmotné vidly, zistil som o sebe hneď niekoľko vecí.

1. Nikdy zo mňa transvestita nebude.

2. Čierna mi fakt sekne.

3. Deti sa ma báli a dospelým som bol na smiech (na tom sa vlastne doteraz nič moc nezmenilo).

3. Nikdy som si nemyslel, že uzatvorím prímerie s učiteľkami v materskej škole

Nútili nás piť mlieko s kožou, jesť špenát a ešte k tomu chodiť poobede nasilu spať (nikdy som nezaspal). Ale toto bolo iné. S Mikulášom a anjelom sme chodili po seneckých materských školách najprv strašiť deti (moja úloha) a potom ich utešovať a rozdávať cukríky (úloha mojich pomocníkov). Ak sme chceli, aby deti prestali revať po tom, ako som ich naplašil, potreboval som pomoc aj od učiteliek.

4. Preháňať sa na koči po meste a hádzať po deťoch cukríky bola sranda

Poobede nás posadili na koč, ktorým nás sem a tam vozili po hlavnej mestskej promenáde. My sme hádzali plné hrste cukríkov po deckách, ktoré práve skončili v škole. A keď hovorím hádzali, myslím to v takom tom zlomyseľnom slova zmysle.

5. Uliať sa zo školy, dostať najesť, zjesť asi milión Klokaniek a Snehuliek a ešte dostať 200 korún, tak to stálo určite za to

Nielenže sme vďaka povereniu školy boli ospravedlnení z celodenného vyučovania, ešte nás nakŕmili, natlačili cukríkmi (z ktorých sme si brali plné hrste domov) a z nejakého dôvodu to klasifikovali ako brigádu, takže sme odchádzali aj s vreckovým. Niektoré dni sú lepšie ako ostatné.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Mikulášske traumy: Tieto stresujúce zážitky si pamätáme viac ako všetky sladkosti a mandarínky

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?