Lucia: Ja mám doteraz traumu zo suseda. Prezliekol sa za Mikuláša a ja som sa pred ním schovávala pod gauč u babky. Odvtedy ho neznášam.
***
Juraj: Keď sa skončilo mikulášske vystúpenie, rodičia sa rozbehli ku svojim deťom a ja som sa v tej záplave dospelých stratil. Chytil som prvú ruku, ktorá mi prišla do rany a keď som zistil, že to nie je moja mama, strašne som plakal.
***
Michal: Na Mikuláša na základke som ja a jedno dieťa spievali pesničky o Mikulášovi a to druhé dieťa dostalo potom oveľa viac sladkostí ako ja.
Denisa: My sme mali so sestrou Mikuláša stále ráno šiesteho a raz sme vstali skôr, ako zazvonil budík od našich. Nič tam nebolo a po našej zvukovej reakcii nám rodičia nakecali, že už ho počujú, že je na ceste... A faakt, o 20 minút sme prišli a všetko tam bolo.
***
Zuzana: Keď som mala dva roky, moja babka - učiteľka - zinscenovala to, že som svoj cumlík musela v škôlke odovzdať Mikulášovi. Dostala som za to balíček so super vecami, a tak som sa si už nikdy nedovolila pýtať cumeľ naspäť, lebo Mikuláš bol autorita. Len niekedy, keď mi bolo smutno, plakala som, že "Nikto mi do pusy nič nedá".
***
Monika: Doteraz si pamätám, ako som musela naukladať všetky cumlíky na poličku v obývačke a potom ich zobral Mikuláš. Ešte stále to našim pripomeniem, ak treba.
Lenka: Mňa a sestru zvykol otec navnadiť na Mikuláša tak, že prišiel večer pred tým do izby a hovoril nám rozprávky. "A v noci, keď budete spať, príde Mikuláš s čertom. Ten čert bude veľký a strašidelný, bude vám dýchať na krk, a keď sa čo i len trocha pohnete, strčí vás do vreca a ukradne. Už nás nikdy neuvidíte - ani mňa, ani maminu. Budete žiť v podzemí v tme a budete dostávať len uhlie." Potom sa hrôzostrašne zarehotal a sladkým hlasom dodal: "A teraz už spinkajte, miláčikovia!". Trauma na celý nasledujúci rok.
***
Martina: Naši raz zavolali domov dvoch čertov, aby nás vystrašili a primäli k tomu, poslúchať ďalší rok o čosi viac. Skoro sme sa so sestrou od strachu počúrali.
***
Katka: Čerta som sa bála asi do 4. ročníka na základke.
Ivana: Ja nemám traumu z Mikuláša, len z toho, ako som mu musela v škôlke spievať. A keď som robila Mikuláša ja, debilní pubertiaci po mne začali hádzať snehové gule a petardy.
***
Lívia: Naša slovenčinárka na ZŠ vždy z literatúry skúšala podľa dátumu. Bola som šiesta. A ona bez zľutovania aj na Mikuláša.
***
Simona: Raz som si kvôli Mikulášovi oklepávala čižmy o dušu spasenú, až som skoro vypadla z okna.
Ria: Nám v škôlke vždy robila Mikuláša kuchárka. A každý vedel, že je to ona. Super potom boli rozrehotané matky na besiedke, keď ich deti sedeli Mikulášovi na kolenách a pozreli naňho so slovami: "Teta kuchárka!?"
***
Stano: Nebola to trauma, ale dalo mi to veľa do života - v škôlke som v Mikulášovi spoznal našu kuchárku/upratovačku.
***
Juraj: V škôlke som si išiel ako najodvážnejšie decko prvý k Mikulášovi po darček. Keď mi ho dával, tak si ho lepšie obzrel a nahlas zhodnotil, že to nie je Mikuláš, ale pani učiteľka Nataša.
***
Ivana: To, že náš ocko robil Mikuláša, mi zobralo moje detské ilúzie.
Soňa: Ten náš Mikuláš nikdy nezvonil na zvonček, ale búchal päsťou do dverí. Alebo rovno na okno z druhej strany domu (z dvora), za veľkej tmy. A za takého vydesenie sme mu museli povinne niečo odrecitovať, a keď sme, nedajbože, zabudli text, k mandarínkam, banánom a arašidom pridal aj uhlie a cibuľu. Ako dieťa som pri každom Mikulášovi plakala.
***
Iva: Pre mňa bola každý rok trauma orechy: Ja nie som žiadna veverica a hlavne mi zapĺňali trištvrte botičky.
***
Betka: Nie je to trauma z detstva, ale z dospelosti. Ako decku mi naši dávali do balíčka sladkosti. Tento rok mi v mikulášskom balíčku poslali síce čokoládový adventný kalendár, ale k tomu tabletkový vitamín C, zinok a ďalšie výživové doplnky.
Simona: Mne sa to síce nestalo, ale kamoška dostala od priateľa (už je bývalý) na Mikuláša tabletky na chudnutie... Žiaľ, nebol to fór ,ale my sme sa na tom dobre bavili.
***
Marián: Ležiac na vrchnej posteli poschodového typu som asi ako 5-ročný začul, ako mama šramotí s mikulášskymi baíčkami a pchá ich do topánok na parapetnej doske. Popieral som to v hlave, ale vedel som, že to proste takto je. Ako keď som o 10 rokov neskôr ležal na tej istej posteli a v hlave sa prehováral, že sa mi nechce grcať z tej kopaničiarskej slivky. Ale vedel som, že to proste tak bude.
Ako som robil čerta na Mikuláša a 5 vecí, ktoré som vďaka tomu zažil Čítajte
