Autom jazdím každý deň. Rozhodla som sa prežiť týždeň bez neho a takto to vyzeralo

Autom jazdím každý deň. Rozhodla som sa prežiť týždeň bez neho a takto to vyzeralo

Vydané 17.10.2016 o 16:41

Na pohodlie sa ľahko zvyká.. a veľmi ťažko od neho odvyká.

Deň prvý = Deň najťažší

7:00 Vstala som v takom čase, ako zvyknem bežne. Človek predsa nemyslí na to, že cesta do práce autobusom bude trvať o 40 minút dlhšie. 

7:30 Kráčam na zastávku a uvažujem, kedy mi asi pôjde autobus. Človek totiž nemyslí ani na to, že by si mal pozrieť, kedy mu chodia autobusy.

7:47 Nastupujem a uvedomujem si závažnú vec - myslí človek na to, že by si mal kúpiť lístok? 

8:15 Ešteže nemám pevne stanovený začiatok pracovnej doby a môžem prísť trošku neskôr.

9:00 Sediac v práci sa chválim sama pred sebou, že som to zvládla a bude to úplne v pohode.

13:24 Začína pršať.

13:25 Hlavou mi preblyslo - Mám dáždnik? Rečnícka otázka. 

13:26 Uvažujem, kto z kolegov by mohol mať zhruba v rovnakom čase ako ja cestu zhruba rovnakým smerom ako ja. Určite sa nájde nejaká dobrá duša.

16:50 Dážď ustal a môžem sa sa spokojne vybrať domov. Stihla som ísť ešte aj do obchodu a vliecť sa s ťažkým nákupom.

17:40 Prichádzam domov, ruky mi odpadávajú. Nabudúce prehodnotím, čo skutočne potrebujem, a ten 5 kilový prací prášok vynechám.

18:00 Trochu uzimená si dávam doma čaj a už po piatykrát sa uisťujem, že keď si ďalšie dni lepšie naplánujem, tak to zvládnem s prehľadom.

Deň druhý = Veľké plány, málo času

6:45 Budíček som posunula o trochu skôr, dnes toho plánujem viac, tak nech stíham. 

a) Dnes mám narodky, tak som napiekla koláč. 

b) Chcem ísť po práci ešte na bedminton, a tak mám so sebou aj tašku s vecami.

c) Chcem sa stretnúť s kamoškou a vrátiť jej požičané šaty.

Už len vymyslieť, ako to odnesiem. 

7:15 Pred odchodom mi to pohľad na zamračenú oblohu a na moje plné ruky pomohol vymyslieť veľmi rýchlo - s kamoškou sa stretnem zajtra. Musím mať predsa voľnú ruku na prípadný dáždnik.

Aspoň, že som si už privstala. To síce nič nemení na fakte, že to ešte stále nestačilo a pravdepodobne prídem do práce aj tak opäť neskôr, ako som chcela.

7:35 Jupí, prišla som na zastávku práve vtedy, keď môj autobus už stál na semafore. Už som úplne zabudla na to, ako človeka poteší, keď vidí autobus prichádzať na zastávku v momente, keď k nej prišiel. Je to ako malý narodeninový darček od dopravného podniku mesta Košice. 

16:40 Odchádzam na bedminton, kde mi nejde priamy spoj. Našťastie som na to už myslela a na 17:30 to s prehľadom stíham. 

Zvyšné plány sa našťastie vydarili, aj keď musím priznať, že som zneužila blízke osoby disponujúce autami.

Deň tretí = Zvykám si

6:35 Vstávam predsa len o niečo skôr.

7:15 Cestou na zastávku som si kúpila lístky, do uší pichla slúchadlá a začala čítať novú knihu. Dokonca som už aj vymenila lodičky za uzavretú obuv a ľahké sako za koženú bundu.

Takže všetko stihnem a nezmrznem. Do práce prichádzam s úsmevom. 

Po práci plánujem návštevu nákupného centra a potravín. Niečo treba predsa jesť a musím kúpiť mame darček k meninám. V pohode, o šiestej odídem a do pol ôsmej budem doma.

17:50 Z práce odchádzam s tým, že si trikrát rozmyslím, čo skutočne potrebujem, a uvažujem, ktorý obchod mám najbližšie. Plánované centrum som už dávno vzdala. Nechce sa mi voziť sa autobusmi po celom meste s nákupom. Takže bežím do kvetinárstva a po ceste domov to istia malé potraviny oproti. Dúfam, že budú mať všetko, čo budem potrebovať.

18:00 Stojím na zastávke. K najbližšiemu kvetinárstvu sa musím tiež odviesť = 1 lístok a 15 minútové cestovanie.

18:20 Nákup kvetu = 3 minúty (viem presne, čo chcem).

18:30 Stojím na zastávke. Áno. Opäť. Cesta domov = 1 lístok a 25 minútové cestovanie.

19:20 DOMA!!! Efektivita jak sviňa. Ale hodina navyše za kvietok a mamin úsmev za to stála.

Deň štvrtý = Dalo sa

7:25 Kráčam na zastávku a rozmotávam slúchadlá.

7:30 Rozmotávam slúchadlá.

7:45 Už som v autobuse a konečne som rozmotala tie slúchadlá! Vypočula som si jeden krátky Ted a potom sa mi vybil telefón. Úžasné. Tak som si vypočula ešte jeden dlhý telefonát spolusediaceho a začala si robiť plány na víkend. Čas strávený v autobuse má aj svoje výhody. Uvedomíte si, aké problémy riešia iní ľudia, a že vy ste v podstate celkom normálni.

11:50 Mám hodinku na obed, ktorú chcem využiť efektívne - stretnúť sa s kamoškou na káve. Zvyčajne som sadla do auta a bola v kaviarni o 5 minút. Teraz som vykročila svižným krokom, aby som to vôbec stihla.

12:10 Som tu!

12:20 Už je tu aj moja milá meškajúca kamoška. 

12:30 Hurá! Káva! 

12:45 Zisťujem, že sa už pomaly musím zbierať. Kávu som rýchlo kopla do seba a svižným krokom vykročila späť do práce.

Chcela som sa odviezť jednu zastávku autobusom, no ten mi ušiel pred nosom. Okrem radosti z toho, že autobus prišiel práve vtedy, keď ste prišli na zastávku, som zabudla už aj na to, aké to je, keď vám ujde pred nosom. Teraz si už spomínam. Je to nepríjemné. 

14:43 Zavolala známa z banky. Vraj potrebuje, aby som sa dnes ešte zastavila podpísať jeden papier. V práci je do 17-tej.

15:00 Prepočítavam čas, aby som vedela, kedy musím najneskôr odísť. A pridávam 15-minútovú rezervu. Pre istotu, pretože sa už poznám. Pôjdem okolo štvrtej.

16:12 Odchádzam z práce. Trošku som sa zdržala.

16:18 Ušiel autobus. Už si spomínam, prečo som si kúpila auto!!! Prešľapujem z nohy na nohu a chcem sa zabiť! Kým príde ďalší, tak to určite stihnem. 

16:30 Po 12-minútovom penení prišiel ďalší, ktorým sa tiež dostanem, kam potrebujem, a vďaka časovej rezerve ani nebudem meškať.

16:55 Som v banke! Super. Tie autobusy sú nakoniec celkom v pohode. 

Domov prichádzam opäť až večer a nechápem, ako ten deň tak rýchlo zbehol.

Deň piaty = Koniec týždňa sa blíži

8:00 A som v práci. Pohodička. Som spokojná.

Uvedomujem si, že keď chcem ísť každý deň niekam, autíčko je naozaj veľkým pomocníkom. Najmä, keď je jeseň a prší. Alebo keď v zime mrzne…. A ešte vtedy, keď je v lete 30 stupňov. Vtedy je všetko lepšie ako MHDčka.

Večer idem do kina, no medzitým by som sa mala stihnúť ešte zastaviť na hodinku doma.

16:25 Odchádzam z práce. Všetko by bolo fajn, keby nebol piatok popoludní a keby som sa nevybrala domov v čase, keď sa domov vybrala polovica mesta. Môjmu autíčku sa určite čkalo, lebo som naň myslela celou cestou v zápche.

17:30 Teraz som prišla domov?! Okrem toho, že cesta mi trvala dlhšie, ako som očakávala, som mala možnosť (ne)oceniť silný parfum pána, na ktorom som bola celý čas nalepená. Potom ma čakalo ešte adrenalínové predieranie sa von z autobusu na mojej zastávke. Ďalšie zo zážitkov, na ktoré som veľmi rýchlo zabudla.

Do kina by som mala vyraziť asi tiež pre istotu o trochu skôr. Takže som si dala doma čaj a mohla som opäť vyraziť na zastávku. Paráda.

18:10 Stojím na zastávke a uvažujem, čo okrem nádchy mi tento týždeň priniesol. Výhodou je snáď len to, že som si stihla dohnať posledné dva týždne na Coursere a prečítať pol knihy.

18:57 Som v kine! 

O cestu domov som sa už nemusela báť, takže pracovný týždeň uzatváram s úsmevom.

Deň šiesty = Do posilky a späť

Cez víkend to nebudem veľmi siliť. Bol to dlhý týždeň, a tak si chcem konečne oddýchnuť. Pôjdem si len zacvičiť a domov.

15:10 Keďže autobusy sú vo víkendovom režime, idem radšej skôr. 

15:24 Električka je tu. Už som sa za ten týždeň naučila pracovať s časom, takže posilňovňu stíham s prehľadom.

17:25 Po cvičení a po sprche je 15-minútové čakanie na električku skvostným zážitkom. Hlavne v tomto hnusnom počasí.

17:34 Konečne je tu bus!

Nech už som doma! A nech už je pondelok ráno, keď si poviem, že som to zvládla a poklepem si po ramene!

18:00 V pohode. Táto voľnočasová aktivita mi zabrala len 3 hodiny života, z toho 2 hodiny som strávila premiestňovaním sa. 

Deň siedmy = Deň najkrajší

Tento deň som teda zvládla úplne najlepšie - nevystrčila som pätu z domu.

23:09 Budík na zajtra nastavujem opäť na 7:00 a líham si s blažením úsmevom.

Zajtra už žiadny ranný beh na autobus! 

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Vydržala som týždeň bez Facebooku, Insta, Youtube, Spotify a seriálov. Odkedy má deň toľko hodín?

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?