Ženy vo vede oslavujú svoj deň: 7 príbehov výnimočných vedkýň, ktoré napriek prekážkam zmenili svet

Ženy vo vede oslavujú svoj deň: 7 príbehov výnimočných vedkýň, ktoré napriek prekážkam zmenili svet

Vydané 11.10.2016 o 10:40

Na počesť Ady Lovelace, tvorkyne prvého počítačového programu, 11. októbra oslavujú všetky vedkyne.

 Mary Anning: Paleontologička a zberateľka fosílií 

Narodila sa v malom anglickom mestečku do veľmi chudobnej rodiny. Malý rodinný príjem ju donútil pomáhať otcovi zbierať fosílie, ktoré následne predávali bohatým turistom. Táto práca bola pre jedenásťročné dievča veľmi nebezpečná, no to jej však nezabránilo prebrať rodinný biznis po tom, čo jej otec umrel.

V tom čase ľudia nevedeli nič o dinosauroch a mysleli si, že je nemožné, aby niektorý živočíšny druh vyhynul. Mary pomohla vyvrátiť tieto tvrdenia a to už vo veľmi mladom veku. Keď mala 12 rokov, objavila prvú celú kostru ichtyosaura. Napriek tomu, že dosiahla veľký vedecký úspech, ako žene jej nebolo umožnené publikovať žiadne z jej zistení. Mnoho geológov a doktorov však používalo jej objavy vo svojich dielach. 

Loading

...

 Ada Lovelace: Matematička a spisovateľka

Jej otec bol známy britský básnik, Lord Byron, ktorý však viac zvládal poéziu ako manželstvo. Jej matkou zas matematička Isabella Milbanke, ktorá sa dcéru snažila naviesť na cestu vedy, aby neupadla do sveta zhýralej literatúry. Vďaka prísnej výchove získala skvelé matematické vedomosti.

Loading

...

Ako sedemnásťročnú ju ohúrila správa o prvom programovateľnom počítači, ktorý vymyslel Charles Babbage. Článok o tomto objave bol vo francúzskom jazyku. Ten Ada plynule ovládala, a tak ho preložila do angličtiny a vydala s vlastným obsiahlym komentárom. Tým Charlesa zaujala a po následnom stretnutí sa dohodli na spolupráci. Ada si predstavovala počítače. ktoré neslúžia len ako gigantické kalkulačky, a tak pomocou Bernoulliho čísiel navrhla prvý počítačový program v histórií. 

 Emmy Noether: Teoretická fyzička a matematička

Narodila sa v Nemecku v roku 1882 a vyrastala v rodine matematikov. Túžila preto po rovnakom vzdelaní ako mal jej otec a bratia. V tom čase však bolo v Nemecku vyššie vzdelanie u žien protizákonné. Emmy však neodradil ani tento fakt. Sedávala v zadnom rade prednáškových miestností bez nároku na kredity. Po dvoch rokoch dochádzky na všetky hodiny ju škola uznala za študentku. Neskôr pracovala ako vyučujúca matematiky, opäť bez nároku na plat alebo uznanie. Počas toho vydávala vlastné publikácie a začala víriť fyzikálne vody.

Okolo roku 1915 bola naverbovaná tímom Alberta Einsteina, aby pomohla rozvinúť jeho teóriu relativity. Vytvorila mnohé matematické rovnice, ktoré sú dodnes súčasťou fyzikálnych pravidiel. Po jej smrti sa Einstein postaral o to, aby si ju svet pamätal, keď o nej napísal do New York Times.

 Cecilia Payne-Gaposchkin: Astronómka a astrofyzička 

Angličanka narodená v roku 1900. Svoj zápal pre vedu podnecovala na University of Cambridge. Najviac ju inšpirovali prednášky o zatmení Slnka a ich prepojenie s Einsteinovou teóriou relativity.

Nakoľko Cambridge neposkytoval pokročilé kurzy pre ženy, pokračovala vo svojich štúdiách na Harvarde. Tam sa jej podarilo zistiť, z čoho sú vytvorené hviezdy a Slnko. Dnes už vieme, že Slnko sa prevažne skladá z vodíku a hélia, no v tom čase bol jej objav považovaný za nemožný. Nenechala sa odradiť a svoje zistenia vydala aj knižne (Stellar Atmospheres). Po niekoľkých rokoch od vydania knihy vedecká komunita konečne uznala správnosť jej tvrdení.

 Grace Hopper: Admirálka námorníckych síl a počítačová vedkyňa 

Narodila sa v New Yorku v roku 1906. Študovala na Yale, kde aj získala PhD titul v matematike. Neskôr pracovala ako profesorka až do doby, keď USA vstúpilo do druhej svetovej vojny. Napriek tomu, že bola príliš malá, aby spĺňala telesné predpoklady, jej mozog bol to, čo krajina potrebovala. Námorníctvo ju poslalo na Harvardskú univerzitu, kde programovala jeden z prvých elektronických počítačov.

Okrem služby vlasti sa preslávila vytvorením prvého komplexného počítačového jazyka - COBOL. Vďaka nej sa teda mohol naučiť programovať úplne každý. 

Loading

...

 Sylvia Earle: Morská biologička, výskumníčka a aquanautka

Pôvodne pochádza z New Jersey, ale keď mala 12 rokov, rodina sa presťahovala sa na Floridu. Pláže mexického zálivu sa tak stali jej detským ihriskom. Jej záujem o oceán ju priviedol k štúdiu morskej biológie. Svoj výskum zamerala na morské riasy a v rámci jej diplomovej práce sa chodila potápať a podarilo sa jej nazbierať 20-tisíc vzoriek.

V roku 1969 bolo vytvorené podmorské laboratórium, kde mohli vedci žiť niekoľko týždňov v hĺbke pätnástich metrov. Sylvia sa však nemohla zúčastniť, pretože prvá expedícia pozostávala iba z mužov. Prihlášku podala aj nasledujúci rok. Skončilo to úspešne a ona viedla celoženský tím pod hladinu mora. Dodnes drží ženský rekord v ponorení sa do najväčšej hĺbky.

Loading

...

Valentina Tereškova: Inžinierka a kozmonautka 

Narodila sa v ZSSR v roku 1937. Jej rodina bola naozaj chudobná, a tak odmala pracovala v továrni na pneumatiky. Jej snom však bolo cestovanie a objavovanie sveta. Keď USA so ZSSR začali vo veľkom súťažiť v dobýjaní vesmíru, Sovietsky zväz chcel byť prvý, kto tam vyšle ženu. Valentína bola v tom čase v parašutistickom klube, čo z nej urobilo jednu zo štyroch kandidátok na tak významnú výpravu. Program bol natoľko tajný, že ani jej rodina nemohla nič vedieť. Tréning bol náročný, no Valentína bola vytrvalá, a preto ju vybrali, aby sa stala prvou ženou vo vesmíre. 

Do vesmíru letela sama v roku 1963. Zem obehla celkovo 48-krát, vďaka čomu vytvorila vtedajší rekord. Fotografie, ktoré vytvorila, pomohli lepšie porozumieť našej atmosfére. Pri ceste naspäť došlo ku komplikáciám, ktoré sa jej napriek dezorientácií a ťažobe podarilo manuálne opraviť. Svetu ukázala, aké dokážu byť ženy silné a nebojácne - a navyše získala doktorát v strojárstve.

Loading

...

Zdroj: Rachel Ignotofsky: Women in Science

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?