Raw (2016)
Najnovší film, z ktorého ľuďom prišlo fyzicky zle, je zrejme francúzska žánrovka Raw, ktorá bola po prvýkrát premietnutá v Cannes tohto mája. Prílišnú autentickosť hororu o vegetariánke, ktorá nakoniec príde na chuť (ľudskému) mäsu, nezvládli dvaja návštevníci filmového festivalu v Toronte. Jeden z nich omdlel na ceste z kinosály, druhý omdlel priamo v sále.
Režisérka Julia Decournaur na túto situáciu reagovala pomerne stoicky: ,,Jeden môj kamarát omdlel pri premietaní v Paríži. To, že ľudia pri pozeraní filmu odpadávajú, však neberiem ako kompliment. Cítim sa previnilo.“
Mnoho ľudí radšej preventívne z premietania odišlo, no tí, čo vydržali až do záverečných titulkov, si film patrične užili a vychvaľovali ho do nebies. O jeho kvalite sa budete môcť presvedčiť sami o rok, keď tento film poputuje do kín.
The Tribe (2014)
Ukrajinská dráma o hluchonemom tínedžerovi, ktorý na novej škole vstúpi do spolku, tzv. kmeňa, ktorého členovia mlátia a okrádajú náhodných okoloidúcich, prípadne robia pasákov svojim spolužiačkam. Násilie však nie je čerešničkou tohto filmu, tou je príliš dlho trvajúca scéna zachycujúca amatérsky potrat jednej z hlavných postáv, pričom v pozadí počuť len jej výkriky a cinkanie kovových nástrojov. Práve pri tejto scéne niekoľko ľudí odpadlo.
Podľa recenzií však nejde len o lacnú potrebu šokovať, film väčšinou považujú za kvalitne natočený nový pohľad na medziľudskú komunikáciu (vzhľadom na hendikep hlavnej postavy je celý film bez dialógu a hudby).
Bite (2012)
Po tom, čo dievča v tomto kanadskom filme pohrýzol neznámy chrobák, sa sama začala meniť na hmyz. Čo v tomto filme znamená veľa hnisu, nepríjemne vyzerajúcich chrást, žlče a rôznych výlučkov vo všeobecnosti. Ak práve myslíte na Kafku, je dosť nepravdepodobné, že autori tohto filmu jeho poviedku niekedy čítali, skôr sa inšpirovali nejakým iným filmom, kde sa človek mení na netvora.
Dvaja ľudia pri premiére odpadli, no podľa recenzií to mohlo byť aj tým, že si uvedomili, že tých zopár dolárov za lístok im už nikto nevráti. Recenzie sa nesú v duchu: ,,Je to ako The Fly, ale o dosť horšie.“
V/H/S (2012)
Dvaja kriminálnici sa vlámu do domu postaršieho pána, ktorého nájdu mŕtveho pred telkou. Jeho dom je plný VHSiek, tak sa na ne začnú dívať a predstavia tým štyri krátke hororové poviedky, točené ručnou kamerou, mobilom a podobne.
Prvej veľmi grafickej a nechutnej scéne z tohto filmu padli (doslova) za obeť dvaja ľudia, ďalší vybehol z kina a dostal záchvat. Vzápätí ho nasledovala jeho priateľka, ktorá po úteku z kinosály začala zvracať.
127 Hours (2011)
O tomto oscarovom filme ste už zrejme aspoň počuli. Príbeh muža, ktorému sa pod skalou zasekne ruka a ktorý sa rozhodne tento problém vyriešiť vreckovým nožom, spôsobil približne 13 - 16 odpadnutí (niektoré vraj neboli spôsobené filmom) a štyri záchvaty.
Prometheus (2012)
Jeden džentlmen počas scény, kde z hlavnej hrdinky vyrezávajú mimozemské embryo, zakrýval svojej priateľke oči. Ukázalo sa, že mal asi zakrývať radšej svoje. Neskôr síce zistil, že jeho odpadnutie bolo skôr spôsobené dehydratáciou, no tá scéna bola riadne hnusná a preto si Prometheus zaslúži byť v tomto zozname.
Antichrist (2009)
Reakcie obecenstva na Raw ľudia zbehlí vo filmoch porovnávali s reakciami na Antichrista od intelektuálmi najobľúbenejšieho režiséra Triera. Na premiére v Cannes odišli alebo rovno odpadli štyria ľudia, no skóre sa zvyšovalo počas ďalších premietaní na festivaloch a v kinách. Nuž, to sa asi stáva. keď pred sebou vidíte detailný záber na dvadsaťmetrovú vagínu s odstrihnutým klitorisom.
Grace (2009)
Zdá sa, že vegetariáni sú častým námetom hororov. Táto vegetariánka je tehotná a po nehode jej doktori povedia, že jej dieťa je mŕtve. Rozhodne sa ho i napriek tomu donosiť a porodiť, pričom dieťa po pôrode zázrakom ožije. Neskôr matka zistí, že decko najviac zo všetkého obľubuje krv a stojí teda pred otázkou, čo je ochotná pre svojho potomka obetovať.
Pri premiére odpadli dvaja ľudia, údajne pri scéne zachycujúcej pôrod. Pohľad na biele bábätko v kaluži krvavej vody nie je práve vábivý.
Van Diemen’s Land (2009)
Poznáte tie vtipy o tom, ako vás v Austrálii dokáže všetko zabiť a celý kontinent je plný všakovakej hávede, ktorá baží po vašej krvi? Režisér tohto filmu si povedal, že to nerobí Austráliu dosť odpudivou, nuž nám prináša príbeh o kolónii pre odsúdených ďaleko v divočine. Skupinka ľudí sa odtiaľ rozhodne utiecť a ako sa predierajú nehostinnou divočinou, postupne sa medzi sebou jeden po druhom kántria a bola by škoda nechať mŕtvolu nezužitkovanú.
Hodinový film s tak pomalým dejom, že pocitovo má snáď desať hodín, je vraj natočený podľa skutočného príbehu. V Austrálii pri premietaní tohto filmu odpadlo celkom dosť ľudí, no významnejšie množstvo sa len vyzvracalo.
Saw III (2016)
V Británii pri premietaní filmu volali sanitku trikrát, jedna žena dokonca skončila v nemocnici. Je ťažké určiť, ktorá scéna mohla byť za to zodpovedná...
120 Days Of Sodom (1975)
Predtým, ako existovalo nemecké undergroundové porno, existovali novely Marquisa de Sade. Režisér tohto filmu sa jednu z nich rozhodol spojiť s nacistickou tematikou a výsledkom bolo, že snímku zakázali v niekoľkých štátoch z dvoch dôvodov: 1) ľuďom z neho bolo dosť zle, 2) spoločnosť nie je dostatočné pripravená na to, aby ho videla.
Príbeh sa točí okolo toho, ako si pár nacistov zotročí niekoľko násťročných chlapcov a dievčatá, pričom ich mučením a inými fintami (napríklad ich prinútia jesť výkaly) dehumanizujú.
The Exorcist (1973)
Príbeh posadnutého dievčaťa, ktorému sa snaží pomôcť kňaz, je dnes už kultovou záležitosťou, narážky naň môžete vidieť v každej druhej paródii. Tento film bol prelomový v tom, že do jeho premiéry sa do kina chodilo väčšinou pobaviť a stráviť príjemný večer. Vtedajšie filmy boli omnoho menej šokujúce ako to, na čo sme zvyknutí dnes. Scény typu masturbácia s krucifixom, precvičovanie krčnej chrbtice a zvláštny spôsob chôdze po schodoch spôsobili, že ľudia masovo odpadávali v kinách, zvracali alebo s nepokojným žalúdkom odišli pred koncom filmu. Tieto reakcie však filmu priniesli ešte väčšiu publicitu.
Keď omráčia slová
Kráľom tohto zoznamu je však nepochybne Chuck Palahniuk, autor kultového Fight Clubu, ktorý pri čítaní svojej poviedky Guts dokázal omráčiť 67 ľudí len svojimi slovami. Stačilo mu na to deväť strán, polhodinka času a predstavivosť. Pri knihách sa podobná veta často nehovorí, no dúfajme, že poviedku Guts nikdy neuvidíme sfilmovanú. Varovaní ste boli, prečítať si ju môžete tu.
