Facebookové stránky priznaní: Neškodná zábava či dokonalý nástroj kyberšikany?

Facebookové stránky priznaní: Neškodná zábava či dokonalý nástroj kyberšikany?

Vydané 20.9.2016 o 12:34

Niekto si svoju nenávisť voči mne ventiloval na priznaniach, čo som vďaka tomu zistil?

Takzvané stránky priznaní sú na Facebook-u dosť populárne a mali by slúžiť na pobavenie. Mali by sme sa na nich anonymne priznať s niečím, čo sme v živote spravili a bolo to podľa nás vtipné. Čo sa ale stane vo chvíli, keď sa na podobnej stránke objaví príspevok útočiaci priamo na vás?

Na stránkach, ktoré majú väčší počet fanúšikov a zameranie podľa pohlavia alebo napríklad povolania, tento problém nie je príliš postrehnuteľný. Tam je ťažko vypátrať, o kom príspevok hovorí. Všetko sa ale zmení, ak ide o priznania malých regiónov alebo škôl. V takom prípade môže aj na prvý pohľad nevinne vyzerajúci vtip spôsobiť obrovské škody. 

Myslím si číslo od 1 do 3, ktoré to je?

Na skoro každej takejto stránke sa dočítame, že priznania obsahujúce celé mená nebudú zverejnené, ale stačí to, aby sa zabránilo šikane? Predstavte si, že malej dedinke, kde každý každého pozná, vytvoríte stránku priznaní. Niekto na ňu anonymne napíše, že všetci, čo nosia tričko so slonom, sú hlúpi. Lenže jediný, kto nosí tričko so slonom, budete vy. Je to, akoby ste niekomu povedali: ,, Myslím si číslo od 1 do 3, ktoré to je?" A tak sa veľmi ľahko môže stať, že zo stránky pre pobavenie vznikne web pre ohováranie.

 

Som veľký frajer skrývajúci sa za anonymitu priznaní

Nedávno sa i mne stal podobný prípad. Na stránke venovanej priznaniam regiónu, kde žijem, sa objavil urážlivý status, v ktorom boli moje iniciálky i celkom presne opísané miesto, kde bývam. Čiže pre ľudí, ktorí ma poznajú, bolo veľmi jednoduché dovtípiť sa, že ide práve o mňa. V príspevku neznáma osoba nabádala ostatných k môjmu fyzickému napadnutiu.

Neváhal som a ihneď som prostredníctvom správy kontaktoval stránku, ktorá priznanie zverejnila. Na moje prekvapenie bol však administrátor zrejme zatrpknutý človek, ktorý sa v šikane druhých vyžíva a odpálkoval ma argumentmi, že on to sám nevymyslel, poslali to ľudia do anonymného dotazníka a preto to uverejnil.

Priznanie nezmazal a tak mi ostala jediná možnosť obrany - nahlásiť nechcený príspevok. Ten však väčšinou prejde kontrolou Facebook-u bez najmenších ťažkostí. Najúčinnejším prostriedkom je si podobné veci nevšímať, ale to mnoho ľudí nedokáže.

Najväčšie škody napáchajú hlúpe príspevky

Kamarátka si vďaka stránke priznaní tiež prežila krušné chvíle plné neoprávnenej hanby. Popri škole brigáduje v pizzérii, kde sa venuje rozvozu. Jedného dňa začal niekto zverejňovať na rovnakej stránke príspevky o tom, ako údajne rozvozkyňa z miestnej nemenovanej pizzérie znásilňuje svojich zákazníkov.

Aj keď nikto nezverejnil jej meno, problém nastal vtedy, keď si ľudia uvedomili, že v tak malom meste bola vlastne jediným rozvozcom pizze ženského pohlavia. A tak sa jej táto internetová potupa preniesla i do osobného života. Zákazníci si začali objednávať jedlo s tým, aby im ho priviezla ,,znásilňovačka", pretože oni nie sú len hladní, ale i nadržaní.

Až po niekoľkotýždňovej komunikácii s majiteľom stránky a neustálym sa vyhrážaním trestnými oznámeniami bol admin ochotný prestať zverejňovať podobné príspevky. Nezabudol však dodať, či s ním dotyčná nepôjde za to na kávu. 

Chyť ma, ak to dokážeš

Najhoršie je, že nemáte ani najmenšiu šancu zistiť, kto priznanie napísal a dokonca ani kto ho zverejnil, pretože Facebook vám neprezradí identitu admina, pokiaľ si to on sám nepraje. Z toho mi vyplýva, že hocikto, kto vás má takpovediac v zuboch, môže teraz vďaka stránkam priznaní anonymne uverejňovať na vašu adresu urážlivé veci. A nie je to vôbec príjemné.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Facebook zmazal fotku, ktorá vyhrala Pulitzera. Vraj je to detská pornografia

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?