Cestovanie časom i priestorom: 20 príhod ľudí, ktorí sa vďaka alkoholu prebrali na inom mieste

Cestovanie časom i priestorom: 20 príhod ľudí, ktorí sa vďaka alkoholu prebrali na inom mieste

Vydané 9.9.2016 o 10:43

Podarilo sa im skončiť v cudzom meste či dokonca štáte.

Po obzvlášť podarenej párty, keď som sa ledva pri vedomí skrývala pred revízorom na záchodoch vo vlaku z perly na Váhu (pretože som nemala peniaze na cestu domov, a len som sa hádala, ako a prečo sa mi podarilo skončiť v Žiline), som namiesto premýšľania, že by zrejme bolo načase seknúť s alkoholom, rozmýšľala skôr nad tým, či sa niečo podobné môže stať aj bežným ľuďom, alebo len Ozzymu Osbournovi. Tak som sa opýtala ostatných.

***

Miloš: Boli sme na hip-hopovom koncerte v Košiciach, kde sme samozrejme chlastali jak otroci, a vraj sme šli s DJ-om na byt, to si ja už nepamätám. Zobudil som sa okolo ôsmej ráno v nejakej detskej izbe zakrytý mačičkovou perinkou a nemal som šajnu, kde som. Nakoniec som od domácej zistil, že to ani nie je ten byt, na ktorý sme šli, ale že to je ten oproti a moji kamoši ma asi hodinu hľadali, že kde k***a som.

***

Lenka: Kamoška sa zobudila na záchytke, pokrytá krvou a bez jednej topánky. Policajti jej vysvetlili, že zaspala vo vlaku, zobudili ju až na konečnej stanici. Pri vystupovaní sa potkla, rozbila si hlavu o koľajnice a opitá sa pýtala cudzích ľudí, či nemajú nejaký chlast. Keďže bola noc, okrem policajtov na ulici veľa ľudí nebolo, takže nakoniec sa opýtala aj ich. Tí ju zobrali do nemocnice a potom na stanicu, aby sa vyspala, keďže pri sebe nemala žiadne doklady ani peniaze. 

***

Miloš: Zobudil som sa vo Viedni bez koruny, keď sme šli spolu so spolužiakom na prijímačky do Bratislavy.

***

Dávid: Vystúpil som v Novej Bani, pôvodne som chcel ísť do Žiaru nad Hronom. Po pätnástich minútach blúdenia mi došlo, že som v úplne inom meste.

Michal: Stopovali sme zo Zvolena do Nitry. Cestou sme si dali nejaké to pivko a popri tom sme stopli mladú rodinu. Problém nastal, keď ten chlapík nadrbal do auta pred nami. Vyhodil nás v Kalnej nad Hronom, nuž sme stopovali ďalej. Pršalo, nikto nezastavoval a prišli cigánčatá. Postavili sa okolo nás a sledovali, ako stopujeme, takže to vyzeralo, akoby sme stopovali my a tri cigánčatá. Jedno dieťa zahlásilo, že z dediny Beša idú dobré spoje do Nitry, opití sme im uverili. Tak sme vystúpili v dedine, kde sme nevedeli ani akým smerom stopovať, busy nič, iba šenk, my, dážď a február.

***

Zloun: Prešiel som pár podnikov so známymi, potom si chvíľu nepamätám, ale okolo mňa sa bavili ľudia, hrala hudba. Nikoho som však nepoznal a vedel som, že už mám dosť, takže som si dal posledné pivo a snažil sa prísť na to, v akom pajzli som. Bolo to márne, tak som vyšiel von a zistil som, že ten podnik mi ani zvonku nie je povedomý, a vlastne ani len tá ulica. Našťastie som potom spoznal križovatku, ktorá je hlavným dopravným uzlom mesta, ktoré poznám, aj keď je zhruba 50 kilometrov od toho, v ktorom som začal piť.

***

Rizoto: Môj kamoš nám na jednej akcii mal robiť rozvoz, ale zmizol. Boli sme naštvaní, tak sme si dopravu zariadili inak. Na druhý deň poobede mi volal, že sa prebral niekde uprostred poľa a nemá ani tušenia, kde je. A že jediné, čo ma pri sebe, sú kľúče od auta a prázdna peňaženka. Nepamätal si vôbec nič. Nakoniec prišiel k nejakej ceste a trafil do dediny, kde som preňho prišla autom. Prebral sa 30 kilometrov od miesta, kde sme boli na akcii. Nikdy sme nezistili, čo sa vtedy vlastne stalo.

***

Lukáš: Kamarát bol raz na disko v Žiline, nasadol na autobus, ale nevystúpil kde mal a prebudil sa až v Čadci. Mysliac si, že ho po ceste okradli, pretože nevedel nájsť peňaženku, šiel na políciu a odtiaľ volal otcovi o piatej ráno, aby pre neho prišiel, že sa nemá ako dostať domov. Po príchode otca dostal od neho takú facku, že sa našla aj peňaženka. Mal ju vo vnútornom vrecku bundy a po facke vypadla.

Katka: Kamoška má v takom stave v hlave autopilota a často sa rozhodne, že ide sama domov. Vždy trafí. Až na to, že naposledy sa jej to (úbohej Košičanke) stalo v Bratislave a skončila na okraji Petržalky, plačúca, že jej presťahovali blok.

***

Lívia: Zobudila som sa na konečnej vlaku v Leopoldove, pričom som chcela ísť do Trnavy. Keďže to bol posledný vlak, už som sa zmierovala s tým, že ostanem spať na lavičke pred stanicou do štvrtej rána... Medzi bezďákmi... Keď tu sa ku mne prihovoril policajt a nakoniec ma odviezol na intrák do Trnavy, pričom mi celú cestu rozprával o tom, že chcel študovať to, čo ja. Pomáhať a chrániť!

Internety sú tiež zdrojom neuveriteľných historiek. 

Andy: Kamoš raz išiel na stavbu z Detvy do Prahy. Ešte pri Detve uvideli vyvaleného spiaceho známeho ožrana aj s bicyklom. Tak ho naložili do dodávky a ešte spiaceho ho vyložili niekde pri Prahe. Dodnes neprišiel na to, kto mu to urobil.

***

M142: Môjmu známemu sa podarila jedna srandovná vec. Bol sa opiť v meste a išiel domov do dediny, ktorá leží medzi dvoma mestami. Samozrejme, zaspal a zobudil sa až v tom druhom meste. Klasika, nestalo sa to prvýkrát. Tak si počkal hodinku na vlak naspäť a čo sa nestalo, zasa sa zobudil v tom prvom meste. Samozrejme víkend, takže zasa hodinové čakanie a nekonečné nervy. Nasadol do vlaku a viete si predstaviť, čo sa stalo, zasa sa mu podarilo zaspať a dostať sa do toho druhého mesta. Potom to už trafil, ale celá táto, za iných okolnosti dvadsaťminútová cesta, sa natiahla na pol dňa.

***

Ephramko: My sme raz boli večer vonku cez týždeň s kamošmi, iba na jedno pivo, lebo na druhy deň sa išlo do práce. Domov sme išli veľmi skoro, okolo deviatej, desiatej. Jeden kamoš býval v tom istom vchode ako ja. Rozlúčili sme sa vo výťahu. Hovoril, že už ide spať, lebo musí skoro ráno vstávať. Ešte mi potom z domu napísal na FB.

Na druhý deň doobeda mi píše zase na FB, že mu je strašne zle a že či aj mne je zle. A ja hovorím, že mi nie je nič, však sme nič nepili a išli sme domov. A on taký šokovaný zostal, že ja som s vami nebol vonku?! Lebo že sa doobeda prebudil na to, že potrebuje zvracať a je mu strašne zle. Jeho posledná spomienka bola, že je s nami večer vonku a až potom doobeda, ako je doma. Ani žiadne flashbacky. A na ruke si našiel pečiatku. Takže asi bol v nejakom klube alebo čo, ale nepodarilo sa nám zistiť, kde bol. Zaujímavé je, že to sa stalo v istom nemenovanom malom meste pri Bratislave a bolo to v zime. Mimo letnej sezóny tu nie je proste nič a cez pracovný týždeň už duplom nie. Takže asi musel ísť do Bratislavy a potom sa aj dopraviť naspäť. Dodnes to je záhada... Snáď nešiel domov prvým ranným busom.

***

P4ra: Mne osobne sa niečo podobne stalo minulý rok, keď som bol v Chorvátsku. Začal som pracovať v Nemecku a nemal som veľa času na dovolenku, tak som sa rozhodol, že pôjdem aspoň na víkend. Destinácia bola Zadar. Odlietal som večer z Frankfurtu s malou zastávkou v Záhrebe, a odtiaľ potom do Zadaru. U kamarátov som bol niekedy okolo 22:30, ak sa dobre pamätám. Začali sme piť vo veľkom a skončili sme ráno o tretej. Ráno už o ôsmej sme boli hore a pokračovalo sa celú sobotu, do nočných hodín, resp. ranných hodín - bez prestávky (okrem toho, keď sme boli v mori).

V nedeľu som mal odlet niekedy poobede s tým, že v ten deň som mal narodeniny. Takže sme zase začali zrána o deviatej oslavovať moje narodeniny. Išli sme na obed, tam sa pilo ďalej. V tomto momente som vôbec netušil, že čo sa deje (stalo sa mi to prvý a poslednýkrát v živote). Nejako ma doniesli na letisko v Zadare (chodil som po svojich, ale nulové spomienky), nemám poňatia, ako ma vôbec pustili cez security checkpoint v takom stave. Potom si len pamätám, že ležím cez tri sedačky v lietadle, a zase tma, nič. Môj let bol Zadar-Pula-Záhreb, a potom prestup a naspäť do Frankfurtu.

Ešte si pamätám, že v Pule ma letuška drgla so slovami: "Zagreb?" - ja som len nejako kývol rukou a nechala ma tak. Od tohto momentu si vôbec nepamätám, ako som urobil prestup v Záhrebe, ako som prišiel do Frankfurtu, ako som sa dostal domov - proste nič, nula bodov. V každom prípade sa mi takéto niečo už nikdy nestalo a dúfam, že ani nikdy nestane.

Návštevník Redditu s najtrefnejším menom IronicallyPredictable začal piť v Japonsku, na druhý deň zistil, že telka v jeho hotelovej izbe vysiela v kórejčine, a že sa prebral v Kórei. Dúfajme, že to bola tá dobrá Kórea.

***

Malcs85 sa zobudil v taxíku v Poľsku s dvoma naliehavými otázkami: 1. Prečo som v taxíku? 2. Prečo je okolo mňa sneh? V podguráženom stave stretol svojich kamarátov v Londýne, ktorí sa chystali o štvrtej ráno na let do Poľska. Jeden z ich partie sa neobjavil, nuž priplatili za zmenu odídencovho mena na letenke na meno nášho hlavného hrdinu, ktorý si nakoniec užil v Poľsku skvelý víkend, aj keď si na tento výlet v zime zbalil len plavecké okuliare, šľapky, kraťasy a tričko s logom Warner Bros Movie World.   

Niektorí to dotiahli až do novín. 

Deväťnásťročný tínedžer po chlastačke s kamarátmi z Manchesteru našiel vo vrecku svoj pas, čo v kombinácii s túžbou vidieť Eiffelovu vežu nedopadlo práve najlepšie. Prebral sa na záchodoch na letisku v Paríži, urobil si selfie pri Eiffelovke, dal si croassant pri Víťaznom oblúku a šiel domov do Británie. 

***

Alex stál na autobusovej zástavke v Anglicku, keď sa rozhodol presunúť sa radšej niekam, kde je teplo a slnečno. Zvesti o anglickom počasí asi budú pravdivé, pretože najbližšie také miesto, ktoré mu napadlo, bola Barcelona. Až v lietadle si uvedomil vážnosť svojho rozhodnutia, keďže mal pri sebe len prázdnu fľašu vody, mobil a peňaženku.

Ján sa síce nachádzal v Bratislave, ale dušou, srdcom i pečeňou bol v Žiline. 

A na záver krátka historka o tom, že to zrejme mohlo dopadnúť aj horšie.

Andrea: Prebrať sa v inom štáte? Nie. Ale moja kamoška sa prebrala opitá v inom stave. Ráta sa to?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:50 životných momentov, po ktorých je načase skončiť s alkoholom

 

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?