Zdieľanie motivačných obrázkov u ľudí o niečom svedčí. Nie sú to práve lichotivé zistenia

Nová štúdia zistila niečo, čo vás asi neprekvapí.

Každý z nás má medzi priateľmi niekoho, kto rád zdieľa motivačné obrázky s pseudoinšpiratívnymi výrokmi.

Prečítajte si tiež: 12 vysvetlení, prečo to s motivačnými citátmi z internetu nie je také ružové Čítajte 

Je však pravdepodobné, že tieto výroky v skutočnosti nefungujú. Ruku na srdce, kedy vás naposledy nápis na obrázku motivoval k tomu, aby ste niečo urobili? Asi sa vám nestáva často, že uvidíte na Facebooku fotku, ktorá vás nabáda na cvičenie, preto necháte všetko tak a idete na hodinu alebo dve do posilky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Loading

...

Motivácia je totiž komplikovanejšou vecou, než by sa mohlo zdať. Môže byť vnútorná alebo vonkajšia, pričom vnútorná vychádza z vôle človeka, ktorý sa chce v niečom zlepšiť. Vonkajšia je ovplyvnená vonkajšími podnetmi a veľmi rýchlo pominie. Motivácia, akú nám poskytujú obrázky, je vonkajšia a málokedy účinná bez tej vnútornej.

SkryťVypnúť reklamu

Loading

...

Vedci však nedávno zistili, že zdieľanie takýchto citátov o ľuďoch niečo vypovedá.

Skúmaní jednotlivci dostali rôzne výroky, ktoré mali ohodnotiť. Niektoré z nich boli obyčajné tvrdenia, ako napríklad "Väčšina ľudí má rada nejaký druh hudby." Ďalšie boli inšpiratívne výroky od známeho motivačného speakra Deepaka Chopru a iné boli gramaticky správne, inšpiratívne znejúce a nezmyselné hlúposti. Vygeneroval ich počítač, obsahovali rôzne chytľavé slová, ale nemali žiadnu výpovednú hodnotu. Niektorí z účastníkov výskumu si nevšimli žiadny rozdiel medzi nezmyselnými a skutočne hlbokými výrokmi a všetky inšpiratívne znejúce frázy ohodnotili vysoko.

Prečítajte si tiež: Psychológovia skúmali ľudí, ktorí FB spamujú selfíčkami z posilky. Ich zistenia nám boli dávno jasné Čítajte 

Loading

...

"Ukázalo sa, že ľudia, ktorí vnímajú hlúposti ako inšpiratívne, menej premýšľajú a majú horšie kognitívne schopnosti. Je u nich pravdepodobnejšie, že budú veriť konšpiráciám, paranormálnym javom a alternatívnej medicíne," zhodnotil Gordon Pennycook, ktorý výskum viedol. 

SkryťVypnúť reklamu

Používanie vágnosti a dvojznačnosti na zakrytie bezvýznamnosti je podľa neho bežné nielen v politike či marketingu, ale aj v akademickom svete.

Prečítajte si tiež: Tieto trápne obrázky s citátmi o láske putujú Facebookom, ale autori ich príliš nedomysleli Čítajte 

 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu